PROKARIOTYCKÉ ORGANIZMY

1. PROKARIOTYCKÉ ORGANIZMY

2. PROKARYOTICKÉ ORGANIZMY • sú organizmy, ktorých infraštruktúru tvorí bunkové jadro a cytoplazma. Ich dedičná látka (DNA/RNA) nie je naviazaná na bázické bielkoviny, a v neexistujú v nich membránové organely. • Delenie: Baktérie Archeóny Rozdielne znaky s eukaryotickými organizmami

3. Rozdielne znaky s eukaryotickými organizmami • Prokaryotom chýbajú mitochondrie a chloroplasty (ich funkciu preberajú plazmatická membrána). • Endoplazmatické retikulum nemajú, vakuoly existujú zriedkavo. • Ribozómy v plazme sú menšie ako pri eukaryotoch. • Jadro prokaryotov nie je oddelené od cytoplazmy jadrovou membránou. • Genetickú informáciu v jadre tvorí spravidla iba jediná molekula DNA, ktorá je uzavretá do kruhu. • Nikdy netvoria pohlavné bunky.

4. BAKTÉRIE • Baktérie • Morfológia baktérií • Rozmnožovanie • Stavba • Štúdium baktérií • Výskyt • Význam • Choroby • Fyziologická charakteristika baktérií • Obrázky baktérií

5. Baktérie • Baktérie ( lat. Bacteria) sú skupina jednobunkových prokaryotických organizmov. • Bunková stena bakteriálnej bunky je spevnená peptidoglykánom • Jadro (nukleoid)- tvorí DNA • Ribozómy prokaryotického typu. • Obývajú rôzne biotopy

6. Štúdium baktérií Štúdiom mikroskopických organizmov sa zaoberá mikrobiológia. Jej zakladateľom bol v 19. storočí Louis Pasteur. Neskoršie sa mikrobiológia rozdelila na viacero disciplín. Štúdiom baktérií sa zaoberá bakteriológia, o jej vznik sa výrazne zaslúžil nemecký lekár Robert Koch.

7. Morfológia baktérií • Bakteriálna bunka je veľká v priemere 0,3-2,0 µm. Len niektoré vodné baktérie majú veľkosť niekoľko desiatok i stoviek mikrometrov. Tvar bunky baktérií je rôzny: KOKY BACILY SPIRILY AKTINOMYCÉTY

8. KOKY • Guľovitý tvar

9. BACILY • Tyčinkovité baktérie

10. SPIRILY • Zvlnené tyčinkovité baktérie • Vibrio - mierne zahnuté bunky

11. Rozmnožovanie • Bunka baktérie sa rozmnožuje nepohlavne priečnym delením (amitóza). Niektoré druhy sa množia podobne ako kvasinky pučaním. Keď je v prostredí veľa živín, bunky zahajujú viac replikácií, čím vznikajú mnohojadrové útvary rozpadajúce sa na samostatné jedince. V nepriaznivých podmienkach prostredia vytvárajú spóry (bacily). • KONJUGÁCIA - náznak pohlavného rozmnožovania

12. STAVBA

13. Výskyt • Skupina baktérie sa považuje za najrozšírenejších živých organizmov. Dokážu prežiť vo vesmíre, v 100 °C teplých plameňov i v činných kráteroch na dne Mariánskej priekopy. Sú to prvé organizmy ktoré kolonizujú oblasť ktorá je napríklad postihnutá sopečnou erupciou. • Baktérie obývajú rôzne biotopy (vzduch, voda, povrch aj vnútro organizmov, krv - SAPROFYTY) • Ich rozšírenie a množstvo závisí od vhodnosti životných podmienok (od zdroja potravy, teploty, pH prostredia) • Symbióza s organizmami

14. Význam • POZITÍVNY • NEGATÍVNY

15. POZITÍVNY VÝZNAM • Rozklad potravových reťazcov a premena odumretej organickej hmoty späť na anorganickú • Čistenie vôd • Potravinársky priemysel • V súčasnosti má veľký význam aj šľachtenie baktérií, ktoré nám umožňuje docielenie nadprodukcie žiadaných látok.

16. NEGATÍVNY VÝZNAM • Nechcený rozklad (hlavne potravín, ale aj iných výrobkov) • Rozličné ochorenia ľudí • Ekonomické straty aj choroby poľnohospodárskych zvierat (mor ošípaných, hydiny) • Rastlinné bakteriálne infekcie sú pomerne nevýrazné.

17. Choroby • antrax • čierny kašeľ • tuberkulóza (TBC) - Mycobacterium tuberculosis • záškrt • tetanus • zápal pľúc - Streptococcus pneumoniae • salmonelóza - Salmonella • cholera • mor • škvrnitý týfus • lepra - Mycobacterium leprae • syfilis • kvapavka

18. Fyziologická charakteristika baktérií • 1)podľa zdroja uhlíka • 2)podľa získavania energie • 3)podľa závislosti na kyslíku • 4)podľa zdroja dusíka • 5)podľa farbenia Grama Gramovo farbenie

19. Gramovo farbenie • Diferenciačné farbenie založené na sfarbení gram-pozitívnych a gram-negatívnych buniek baktérií. • Rozdiel medzi týmito dvoma bunkami je predovšetkým v ich bunkovej stene. • Bunkové steny G+ baktérií majú oveľa hrubšiu vrstvu peptidoglykánu ako bunkové steny G- baktérií. • G- bunky majú vo vonkajšej bunkovej stene aj množstvo lipidov.

20. Vibrio cholerae - Cholera Legionella pneumophila Escherichia Coli Thiomargaria namibiensis – najväčšia baktéria LISTERIA monocytogene - Listéria Mycobacterium tuberculosis

21. AKTINOMYCÉTY • Bohato rozvetvené, vláknité štruktúry. • Sú schopné tvoriť mycélium (podhubie).

22. Podľa zdroja uhlíka • autotrofné druhy – zdrojom uhlíka je CO2 • heterotrofné druhy – zdrojom uhlíka sú organické látky

23. Podľa získavania energie • fototrofné druhy – energiu získavajú zo svetla, sú schopné fotosyntézy (majú farbivá [chlorofyly] umožňujúce premenu svetelnej energie na chemickú) • chemotrofné druhy – energiu získavajú oxidáciou substrátu atmosférickým kyslíkom

24. Podľa závislosti na kyslíku • aeróbne druhy – pre svoju existenciu potrebujú O2 • anaeróbne druhy – dokážu žiť v prostredí bez O2 • fakultatívne anaeróbne druhy – prispôsobia sa životu za prítomnosti, aj neprítomnosti kyslíka

25. Podľa zdroja dusíka • amonizačné druhy – zabezpečujú rozklad bielkovín na plynný dusík N2 • nitrifikačné druhy – zabezpečujú oxidáciu NH4+ na dusitany (Nitrosomonas) • nitratačné druhy – zabezpečujú oxidáciu dusitanov na dusičnany (Nitrobacter) • nitrogénne druhy - sú schopné pútať vzdušný dusík do anorganických zlúčenín dusitanov (Azobacter, Rhizobium)

26. Podľa sfarbenia grama • G – pozitívne G+ - farbia sa anilínovými farbami na fialovo • G – negatívne G-- farbia sa anilínovými farbami na červeno

27. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ