10A Dane a ekonomická úloha štátu

1. 10A Dane a ekonomická úloha štátu Daň – povinná, zákonom určená, spravidla sa opakujúca platba, ktorú odvádzajú fyzické a právnické osoby štátu v určenej výške a v stanovenej lehote.

2. Prečo štát vyberá dane? • Základným dôvodom na vyberanie daní je hlavne krytie výdavkov štátu - obrana, štátne úrady, školstvo, zdravotníctvo, kultúra, poskytovanie verejných statkov. Ďalšie dôvody pre výber daní: • Dane sa tiež používajú na zamedzenie činností, o ktorých je štát presvedčený, že sú škodlivé. Napríklad daň za cigarety a alkoholické nápoje (takzvané dane “za hriechy”), boli zavedené kvôli získaniu finančných zdrojov, ale aj preto, aby ľudí odlákali od fajčenia a požívania alkoholických nápojov. • Niekedy sú dane zavedené na ochranu vybraných domácich producentov. Sú to dane v podobe cla. Ich zavedením ide štátu o to, aby niektoré importované výrobky neboli na našom trhu lacnejšie ako domáce. • .

3. Prečo štát vyberá dane? • Dane sa tiež používajú na podporu vybraných aktivít. Štát chce napríklad podporiť podniky pri zvyšovaní produktivity, pri riešení zamestnanosti v niektorých regiónoch, alebo vyjadriť podporu zahraničným investíciám, ponúkne podnikom zníženie daní alebo takzvané daňové prázdniny firmám, ktoré sú ochotné pristúpiť na podmienky štátu. • Štát môže ešte pomocou daní regulovať úroveň ekonomickej aktivity. Tým, že štát reguluje výšku daní, priamo ovplyvňuje množstvo peňazí, ktoré majú firmy a spotrebitelia k dispozícii. • Všetky uvedené dôvody – okrem krytia verejných výdavkov – sú z pohľadu čoraz väčšieho množstva ekonómov kritizované.

4. Rast verejných výdavkov • verejný sektor tvoria ŠR, rozpočty VÚC a obcí, mimorozpočtové fondy (nemocenské, dôchodkové, zdravotné...) • výdavky verejného sektora sa v poslednom storočí vo všetkých krajinách zvyšovali (z priemeru 10% na cca 40%). Rástol význam verejných statkov vo vyspelých spoločnostiach a intenzívnejšie prerozdeľovanie • nezanedbateľný vplyv majú aj tlaky záujmových skupín a bujnenie byrokracie

5. Daňová sústava Daňová sústava je súhrn daní, ktoré sa vyberajú na území štátu v určitom období. Jej úlohou je zabezpečenie príjmov na krytie všetkých potrebných výdavkov štátu. Daňová sústava SR sa skladá: • - z priamych daní – platia subjekty za seba zo svojho príjmu alebo majetku a odvádzajú ich priamo, • - z nepriamych daní – platia subjekty v cene výrobkov alebo služieb, ale odvádzajú ich prostredníctvom inej osoby t.j. nepriamo.

6. Delenie daní Priame dane 1. Príjmové dane (dôchodkové) a) daň z príjmov fyzickej osoby b) daň z príjmov právnickej osoby 2. Majetkové dane (miestne) a) daň z nehnuteľností b) daň za psa c) daň za užívanie verejného priestranstva .....

7. Delenie daní Nepriame dane 1. Daň z pridanej hodnoty 2. Spotrebné dane • - z vína • - z piva • - z liehu • - z tabakových výrobkov • - z minerálneho oleja • - z elektriny, uhlia a zemného plynu

8. Typy daní • Progresívna - vyššie príjmy sú zdaňované vyššou sadzbou a naopak • http://www.podnikajte.sk/prevadzka-firmy/c/816/category/dane-a-odvody/article/novela-zakona-o-dani-zprijmov-1-1-2013.xhtml • Degresívna - odčerpáva väčšie percento z nižšieho príjmu a naopak, nižšie percento z príjmu vyššieho. Hoci daň z pridanej hodnoty nie je založená na príjmoch, má degresívny účinok • Proporcionálna (lineárna, rovná) daň - je spôsob zdanenia, ktorý uplatňuje na všetky subjekty rovnakú sadzbu. "Skutočná rovná daň" ( true flat tax) pokrýva všetky priame aj nepriame dane v ekonomike, pričom nepozná nezdaniteľné minimum (nezdaniteľnú časť základu dane). Takýto systém zdaňovania nemá žiadna krajina v Európe. • Najčastejšie sa rovná daň uplatňuje na dane z príjmu, pričom býva väčšinou spojená s inštitútom nezdaniteľného minima. To rovnú daň približuje k progresívnej dani.

9. Typy daní • Najviac sa k "skutočnej rovnej dani" priblížilo Slovensko v roku 2004, keď schválilo jednotnú sadzbu 19% na daň z príjmu fyzických osôb, právnických osôb a DPH. Daňový systém SR platný od roku januára 2005 obsahoval inštitút jednotného nezdaniteľného minima, ktoré sa nezdaňovalo vôbec, všetky príjmy nad zdaniteľné minimum sa zdaňovali jednou sadzbou 19%. Nezdaniteľné minimum bolo jednotné pre všetky úrovne príjmu fyzických osôb. • Po korekciách slovenského daňového systému od roku 2007 sa Slovensko vzdialilo od rovnej dani. Sadzba dane z príjmu fyzických a právnických osôb síce zostala rovnaká 19%, ale výška nezdaniteľného minima sa znižuje s rastom základu dane daňovníka (tzv. milionárska daň). Jeho výška sa odvíja od platného životného minima. Takto stanovené zdaňovanie má charakter progresívneho zdaňovania. • Od 1. januára 2011 sa zvýšila sadzba DPH z 19% na 20%. DPH na knihy a lieky vo výške 10% ostáva aj naďalej nezmenená.

10. Aká výška zdanenie je optimálna? Prípadová štúdia: Pani Nováková pracuje na skrátený úväzok. Šéf firmy jej ponúka, aby si úväzok predĺžila o 3 hodiny, čo by zvýšilo jej mesačnú mzdu o 160€. Vyzerá to lákavo – ale potom začne p. Nováková počítať: z dodatočného príjmu bude musieť zaplatiť 13,4%, teda 21,44€ na poistenia. Zo zvyšných 138,56€ bude musieť zaplatiť 19% daň z príjmu, čo činí 26,32€. Zostane jej teda 112,23€. Pani Nováková porovná túto dodatočnú čistú mzdu s obetovanými 2 hodinami času, ktoré by musela každý deň tráviť v práci a rozhodne sa ponuku neprijať. Má deti a tri hodiny času denne sú pre ňu cennejšie než dodatočných 112,23 € mesačne. pozri: Deň daňovej slobody

11. Aká výška zdanenie je optimálna? Ľudia porovnávajú čistú mzdu s obetovanými príležitosťami. Vysoké dane potlačujú podnety k pracovným výkonom. Obdobne – vysoké dane potlačujú motiváciu podnikateľom k investovaniu. Podnikateľ porovnáva riziko investície s čistým výnosom po zdanení. – firmy prevádzajú kapitál z krajín s vysokými daňami do krajín s nízkymi daňami. Krajiny s vysokými daňami trpia odlivom kapitálu do zahraničia.

12. Dane a tieňová ekonomika • Tieňová ekonomika – zahŕňa tie ekonomické aktivity, z ktorých sa neodvádzajú dane. Patria tu najmä naturálne protislužby a najrôznejšie daňové úniky (práca načierno, na výplatnej páske má zamestnanec len minimálnu mzdu a zvyšok dostáva na ruku). • Keď sú dane vysoké, vyplatí sa riskovať daňový únik. Tieňová ekonomika prekvitá najviac v krajinách s vysokými daňami.

13. Lafferova krivka • Keď miera zdanenia rastie, daňové príjmy rastú stále menej. Arthur Laffer - predstaviteľ ekonómie ponuky. Skúmal vzťah daňových sadzieb a výnosov z daní. Rast daňovej záťaže môže vyvolať negatívny dopad na ekonomický rast.