G lobálna kríza : „unikajúca“ dôvera?

1. Globálnakríza: „unikajúca“ dôvera? doc. Ing. Marta Orviská, PhD. Ekonomická fakulta UMB, Banská Bystrica marta.orviska@umb.sk

2. http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/reforma-rozpoctu-eu-015144http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/reforma-rozpoctu-eu-015144

3. Štruktúra vystúpenia • niektoré aspekty súčasnej krízy • konsolidácia verejných financií - problém verejných príjmov? • daňové úniky a tieňová ekonomika • kríza dôvery • výzvy pre budúcnosť

4. Verejný dlh ako % HDP v krajinách G20 (IMF)

5. Verejný dlh Japonska (v % z HDP) Zdroj: IMF Fiscal Monitor, September 2011

6. Verejný dlh (v % HDP)- vybrané krajiny Source: IMF Fiscal Monitor, September 2011

7. V kontraste s tým je Grécko Zdroj: IMF Fiscal Monitor, September 2011

8. Problémy Grécka • Grécke problémy nie sú spôsobené len príliš vysokými verejnými výdavkami. • Grécko má taktiež nízke daňové príjmy. Tak je tomu aj v Španielsku.

9. Verejné výdavky ako % z HDP Zdroj: IMF Fiscal Monitor, September 2011

10. Verejné príjmy ako %HDP Zdroj: IMF Fiscal Monitor, September 2011

11. V ďalších krajinách • Taliansko - príjmy aj výdavky sú veľmi vysoké (ale príjmy nižšie ako výdavky) • Írsko - pokles príjmov výrazne pod úroveň výdavkov • Napriek tomu vo väčšine krajín je kladený dôraz skôr na znižovanie výdavkov ako na zvyšovanie príjmov.

12. Daňové úniky • Verejné príjmy sú predovšetkým dane a môžu byť nižšie kvôli nízkej daňovej sadzbe. Ale tiež môžu byť nízke aj kvôli legálnym (tax avoidance) a nelegálnym daňovým únikom (tax evasion) • Legálne daňové úniky - firmy a jednotlivci využívajú medzery v zákonoch na zníženie daňovej povinnosti • My sa zameriame na nelegálne daňové úniky, ale je nutné podotknúť, že väčšie úsilie musí byť venované aj boju proti vyhýbaniu sa platenia daní v EÚ a výskumu jeho merania.

13. Meranie rozsahu tieňovej ekonomiky a daňových únikov • Prepojenie daňových únikov s tieňovou ekonomikou • Meranie daňových únikov je náročné. Ako je možné merať niečo čo je skryté?

14. Schneider a jeho odhady • Schneider pravidelne vypracovával odhady tieňovej ekonomiky po celom svete • Je potrebné pripomenúť, že sú to odhady a boli podrobené kritike.

15. Schneiderove odhady pre rok 2010 Zdroj: Schneider (2011).

16. Čo ak ? • Ak by Grécko malo rovnakú veľkosť tieňovej ekonomiky ako je vo Švédsku v priebehu viacerých rokov. • Nemalo by žiadny problém s verejným dlhom. • To isté platí pre Taliansko, Španielsko a Portugalsko. • A euro by pravdepodobne nemuselo byť v kríze

17. Odhad podielu tieňovej ekonomiky v nových členských štátoch EÚ podľa Schneidera(pre rok 2010) Zdroj: Schneider (2011).

18. Ďalšie problémy tieňovej ekonomiky • Daňové úniky a tieňová ekonomika spôsobujú výraznejšie problémy než samotná zlá finančná situácia v krajine. • Spôsobujú tiež problémy firmám pôsobiacim v legálnej ekonomike.

19. Friedman (2000): - Korupcia a slabý právny systém sú spojené s rozsiahlejšou tieňovou ekonomikou. - Vyššie daňové príjmy sú pozitívne korelované so silnejším právnym prostredím. Torgler, Schneider (2009): - Vyššia kvalita inštitúcií znamená menší rozsah tieňovej ekonomiky v krajine. Frey and Torgler (2007): - Daňové úniky súvisia s daňovou morálkou v štáte, ktorá závisí predovšetkým od dôvery v štátne inštitúcie a spokojnosti s úrovňou demokracie.

20. Nur-Tegin (2008), Schleifer (1997) a.i. : - miera korupcie má významný vplyv na výšku daňových únikov - tieňová ekonomika súvisí s rozsahom byrokracie a úplatkov legálnej ekonomike Tedds (2010): - na daňové úniky má najväčší vplyv korupcia a výška daní - ďalšími faktormi sú inflácia, politická a menová stabilita a spravodlivosť právneho systému

21. The World Business Enterprise Survey (WBES) Hibbs a Piculescu (2010) a Nur-Tegin (2008) - analýza daňových únikov v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu a východnej Európy Závery • Významná je komplexnosť daňového systému a čas, ktorý vrcholový manažment strávi s vládnymi úradníkmi pri vyjasňovaní legislatívy a regulačných opatrení • Menšie firmy sa s väčšou pravdepodobnosťou budú vyhýbať plateniu daní. • Absencia dôvery v legislatívu vedie k daňovým únikom.

22. Kríza a otázka dôvery vo vládne inštitúcie a v EÚ

23. Kríza a otázka dôvery • Kríza nepriaznivo ovplyvnila všetky krajiny, niektoré viac, iné menej, vrátane subjektov v rámci jednotlivých krajín. • Otázka znie: ako táto skutočnosť ovplyvnila dôveru občanov k EÚ i k jednotlivým národným vládam? • Pokiaľ kríza znížila túto dôveru, potom máme seriózny problém, keďže takýto pokles dôvery predstavuje nebezpečenstvo pre budúcnosť demokracie, EÚ i pre budúcnosť samotnej Európy • Pozornosť národných vlád a EÚ bola sústredená viac na riešenie problematickej makroekonomickej i finančnej situácie, než na skúmanie a vytváranie zázemia a podpory u občanov

24. Zdroj nasledujúcich mapiek a trendových grafov je z http://ec.europa.eu/public_opinion/cf/index.cfm?lang=en • Informácia je upravená zo štúdií Eurobarometra.

25. V máji 2012 sa dôvera vytratila, najviac v Grécku a v Španielsku. V tomto období Slovensko patrilo ku krajinám s najvyššou úrovňou dôvery v EÚ. Avšak aj na Slovensku došlo k poklesu dôvery.

26. Dôvera v EÚ v roku 2007 bola v mnohých krajinách pomerne v ostrom kontraste k dôvere v národné vlády , vrátane Grécka a Španielska

27. Avšak dôvera v národné vlády poklesla, a teda aj v Grécku a Španielsku v polovici roku 2012 viac ľudí dôverovalo EÚ, ako ich národným vládam

28. Dôvera v rámci EÚ V EÚ ako celku, dôvera zostala pomerne silná až do roku 2010, kedy začala rásť nedôvera a od tohto obdobia sa priepasť prehlbuje. Tendencie k dôvere Tendencie k nedôvere Neviem

29. Pozícia Grécka Po dlhú dobu Gréci prejavovali veľkú dôveru v EÚ, ale v súčasnosti je rozdiel v dôvere a nedôvere u respondentov obrovský Tendencie k dôvere Tendencie k nedôvere Neviem

30. Na Slovensku tiež podpora klesla, ale ešte stále je dôvera vyššia Tendencie k dôvere Tendencie k nedôvere Neviem Neviem

31. Ale EÚ ako celku, ľudia stále dôverujú viac než národným vládam Dôvera v EÚ Dôvera národným vládam Hoci pokles dôvery v EÚ je väčší

32. V Grécku podpora pre EÚ i pre národnú vládu kolabuje, avšak možno prekvapujúco je dôvera v EÚ stále vyššia než podpora národnej vlády. Môže to byť reflexia dlhodobo nevyhovujúceho politického systému, ktorý by mal byť reformovaný. Dôvera v EÚ Dôvera národným vládam

33. Meniaca sa dynamika dôvery k EÚ Údaje sú z troch prieskumov Eurobarometra, ktoré sa týkajú krízy. Aké sú charakteristiky tých, ktorí podporujú EÚ a ako sa tieto charakteristiky zmenili?

34. Podpora EÚ (v%) Podpora je najväčšia medzi mladými, mužmi, vzdelanými respondentmi, ktorí žijú v mestách. Je nižšia u nezamestnaných a manuálne pracujúcich.

35. Rast podpory vo všetkých skupinách s výnimkou respondentov vo veľkomestách Na Slovensku Podpora medzi staršími a menej vzdelanými respondentmi významne vzrástla

36. Probit regresia • Regresia dôvery k EÚ a k vládam podľa socio-ekonomických premenných • Závislé premenné sú kódované 1 ak respondent dôveruje, inak 0 • Údaje sú z databázy Eurobarometer 2010.

37. Probit regresia: dôvera k vláde

38. Dôvera s vekom najskôr rastie, neskôr klesá • Je vyššia u mužov a rastie s úrovňou vzdelania • Je nižšia u nezamestnaných a významná u tých, ktorí majú problémy s platením účtov

39. Dôvera v EÚ

40. Podobné výsledky ako v prípade dôvery ku vláde s ohľadom na vek, vzdelanie, atď. Avšak existujú rozdiely, napr. vplyv schopnosti platiť účty je silnejší a u manuálne pracujúcich je dôvera nižšia.

41. Závery • Dôvera k vláde, resp. vnímaná dôveryhodnosť vlády je fundamentálna v demokratických procesoch. Bez nej vláde hrozí nebezpečenstvo nahradenia niečím iným – ako v 30-tych rokoch. • Naše výsledky naznačujú a potvrdzujú, že dôvera je reflexiou ekonomických podmienok. V dobrých ekonomických podmienkach – dôvera má tendenciu k rastu, v neistých podmienkach rastie nedôvera. • Pre EÚ je nevyhnutná obnova ekonomickej prosperity sprevádzaná rastom individuálneho blahobytu, inak existuje veľké riziko jej budúcnosti. • EÚ a národné vlády by mali venovať väčšiu pozornosť tým, ktorí sú najviac postihnutí krízou, chudobným a nezamestnaným. • Situácia v niektorých krajinách ako Grécko a Španielsko vyvoláva veľké obavy.

42. Riešenie? • Podpora výroby v kontexte rozvoja inovácií • Štandardizácia európskeho ekonomického prostredia a normotvorba, ktorá nebude brzdou, ale hybnou silou ekonomickej prosperity • Obnova dôvery vo vládne inštitúcie a ich kvalitu ponukou zodpovedajúcich statkov a služieb

43. Jedno z východísk z krízy s ohľadom na spomínaný problém daňových únikov – dodržiavanie daňovej disciplíny • Vyššie tresty • Cielená kontrola a rast pravdepodobnosti odhalenia • Zverejnenie mena a spoločenské odsúdenie (sociálna stigma) • Posilnenie občianskej zodpovednosti a dodržiavania zákona, výchova občanov k občianskej zodpovednosti a lojálnosti voči štátu • Boj s korupciou • Iné

44. Zmena prístupu • Musíme tiež zmeniť postoje tak, aby sa daňové úniky stali spoločensky neprijateľné • Tieto kroky je potrebné urobiť na úrovni EÚ, ak sa pohybujeme čoraz bližšie smerom k fiškálnej únií. • Orgány EÚ, ECB alebo nejaká federálna organizácia by mali byť nápomocné pri riešení problémov členských štátov s daňovými únikmi.

45. Orviská, M., Hudson, J. 2004. Tax evasion, civic duty and the law abiding citizen. In: European Journal of Political Economy, Vol. 19, str. 83 – 102. • Orviská, M., Hudson, J. 2010. BusinessundertheShadowoftheinformalsector: TheImpact on theRegionalGovernment. IIPF kongres, Uppsala, Švédsko, august 2010 • Orviská, M., Hudson, J. 2010. Standardization en Petit:  EngagingtheConsumer? EURAS conference, Lausanne, Švajčiarsko, júl 2010 • Orviská,M., Čaplánová, A. 2010. Trust in Transition. ICABR conference. Ras Al Khaimah, Spojené arabské emiráty. November 2010 • Orviská, M., Šagát, V. 2011. Daňové úniky a politika boja proti daňovým únikom. Konferencia EF UMB, Banská Bystrica, máj 2011 • Orviska, M., Hudson, J., Williams, C., Nadin, S. 2012. Evaluatingtheimpactoftheinformaleconomy on businesses in SouthEastEurope:Somelessonsfromthe 2009 world bank enterprisesurvey. In: SouthEastEuropeanJournalofEconomics and Business 7 (1), pp. 99-110