400 likes | 560 Views
Digitalizácia a digitalizačné služby na Slovensku: očakávania , možnosti a realita z pohľadu knihovníka. NKS, 5. – 6. jún 2012 Krajská knižnica Karola Kmeťka v Nitre Mgr. Henrieta Gábrišová Univerzitná knižnica v Bratislave henrieta.gabrisova@ulib.sk. OBSAH:.
E N D
Digitalizácia a digitalizačné služby na Slovensku: očakávania, možnosti a realita z pohľadu knihovníka NKS, 5. – 6. jún 2012 Krajská knižnica Karola Kmeťka v Nitre Mgr. Henrieta Gábrišová Univerzitná knižnica v Bratislave henrieta.gabrisova@ulib.sk
OBSAH: • Úloha a poslanie knižníc a pamäťových inštitúcií budujúcich a uchovávajúcich špeciálne fondy • Digitalizácia knižničných fondov – vývoj, trendy a spôsoby uchovávania • Národné a nadnárodné stratégie, organizácie a pracovné skupiny pre digitalizáciu a štandardizáciu digitálnych zbierok • Právny rámec určujúci tvorbu digitálnych zbierok a archívov • Situácia na Slovensku: prehľad existujúcich digitálnych „knižníc“a archívov, možnosti využitia výsledkov digitalizácie • Čo na to služby knižníc? • Záver
Po stáročia – knižnice piliermi vzdelanosti. • Boli miestom, kde sa zhromažďovali a chránili informácie, vedomosti, objavy a sprístupňovali sa najprv pre vybraný, neskôr pre čoraz širší okruh užívateľov. • Dnes – okruh užívateľov knižníc je prakticky neobmedzený. • Knižnice sú nútené sa vysporiadať s vysokými nárokmi užívateľov (generácia „millenials“, narodených po r. 1982) a zároveň obstáť v pôvodnom poslaní a úlohách. • Hlavnú rolu v oblasti archivácie a záchrany miznúcich a ohrozených dokumentov prevzala a už takmer dve desaťročia zastáva digitalizácia. • Čo je ďalšou motiváciou knižníc a pamäťových inštitúcií pre tvorbu „digitálnych knižníc“?
Snaha o čo najefektívnejšie sprístupňovanie uchovávaných zbierok • bola a stále je tou druhou najdôležitejšou motiváciou pre tvorbu digitálnych knižníc, • spôsobila masové rozšírenie tvorby digitálnych knižníc (repozitárov) DIGITÁLNA KNIŽNICA: • on-line prístupná zbierka digitálnych objektov spoľahlivej kvality, ktoré sú spracované, uchovávané a sprístupňované dlhodobo udržateľným spôsobom (IFLA, 2010), • Soňa Makulová popisuje digitálnu knižnicu ako súbor sieťovo prepojených knižníc, ktorá umožňuje používateľom univerzálny prístup k informáciám,
90-te roky: Projekt Gutenberg (na dobrovoľníckom základe), American Memory, JSTOR • Po roku 2000: Projekt Google Books – V roku 2004 Google spustil v spolupráci s veľkými americkými knižnicami digitalizáciu približne 15 miliónov kníh (knižnica Michiganskej univerzity, Harwardská univerzitná knižnica, Standfordská Green library, Oxfordská Bodleian Library a Newyorská verejná knižnica) - Projekt ukázal možnosti efektívneho prepojenia a spolupráce komerčného subjektu s nekomerčnými inštitúciami
Stratégia EÚ pre digitalizáciu a uchovávanie - podčiarkuje hlavne potrebu koordinácie digitalizačných snáh v európskych krajinách s obavami o stratu vedúcich pozícií v rámci celosvetových digitalizačných aktivít Digitalizačné projekty sú často súčasťou národných stratégií a politík pre uchovávanie kultúrneho dedičstva Riziká pri dlhodobom uchovávaní digitálnych repozitárov a zbierok: - zastaranie softwérových nástrojov • nedostatočne pružne inovované verzie (update) ich môžu urobiť nedostupnými skôr, než ich dokážeme komplexne spracovať a spoľahlivo zálohovať
Ďalšie riziká: • Legislatívne prekážky – je potrebné iniciovať vytvorenie právneho rámca pre digitálne archívy a zbierky a zároveň vytvorenie pracovných skupín udržiavajúcich tento legislatívny mechanizmus v súlade s meniacimi sa zákonmi v súvisiacich a dotýkajúcich sa oblastiach. • Nenávratná strata veľkej časti národného kultúrneho dedičstva (ide o historické a staršie tlače vytlačené na kyslom papieri) skôr, než bude zdigitalizované – napr. u nás je to prípad ohrozených a už dnes zneprístupnených periodík z konca 19. a začiatku 20. storočia.
národné a nadnárodné organizácie a pracovné skupiny pri medzinárodných knihovníckych organizáciách (IFLA, EBLIDA, OAI ) sa stretávajú a tvoria celý rad možných štandardov, odporúčaní a metodík potrebných k založeniu, budovaniu a rozvoju digitálnych zbierok a archívov MEDZINÁRODNÝ KONTEXT: Európska digitálna knižnica –sprostredkuje prístup k zbierkam 48 národných a veľkých knižníc Európy Europeana – je prestížnou iniciatívou Európskej komisie a je portálom, ktorá zabezpečuje prístup k viac ako23 miliónom digitálnych objektov rôznorodého materiálu z 2200 knižníc, múzeí a galérií celej Európy
Príklady z digitálnych zbierok niektorých národných knižníc:
Univerzitná knižnica v Tours – špeciálne kolekcie: galéria portrétov humanistov a mysliteľov
Nadväzujúce služby: • v Krameriu: digitalizované dokumenty, ktoré sú chránené autorským zákonom a ktoré je možné v súlade s ním zobraziť len v priestoroch NK ČR sú jednoducho identifikovateľné a vyžiadateľné v papierovej kópii prostredníctvom služby EDD (Elektornické dodávanie dokumentov) s priamym linkom na príslušnú službu a formulár. • Library of Congres – nazýva službu napojenú na svoje digitálne knižnice a zbierky „Digital Interlibrary loan“ • Bol by dopyt po uvedenej službe na Slovensku?
Možnosti využitia digitalizovaného materiálu z fondov knižníc a iných pamäťových inštitúcií naznačila Európska komisia v doporučení z októbra minulého roku: • Mnohojazyčné kultúrne dedičstvo európskych krajín by podľa nej malo napomáhať vzdelávaniu a vzájomnej akceptácii a súdržnosti krajín Európy • Poskytnutie širšieho prístupu ku kultúrnym zdrojom vďaka digitalizácii ponúka nové ekonomické príležitosti a je základnou podmienkou ďalšieho rozvoja kultúrneho priemyslu v Európe (podpora tvorivých povolaní, ktoré predstavujú 3,3 % HDP Európskej únie a zastáva 3 percentá zamestnanosti)
Ďakujem vám za pozornosť! henrieta.gabrisova@ulib.sk