Kurikulum - z lat. currere = bežať určitým smerom, po určitej trase k určitému cieľu

1. Plánovanie vo vyučovaní. Plánovanie pre školu. Kurikulum, formy kurikula, tvorba kurikula školy. Plánovanie výchovno-vzdelávacej činnosti učiteľom. Dlhodobá a krátkodobá príprava na vyučovaciu jednotku. Kurikulum - z lat. currere = bežať určitým smerom, po určitej trase k určitému cieľu

2. Kurikulum: - je vymedzené otázkami • Prečo – zmysel, hodnoty, funkcie a ciele vzdelávania; • Koho – ktorú časť populácie; • V čom – s akým obsahom (učivo); • Ako – pomocou akých vyučovacích stratégií;

3. Kedy – v ktorých časových obdobiach života, v akých časových úsekoch a s akými časovými dotáciami; • Za akých podmienok – v akom prostredí (legislatívny rámec, riadenie, finacovanie vzdelávania a pod.); • S akým efektom – očakávané výsledky a efekty vzdelávania a ako sa budú kontrolovať a hodnotiť; • v z d e l á v a ť ?

4. Kurikulum možno definovať ako obsah všetkej skúsenosti, ktorú žiaci získavajú v škole a v činnostiach, ktoré sa k škole vzťahujú, ale aj jej plánovanie a hodnotenie.

5. Obsah vzdelávania (kurikulum) má niekoľko foriem svojej existencie: • Koncepčná forma – koncepcie, vízie, plány toho, čo má byť v školách obsahom vzdelávania. Produktom sú dokumenty školskej politiky, národných priorít vzdelávania. • Projektová forma – konkrétne plánované projekty obsahu vzdelávania. Produktom sú vzdelávacie projekty, učebné plány a osnovy, štandardy vzdelávania a pod.

6. Realizačná forma – obsah vzdelávania prezentovaný subjektami edukácie. Produktom sú konkrétne akty prezentácie učiva realizované učiteľom či výučbovými médiami. • Rezultátová forma – obsah vzdelávania percipovaný subjektami edukácie. Produktom sú vzdelávacie výsledky (osvojené učivo). • Efektová forma – obsah vzdelávania fungujúci na strane subjektov edukácie. Produkty – efekty obsahu vzdelávania v profesnej kariére, v politických a iných postojoch edukandov a pod.

7. Formálne kurikulum – komplexný projekt cieľov, obsahov, prostriedkov a organizácie vzdelávania, realizácia projektovaného kurikula vo vzdelávacom procese (vo výučbe) a spôsob kontroly a hodnotenia výsledkov vzdelávacieho procesu (výučby). • Neformálne kurikulum – zahŕňa aktivity a skúsenosti vzťahujúce sa k škole (mimotriedne, mimoškolské aktivity organizované školou, napr. exkurzie, výlety, súťaže, záujmové činnosti) i domáce štúdium, úlohy a prípravu žiaka na vyučovanie.

8. Skryté kurikulum – postihuje ďalšie súvislosti života školy, ktoré nie sú zvyčajne explicitne vyjadrené v programoch a sú obtiažne postihnuteľné: étos a klíma školy, vzdelávacie hodnoty, vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi, vzťahy medzi školou a rodičmi i ďalšími zdrojmi vzdelávania, spôsoby diferenciácie žiakov, pravidlá správania sa v triede, sociálna štruktúra triedy, charakter školského prostredia a pod. • Metakurikulum – spojenie dvoch typov kurikula; kurikula určitého predmetu s kurikulom typu učiť, ako sa učiť.

9. Obsah vzdelávania • Poznatky plánované pre školskú výučbu, ale aj zručnosti, postoje, hodnoty, záujmy; • Formy a prostriedky výučby, plánované ciele a štandardy vzdelávania a pod. - to, čo je obsahom vzdelávania v školách je vymedzované zvyčajne v kurikulárnych dokumentoch

10. Kurikulárne dokumenty Vzdelávací štandard = znamená normu, žiaduci stupeň, stupeň dokonalosti či akceptovaný a odsúhlasený model (vzor, norma, miera) s ktorou sú reálne objekty a procesy rovnakého druhu porovnávané alebo merané. • Obsahový štandard – mal by obsahovať kmeňové učivo a v jeho rámci by malo byť zdôraznené základné učivo. • Výkonový štandard – mal by obsahovať špecifické – konkrétne ciele vyučovacieho procesu. Nazýva sa aj cieľový štandard.

11. Učebný plán – školský dokument, ktorý obsahuje zoznam predmetov v jednotlivých ročníkoch s vymedzením počtu týždenných hodín pre daný predmet. • Učebné osnovy – obsahujú rozpracovanie učiva jednotlivých predmetov v príslušných ročníkoch. Obsah každého predmetu je rozpracovaný na tematické celky a časti. Učebné osnovy informujú o cieli predmetu, obsahu a rozsahu poznatkov, zručností a návykov, ktoré si majú žiaci osvojiť. Orientačne sa uvádza aj počet hodín pre jednotlivé tematické celky. Učebné osnovy môžu byť osnované: lineárne (postupne) – k učivu, ktoré už bolo vo vyučovacom predmete prebrané, sa viac nevraciame, pretože nie je nutné pre pochopenie ďalšieho učiva; špirálovito – učivo sa zopakuje a zároveň kvantitatívne aj kvalitatívne rozšíri (preberie na vyššom stupni).

12. Časovo-tematické plány - sú zväčša výsledkom tvorivej práce učiteľa. Stanoví si tematické celky i počty hodín, ktoré im venuje. Formuluje hlavné výučbové ciele, prípadne aj prostriedky na ich dosiahnutie. Učebnica je jednou z foriem školských kníh, ktoré podľa funkcie delíme na: vlastné učebnice (obsahujú učivo, poučky, pravidlá, úlohy); cvičebnice (prevládajú v nich úlohy a cvičenia); čítanky; osobitné druhy školských kníh (slovníky, atlasy, encyklopédie, zbierky úloh). • funkcie: vzdelávacia; motivačná; komunikačná; regulačná; aplikačná (vedie k využitiu poznatkov v praxi); integračná (vedie ku komplexnému poznávaniu vecí a javov); inovačná (poskytuje najnovšie poznatky vedy a techniky); kontrolná a usmerňujúca (poskytuje spätnú väzbu, kontrolné otázky na sebakontrolu).

13. Tvorba kurikula • participačná kurikulárna politika, tzv. dvojúrovňový systém kurikula → škola si dotvára svoje kurikulum sama, vychádzajúc zo zmapovania regionálnych podmienok, potrieb klientov, vlastných silných a slabých stránok, možností a rizík

14. Etapy tvorby kurikula školy • Diagnóza potrieb. • Formulácia cieľov (profil absolventa). • Návrh učebného plánu. • Vypracovanie učebných osnov (tvorba kurikula predmetu). • Procesuálna stránka. • Experimentálne overenie kurikula. • Permanentná úprava kurikula na základe zmenených podmienok.

15. Štruktúra školského vzdelávacieho programu • Úvodné identifikačné údaje – poskytujú informácie o názve vzdelávacieho programu, konkrétny názov študijného/učebného odboru, jeho relevantný číselný kód a názov, názov a adresa školy. • Profil absolventa – obsahuje:pracovné uplatnenie absolventov, príklady pracovných pozícií, výsledky vzdelávania, kompetencie absolventa (kľúčové, všeobecné a odborné).

16. Charakteristika školského vzdelávacieho programu – poskytuje základné informácie o školskom vzdelávacom programe. Popisuje cieľ a zámer vzdelávania, charakter pedagogickej koncepcie, ktorú si škola vypracovala a obhájila, vnútorný popis štruktúry obsahu výučby, ktorá sa odvodzuje od vzdelávacích oblastí a premieta sa do konkrétnych učebných predmetov, metodických prístupov a postupov uplatňovaných pri vyučovaní a hodnotení, spôsob rozvoja kľúčových kompetencií, začleňovanie účelového učiva a ďalších informácií do vzdelávacieho procesu z hľadiska realizácie a splnenia vytýčených cieľov a zámerov.

17. Učebný plán – je obsahovým a časovým rozpisom jednotlivých zložiek vzdelávania. • Učebné osnovy/moduly – uvádzajú výsledky vzdelávania vo vzťahu k obsahu výučby v jednotlivých vyučovacích predmetov. Vyjadrujú formy, spôsob a obsah činností, ktoré si má žiak v súvislosti s daným odborom osvojiť. Súčasťou učebných osnov/modulov je aj časová dotácia vymedzená na daný predmet/modul, cieľ výučby, funkcia predmetu/modulu, špecifické postupy, formy a organizácia výučby, medzipredmetové vzťahy a učebné zdroje.

18. Učebné zdroje – predstavujú zdroj informácií a vytvárania zručností a návykov žiakov, cestu ich motivácie, upevňovania a kontroly nadobudnutých vedomostí, zručností a postojov. Majú funkciu motivačnú, spätnoväzobnú, informačnú, precvičovaciu, aplikačnú a kontrolnú. • Základné podmienky na realizáciu vzdelávacieho programu - Okrem základných materiálnych, personálnych, organizačných podmienok, podmienok bezpečnosti práce a ochrany zdravia pri práci a vzdelávaní, zdravotných požiadaviek, je ich súčasťou aj prehľad základného vybavenia na odborný výcvik.

19. Vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. • Hodnotenie vzdelávacích výstupov – podrobný popis hodnotenia jednotlivých vzdelávacích výstupov (priebežné, sumatívne).

20. Plánovanie výchovno-vzdelávacej činnosti učiteľom Príprava učiteľa na výchovno-vzdelávací proces: • dlhodobá: tvorba (úprava) kurikula predmetu, tvorba časovo-tematického plánu; • krátkodobá príprava: - príprava na konkrétnu vyučovaciu jednotku.

21. Učivo - to, čo sa žiak má a čo je potrebné ho v škole naučiť. Učivo je istá sústava poznatkov a činností, ktoré si má žiak osvojiť v priebehu výchovno-vzdelávacieho procesu a učenia sa a ktoré sa majú prejaviť v jeho vedomostiach, zručnostiach, návykoch. Základné prvky učiva: • poznatky o prírode, spoločnosti, technike, človeku a o spôsoboch činnosti. Ich osvojením človek nadobúda vedomosti. • skúsenosti z realizácie už známych spôsobov činnosti intelektuálneho alebo praktického charakteru; v pedagogike tieto skúsenosti nazývame zručnosti a návyky. • skúsenosti z tvorivej činnosti. • emocionálno-citové skúsenosti.

22. Kmeňové učivo vyjadruje obsahové jadro určitého stupňa vzdelávania, jeho podstatné prvky, ktoré sú predmetom vzdelávania všetkých žiakov absolvujúcich daný stupeň školy. Zahŕňa kľúčové okruhy poznatkov, činností i emocionálno-citových skúseností. V rámci kmeňového učiva sa zdôrazňuje tzv.: - Základné učivo vytvárajú tie prvky učiva, ktoré podmieňujú osvojenie si ďalšieho učiva a ktoré musí povinne si osvojiť aspoň na minimálnej požadovanej úrovni každý žiak. - Rozširujúce učivoslúži na prehĺbenie základného učiva a jeho rozšírenie o ďalšie prvky. Fakultatívne učivo (ktoré ale nie je záväzné pre ostatné školy tohto typu).

23. Práca učiteľa s učivom: • tvorba kurikula predmetu • Tvorba časovo-tematických plánov; • Tvorba kurikula vyučovacej jednotky Dôležitá súčasť – didaktická analýza učiva

24. Príprava na vyučovaciu jednotku • premyslený postup realizácie výchovno-vzdelávacieho procesu na príslušnej vyučovacej hodine • Rozlišujeme tri typy príprav: • typ - blesková príprava – odpovedá na otázky: Čo? A Ako? • typ – odpovedá na otázky: Čo už bolo?, Čo chcem dosiahnuť?, Ako a čím to dosiahnuť? Aké bude mať táto hodina pokračovanie?

25. 3. typ (najnáročnejší) – odpovedá na nasledovné otázky: Prečo budem vyučovať? (ciele) Čo budem vyučovať? (učivo) Ako získam žiakov pre učenie, ako udržím ich pozornosť, aktivitu? (motivácia) Ako budem vyučovať? (metódy, formy) Pomocou čoho budem vyučovať? (učebné pomôcky y didaktická technika) Ako zistím, či vyučujem tak, ako som si naplánoval? (spätná väzba)

26. Didaktická analýza učiva Skladá sa z troch typov analýz: • Pojmová analýza: • vytvorenie logickej pojmovej štruktúry v danom učive; • predpokladá dobrú orientáciu v základnom učive; • výsledkom môže byť pojmová mapa, vymedzenie kľúčových pojmov a vzťahov medzi nimi.

27. 2. Operačná analýza: • analýza činností a operácií, ktoré musia učiteľ a žiaci s učivom uskutočniť, aby si ho žiaci osvojili, alebo aby sa dosiahol cieľ výučby • výsledkom je formulovanie špecifických merateľných cieľov vyučovacej jednotky a učebných úloh.

28. 3. Medzipredmetová analýza: • zistenie a vymedzenie prirodzených nadväzností učiva ako celku; • Rozbor časovej i obsahovej nadväznosti učiva v rámci učebného plánu i učebných osnov tak v ročníku (horizontálne), ako aj v priebehu celého štúdia (vertikálne)

29. Kroky: • ujasniť si tému ako súčasť tematického celku (časovú dotáciu a obsahovú súvislosť); • formulácia cieľa vyučovacej jednotky; • pedagogická, resp. didaktická diagnóza triedy; • uskutočniť pojmovú analýzu – pojmová mapa; • uskutočniť operačnú analýzu – formulovanie špecifických cieľov vyučovania a učebných úloh; • uskutočňiť medzipredmetovú analýzu; • výber metód, foriem, prostriedkov; • zvážiť výchovné využitie učiva.

30. Ročník: Dátum: Tematický celok, téma: Kľúčové slová: Ciele: Medzipredmetové vzťahy: ---------------------------------------------------------------- • Obsah učiva • Pomôcky • Metodický postup:

31. 3. Metodický postup: Čas: • Motivácia • Expozícia • Fixácia • Kontrola a hodnotenie