1 / 40

NKS, 5. – 6. jún 2012 Krajská knižnica Karola Kmeťka v Nitre Mgr. Henrieta Gábrišová

Digitalizácia a digitalizačné služby na Slovensku: očakávania , možnosti a  realita z  pohľadu knihovníka. NKS, 5. – 6. jún 2012 Krajská knižnica Karola Kmeťka v Nitre Mgr. Henrieta Gábrišová Univerzitná knižnica v Bratislave henrieta.gabrisova@ulib.sk. OBSAH:.

ryder
Download Presentation

NKS, 5. – 6. jún 2012 Krajská knižnica Karola Kmeťka v Nitre Mgr. Henrieta Gábrišová

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Digitalizácia a digitalizačné služby na Slovensku: očakávania, možnosti a realita z pohľadu knihovníka NKS, 5. – 6. jún 2012 Krajská knižnica Karola Kmeťka v Nitre Mgr. Henrieta Gábrišová Univerzitná knižnica v Bratislave henrieta.gabrisova@ulib.sk

  2. OBSAH: • Úloha a poslanie knižníc a pamäťových inštitúcií budujúcich a uchovávajúcich špeciálne fondy • Digitalizácia knižničných fondov – vývoj, trendy a spôsoby uchovávania • Národné a nadnárodné stratégie, organizácie a pracovné skupiny pre digitalizáciu a štandardizáciu digitálnych zbierok • Právny rámec určujúci tvorbu digitálnych zbierok a archívov • Situácia na Slovensku: prehľad existujúcich digitálnych „knižníc“a archívov, možnosti využitia výsledkov digitalizácie • Čo na to služby knižníc? • Záver

  3. Po stáročia – knižnice piliermi vzdelanosti. • Boli miestom, kde sa zhromažďovali a chránili informácie, vedomosti, objavy a sprístupňovali sa najprv pre vybraný, neskôr pre čoraz širší okruh užívateľov. • Dnes – okruh užívateľov knižníc je prakticky neobmedzený. • Knižnice sú nútené sa vysporiadať s vysokými nárokmi užívateľov (generácia „millenials“, narodených po r. 1982) a zároveň obstáť v pôvodnom poslaní a úlohách. • Hlavnú rolu v oblasti archivácie a záchrany miznúcich a ohrozených dokumentov prevzala a už takmer dve desaťročia zastáva digitalizácia. • Čo je ďalšou motiváciou knižníc a pamäťových inštitúcií pre tvorbu „digitálnych knižníc“?

  4. Snaha o čo najefektívnejšie sprístupňovanie uchovávaných zbierok • bola a stále je tou druhou najdôležitejšou motiváciou pre tvorbu digitálnych knižníc, • spôsobila masové rozšírenie tvorby digitálnych knižníc (repozitárov) DIGITÁLNA KNIŽNICA: • on-line prístupná zbierka digitálnych objektov spoľahlivej kvality, ktoré sú spracované, uchovávané a sprístupňované dlhodobo udržateľným spôsobom (IFLA, 2010), • Soňa Makulová popisuje digitálnu knižnicu ako súbor sieťovo prepojených knižníc, ktorá umožňuje používateľom univerzálny prístup k informáciám,

  5. 90-te roky: Projekt Gutenberg (na dobrovoľníckom základe), American Memory, JSTOR • Po roku 2000: Projekt Google Books – V roku 2004 Google spustil v spolupráci s veľkými americkými knižnicami digitalizáciu približne 15 miliónov kníh (knižnica Michiganskej univerzity, Harwardská univerzitná knižnica, Standfordská Green library, Oxfordská Bodleian Library a Newyorská verejná knižnica) - Projekt ukázal možnosti efektívneho prepojenia a spolupráce komerčného subjektu s nekomerčnými inštitúciami

  6. Stratégia EÚ pre digitalizáciu a uchovávanie - podčiarkuje hlavne potrebu koordinácie digitalizačných snáh v európskych krajinách s obavami o stratu vedúcich pozícií v rámci celosvetových digitalizačných aktivít Digitalizačné projekty sú často súčasťou národných stratégií a politík pre uchovávanie kultúrneho dedičstva Riziká pri dlhodobom uchovávaní digitálnych repozitárov a zbierok: - zastaranie softwérových nástrojov • nedostatočne pružne inovované verzie (update) ich môžu urobiť nedostupnými skôr, než ich dokážeme komplexne spracovať a spoľahlivo zálohovať

  7. Ďalšie riziká: • Legislatívne prekážky – je potrebné iniciovať vytvorenie právneho rámca pre digitálne archívy a zbierky a zároveň vytvorenie pracovných skupín udržiavajúcich tento legislatívny mechanizmus v súlade s meniacimi sa zákonmi v súvisiacich a dotýkajúcich sa oblastiach. • Nenávratná strata veľkej časti národného kultúrneho dedičstva (ide o historické a staršie tlače vytlačené na kyslom papieri) skôr, než bude zdigitalizované – napr. u nás je to prípad ohrozených a už dnes zneprístupnených periodík z konca 19. a začiatku 20. storočia.

  8. národné a nadnárodné organizácie a pracovné skupiny pri medzinárodných knihovníckych organizáciách (IFLA, EBLIDA, OAI ) sa stretávajú a tvoria celý rad možných štandardov, odporúčaní a metodík potrebných k založeniu, budovaniu a rozvoju digitálnych zbierok a archívov MEDZINÁRODNÝ KONTEXT: Európska digitálna knižnica –sprostredkuje prístup k zbierkam 48 národných a veľkých knižníc Európy Europeana – je prestížnou iniciatívou Európskej komisie a je portálom, ktorá zabezpečuje prístup k viac ako23 miliónom digitálnych objektov rôznorodého materiálu z 2200 knižníc, múzeí a galérií celej Európy

  9. Príklady z digitálnych zbierok niektorých národných knižníc:

  10. Univerzitná knižnica v Tours – špeciálne kolekcie: galéria portrétov humanistov a mysliteľov

  11. Herbár z Tours

  12. Digitálne knižnice na Slovensku:

  13. Nadväzujúce služby: • v Krameriu: digitalizované dokumenty, ktoré sú chránené autorským zákonom a ktoré je možné v súlade s ním zobraziť len v priestoroch NK ČR sú jednoducho identifikovateľné a vyžiadateľné v papierovej kópii prostredníctvom služby EDD (Elektornické dodávanie dokumentov) s priamym linkom na príslušnú službu a formulár. • Library of Congres – nazýva službu napojenú na svoje digitálne knižnice a zbierky „Digital Interlibrary loan“ • Bol by dopyt po uvedenej službe na Slovensku?

  14. Možnosti využitia digitalizovaného materiálu z fondov knižníc a iných pamäťových inštitúcií naznačila Európska komisia v doporučení z októbra minulého roku: • Mnohojazyčné kultúrne dedičstvo európskych krajín by podľa nej malo napomáhať vzdelávaniu a vzájomnej akceptácii a súdržnosti krajín Európy • Poskytnutie širšieho prístupu ku kultúrnym zdrojom vďaka digitalizácii ponúka nové ekonomické príležitosti a je základnou podmienkou ďalšieho rozvoja kultúrneho priemyslu v Európe (podpora tvorivých povolaní, ktoré predstavujú 3,3 % HDP Európskej únie a zastáva 3 percentá zamestnanosti)

  15. Ďakujem vám za pozornosť! henrieta.gabrisova@ulib.sk

More Related