Pediatria

1. Pediatria

2. Rast a vývin dieťaťa Rozdelenie detského veku: • detský vek sa začína narodením dieťaťa a trvá do 14. – 18. roku života • je to obdobie charakterizované prudkými somatickými a funkčnými zmenami • jednotlivé obdobia sa od seba líšia morfologickými a funkčnými osobitosťami a odlišnou chorobnosťou

3. Rast a vývin dieťaťa Z praktického hľadiska a štatistických dôvodov sa detský vek rozdeľuje na: • obdobie dojčenecké trvajúce od narodenia do konca prvého roka života, pričom prvých 28 dní sa označuje ako novorodenecké obdobie a prvých 7 dní ako užšie novorodenecké obdobie • batolivé obdobie, trvajúce druhý a tretí rok života • predškolské obdobie, ktoré zahŕňa štvrtý, piaty a šiesty rok života • školské obdobie, ktoré končí štrnástym rokom života Na detský vek plynule nadväzuje obdobie mladistvých (adolescencia): 15. – 18. rok života

4. Rast dieťaťa = nárast dĺžky a zväčšovanie hmotnosti tela a jeho jednotlivých častí • súhrn kvantitatívnych zmien organizmu • je regulovaný početnými vnútornými faktormi (rastové faktory) a vonkajšími vplyvmi (výživa, fyzická aktivita, socioekonomické faktory) • začína v priebehu života v maternici a končí v dospelosti • najväčší rast je počas vnútromaternicového života a v prvom roku života, potom sa jeho tempo spomaľuje s následnou akceleráciou v období pred pubertou a počas nej, po puberte sa rast zastaví • jednotlivé časti tela orgány majú svoje vlastné tempo rastu

5. Rast dieťaťa • viaceré orgány postupne dozrievajú a začínajú svoju činnosť (pohlavné žľazy) • niektoré orgány postupne prestávajú fungovať a zanikajú (týmus) • medzi chlapcami a dievčatami sú rozdiely v raste: v školskom veku dievčatá mávajú antropometrické hodnoty o niečo nižšie ako chlapci, v školskom veku chlapcov predbehnú, a dovŕšia svoj rast o niečo skôr ako chlapci • chlapci rastú o 2-3 roky dlhšie, takže nakoniec dievčatá prerastú

6. Rast dieťaťa • Priemernú výšku pre daný vek dieťaťa môžeme zistiť v tabuľkách a grafoch, ktoré sa pripravujú podľa meraní našej populácie v 10 ročných obdobiach • Ako priemernú hodnotíme výšku vtedy, ak sa nachádza v rozsahu +2 alebo -2 smerodajných odchýlok v tabuľkách alebo rozsahu 3 - 97 percentilu v grafoch • Deti, ktoré sú pod alebo nad týmto rozmedzím, treba vyšetriť a komplexne pátrať po príčinách oneskorenia alebo urýchlenia rastu • Rast nevedie len k celkovému zvýšeniu výšky, ale v priebehu života sa mení aj pomer jednotlivých častí tela • Na posúdenie vývoja treba v detskom veku sledovať ďalšie antropologické ukazovatele, najmä veľkosť hlavy, hrudníka, rast zubov, zrenie kostry, pomer hornej a dolnej časti tela

7. Psychomotorický vývin = kvalitatívne zmeny, prostredníctvom ktorých sa z embrya stáva zrelý organizmus • je podmienený rastom a množením jednotlivých systémov a orgánov z ktorých dominantné postavenie má CNS a následná neurohumorálna regulácia • rast a vývoj spolu úzko súvisia, rast sa chápe ako súčasť vývoja

8. Psychomotorický vývin • Pre psychický vývoj sú charakteristické schopnosti a prejavy: rozumové citové vôľové • Psychické vlastnosti a vzťahy k ostatným osobám v okolí dieťaťa formuje jeho sociálne správanie a postoj k ostatným deťom, k rodine...

9. Psychomotorický vývin • Tento zložitý vývoj sa formuje v priebehu celého detstva na základe dedičných vlôh a pôsobenia vonkajších podnetov • S odchýlkami vývoja sa môžeme stretnúť v ktoromkoľvek období detstva: oneskorená alebo kvalitatívna zmena vývoja • Nutné je včasné zachytenie odchýlok v spolupráci pediatra, pedopsychiatra, neurológa, sociálneho pracovníka... → náležitá liečba, rehabilitácia, reedukácia

10. Psychomotorický vývin • hodnotíme podľa stavu prejavov a správania sa dieťaťa • všímame si: pohyb dieťaťa, pohyb rukami, celým telom, hlavou, nohami, reakciu na osoby, aké zvuky, slabiky či slová hovorí

11. Psychomotorický vývin Novorodenecké obdobie: • prevaha spánku nad bdením • prítomnosť mnohých vrodených reflexov • horné končatiny ohnuté v lakti, rúčky zovreté v päste • zvýšený tonus svalstva • na nepríjemné podnety reaguje krikom • končatinami pohybuje nekoordinovane • prítomné sú nepodmienené reflexy – cicací, prehĺtací a Moorov reflex (pohyb končatinami pripomínajúci objímanie pri podtrhnutí podložkou dieťaťa)

12. Psychomotorický vývin • 2. mesiac – dieťa aktívne pohybuje hornými a dolnými končatinami, zdvihne hlavu, krik sprevádza slzami, pocit spokojnosti prejavuje úsmevom • 3. mesiac – dieťa udrží zdvihnutú hlavu aj v polohe na brušku, začína pozorovať okolie, obracia hlavu a oči za zvukom • 4. mesiac – dieťa sa dotýka hračky a udrží ju v ruke, vydáva spontánne zvuky • 5. mesiac – dieťa s pomocou sedí, poznáva osoby okolo seba

13. Psychomotorický vývin • 6. mesiac – prevracia sa z polohy v ľahu na chrbte na brucho a späť, s oporou sedí a dokáže vyslovovať slabiky • 7.-8 mesiac – začína liezť, s oporou sa postaví a dokáže stáť, zaujíma sa o hračky, prekladá si ich z ruky do ruky, dieťa rozumie niektorým príkazom a dokáže povedať mama, tata • 9. mesiac – dieťa sa samo postaví a pokúša sa s pomocou o chôdzu • 12. mesiac – začína samostatne chodiť, vie ukázať kde má oko alebo nos, rozumie hovorovej reči, začína samo hovoriť, zachováva telesnú čistotu

14. Psychomotorický vývin • Od 2. roku života sa prudko zvyšuje slovná zásoba, na konci druhého roku už ovláda viac ako 200 slov a používa jednoduché vety • Predškolské obdobie – dominantnou činnosťou je hra, ktorá už získava kolektívny charakter, často napodobňuje nejakú činnosť dospelých, nedostatok životnej skúsenosti vedie často k úrazom, dieťa prechádza prvým obdobím zvedavosti a neustálym kladením otázok

15. Psychomotorický vývin • Školské obdobie – rozvíja sa psychika dieťaťa, cvičí, rozvíja vnímanie, myslenie a reč ale aj koncentráciu pozornosti • Obdobie pohlavného dozrievania – puberty: nastáva prudký telesný vývoj a výrazné zmeny psychiky, utvárajú sa vzťahy k druhému pohlaviu, prebúdza sa pohlavný pud, dieťa je kritické k svojim rovesníkom, ale najmä k dospelým, chce sa im za každú cenu vyrovnať, napodobňuje hrdinov z okolia, z filmu, televízie

16. Psychomotorický vývin • Vývinovo oneskorené dieťa je také, u ktorého sa jednotlivé znaky oneskorili, alebo ak je vývin nerovnomerný a oneskorený len v niektorých ukazovateľoch. • Dôležité je zistenie príčiny tohto stavu a rodičov poučiť ako majú dieťa stimulovať a rehabilitovať.

17. Novorodenecké obdobie • Fyziologické zvláštnosti novorodeneckého obdobia • Funkčné dozrievanie plodu pokračuje s dĺžkou tehotnosti až do 40. týždňa • V tomto období zabezpečuje výživu plodu matka • Z placenty prúdi pupočnou žilou do plodu okysličená krv bohatá na všetky živiny • Pupočníkovými tepnami sa odvádza odkysličená krv a odpadové látky • Plod je umiestnený vo vodnom prostredí

18. Novorodenecké obdobie • Pôrodom sa životné podmienky plodu prudko zmenia a preto sa musí na nové prostredie adaptovať • Adaptácia na mimomaternicový život za normálnych okolností prebehne hladko, len s krátkou adaptačnou krízou, ktorá sa prejaví: - prechodným poklesom teploty - prechodným poklesom pH - prechodným poklesom glykémie - prechodným poklesom hmotnosti - novorodeneckou žltačkou

19. Novorodenecké obdobie • Najdôležitejšie zmeny pri zmene plodu na novorodenca sú: • 1/ prerušenie placentárneho obehu a zánik fetoplacentárnej jednotky • 2/ začiatok dýchania pľúcami a s ním spojené zmeny krvného obehu

20. Novorodenecké obdobie – dýchací systém • Pľúca a dýchacie cesty sú u plodu vyplnené tekutinou • Počas pôrodu sa hrudník pasívne stlačí v pôrodných cestách, čím sa pasívne vytlačí časť tekutiny z dýchacích ciest • Po pôrode sa hrudník opäť roztiahne a vytlačenú tekutinu nahradí vzduch • Pre rovnomerné plnenie pľúcnych alveolov vzduchom je potrebný surfaktant, faktor povrchového napätia, ktorý pôsobí proti uplatneniu sa síl vyvolaných povrchovým napätím • Po narodení rast pľúc pokračuje najmä zväčšovaním počtu pľúcnych mechúrikov

21. Novorodenecké obdobie - cirkulácia • Po začatí dýchania stúpa periférny odpor v aorta descendens • Prietok krvi do v. cava inf. je menší • Aeráciou pľúc klesá tlak v a. pulmonalis • Zvýšený tlak v ľavom srdci vedie k funkčnému uzáveru foramen ovale • V krátkej dobe sa stiahne svalovina ductus Botali (medzi aortou a truncus pulmonalis) • Vznikne dozretý typ cirkulácie • Prestavba cirkulácie a začiatok dýchania sú najdôležitejšie zmeny bezprostredne po narodení • Ich porušenie ohrozuje život novorodenca

22. Novorodenecké obdobie • Adaptácia ostatných orgánov je menej dramatická, spája sa s funkčným vyzrievaním • Všeobecne je výkonnosť fyziologických funkcií novorodenca vyššia v porovnaní s neskorším obdobím

23. Novorodenecké obdobie • Hmotnosť normálneho novorodenca je 3000 – 3500 g • Dĺžka normálneho novorodenca je 48 – 50 cm • Fyziologický pokles hmotnosti novorodenca krátko po narodení, ktorý nepresahuje 10% pôrodnej hmotnosti, spôsobuje: - nedostatočný príjem tekutín - vyprázdňovanie moču a smolky

24. Novorodenecké obdobie Koža novorodenca • pokrýva ju mazivo, ktoré sa skladá z výlučkov mazových žliaz a odlúčenej povrchovej vrstvy kože • po očistení je koža sýtočervená • na chrbte, krku a pleciach sú na koži jemné chĺpky (lanugo)

25. Novorodenecké obdobie Tráviaci systém • v prvých 12 hodinách po narodení odchádza asi u 70% novorodencov zelenočierna hmota – smolka (mekónium) • smolka je zložená z mukopolysacharidov, olúpaných epitélií, zahustenej žlče, obsahuje lanugo • od 3. – 5. dňa sa stáva stolica svetlejšou – prechodná stolica

26. Novorodenecké obdobie Telesná teplota • regulácia telesnej teploty po narodení je nedostatočná, preto sa novorodenec pri nízkej teplote podchladzuje, kým pri vysokej prehrieva Funkcia obličiek • obličky novorodenca majú obmedzenú schopnosť vylučovať sodík a väčšie množstvo vody, čo sa môže prejaviť opuchmi • pri prirodzenej výžive sa však táto ich funkčná kapacita neprekročí

27. Novorodenecké obdobie Adaptácia krvotvorby • počas intrauterinného vývoja zabezpečuje výmenu krvných plynov placenta • prostredie s nízkym parciálnym tlakom kyslíka si vyžaduje zvýšenie počtu červených krviniek a zvýšenie afinity fetálneho hemoglobínu ku kyslíku • z uvedených dôvodov je po narodení počet erytrocytov vysoký, rovnako aj leukocytov a hemoglobínu • v priebehu 2-3 týždňov sa tieto hodnoty znížia na hodnoty dojčeneckého veku • prudký rozpad erytrocytov prispieva ku vzniku fyziologickej žltačky

28. Vyšetrenie a ošetrenie novorodenca Pri prvom vyšetrení novorodenca, ktoré má byť čo najskôr po pôrode sa zameriavame na nasledujúce zistenia: - skóre podľa Apgarovej - známky podvýživy, prenášania - stupeň zrelosti - vrodené vývojové chyby

29. Hodnotenie novorodenca podľa Apgarovej • Hodnotenie vitálnych funkcií podľa Apgarovej je základným všeobecne užívaným klinickým vyšetrením • Hodnotenie stavu novorodenca sa vykonáva 1., 5. a 10. minútu po narodení • Hodnotí sa: - frekvencia srdca - dýchacie pohyby - farba kože a slizníc - svalový tonus - odpoveď na podráždenie • Za každý z príznakov môžeme dať dieťaťu 0,1 alebo 2 body

30. Hodnotenie novorodenca podľa Apgarovej • Pri prvom vyšetrení postupujeme rýchlo, šetrne, aby sme neohrozili dieťa podchladením • Podrobnejšie vyšetrenie uskutočníme v dobe, keď dieťa spontánne dýcha • Snahou je odhaliť včas príznaky pôrodného poranenia, dychovej a obehovej nedostatočnosti, vrodených infekcií, skrytých vrodených chýb, najmä: atrézie tráviaceho ústrojenstva, diafragmatické hernie, malformácie pľúc, srdca, atrézie choán • Väčšina chorobných stavov sa prejaví v prvých hodinách života

31. Ošetrenie novorodenca • Zdravému novorodencovi umožníme bezprostredne po pôrode priamy a intímny kontakt s matkou a aj po uskutočnení prvého vyšetrenia ho ponecháme v blízkosti matky • Prikladáme ho k prsníku za pomoci detskej sestry v prvej polhodine po pôrode • Intímny kontakt novorodenca a matky má významnú a nezastupiteľnú úlohu na podporu rozvoja laktácie a na vytváranie psychického vzťahu medzi matkou a dieťaťom

32. Novorodenec s nízkou pôrodnou hmotnosťou • Podľa SZO sa ako novorodenci s nízkou pôrodnou hmotnosťou označujú deti s pôrodnou hmotnosťou nižšou ako 2500 g, bez ohľadu na etiológiu a dĺžku tehotnosti • Tvoria 66-70% na celkovej novorodeneckej úmrtnosti • Podľa príčiny nízkej pôrodnej hmotnosti rozdeľujeme NNPH do troch kategórií: - nedonosení, eutrofickí novorodenci - nedonosení, hypotrofickí jedinci - donosení, hypotrofickí jedinci

33. Nedonosený novorodenec • Dieťa, ktoré sa narodilo pred 37. týždňom gravidity • Podľa pôrodnej hmotnosti a stupňa zrelosti ich rozdeľujeme na - ľahko - stredne - ťažko nedonosených • Príčiny nedonosenosti môžu byť: - zo strany matky - zo strany dieťaťa

34. Nedonosený novorodenec • Príčiny nedonosenosti zo strany matky: - závažné celkové ochorenia matky (srdcová chyba, choroby obličiek...) - zlé sociálne postavenie matky (osamelá matka, duševné vyčerpanie) - nižší vek než 20 rokov - fajčenie, drogy... - poruchy maternice a placenty • Príčiny nedonosenosti zo strany dieťaťa: - viacpočetné plody - vrodené chyby - infekcie plodu

35. Nedonosený novorodenec Charakteristický vzhľad spôsobujú morfologické prejavy nezrelosti: • tenká, ružovo-červená koža, husté lanugo • tenké, dlhé končatiny • jemné riedke vlasy • mäkké, poddajné ušnice • takmer nehmatateľný uzlík prsnej žľazy • opuchy končatín • chlapci nemajú zostúpené testes • u dievčat veľké pysky ohanbia neprekrývajú malé

36. Nedonosený novorodenec • Hlavné klinické problémy nedonosených detí vyplývajú z funkčnej a morfologickej nezrelosti CNS, dýchacieho a kardiovaskulárneho systému a systému regulácie vnútorného prostredia. • Prejavy funkčnej nezrelosti NNPH: - poruchy dýchania, ktoré sú podmienené hlavne nezrelosťou pľúc, pred 28. týždňom gestačného veku je štruktúra pľúc taká nedokonalá, že nie je schopná zabezpečiť výmenu krvných plynov - nedokonalá riadiaca funkcia CNS, uplatňuje sa pri dýchaní, krvnom obehu. Dýchanie je plytké, rýchlejšie, abdominálneho typu

37. Nedonosený novorodenec Prejavy funkčnej nezrelosti NNPH: • Poruchy prijímania potravy. Množstvo tráviacich štiav je obmedzené, je porucha rezorpcie živín, malá kapacita žalúdka, výživu ďalej sťažuje nevyvinutie sacieho a prehĺtacieho reflexu • Podchladzovanie. Tvorba tepla nestačí kryť straty tepla veľkým kožným povrchom v podmienkach, kde nie je optimálna teplota prostredia • Znížená odolnosť voči infekciám • Sklon k opuchom a k poruchám vnútorného prostredia pre funkčnú nezrelosť obličiek • Porucha zo strany hemopoetického systému, ktoré sa prejavia anémiou a sklonom ku krvácaniu

38. Syndróm respiračného distresu (choroba hyalínových membrán) • je najčastejšia a najvážnejšia porucha dýchania u nedonosených detí • rozhodujúcu úlohu pri jeho vzniku má nedostatok surfaktantu • surfaktant vytvára na stene pľúcnych mechúrikov tenkú vrstvu, ktorá stabilizuje ich tvar a bráni ich úplnému vyprázdneniu, ktoré hrozí na konci každého výdychu • prejaví sa poruchami dýchania krátko po narodení • typickým príznakom je hlasitý výdych • vyúsťuje do dychovej nedostatočnosti s cyanózou, poruchami CNS a cirkulácie • významným prínosom v liečbe takýchto detí je možnosť intratracheálneho podávania surfaktantu, vyrobeného genetickým inžinierstvom

39. Hypotrofický novorodenec • Novorodenec, ktorého pôrodná hmotnosť nezodpovedá dĺžke gravidity • Spomalenie rastu plodu v maternici môže byť výsledkom chorobných stavov matky, porúch placenty alebo chorobných stavov plodu (infekcie, chromozómové anomálie) • Od nedonosených novorodencov rovnakej hmotnosti sa líši dychtivým pitím potravy, lepším priberaním, k menším sklonom k dlhotrvajúcej žltačke a infekcii • Typickou komplikáciou je hypoglykémia, ktorá sa vysvetľuje rýchlym vyčerpaním obmedzených zásob glykogénu

40. Asfyktický novorodenec • stav, prejavujúci sa cyanózou, dyspnoe, tachypnoe až apnoe • vzniká pri poruchách ventilačnej adaptácie • môže sa prejaviť prenatálne, intrapartum, postnatálne • príčiny: - centrálne - periférne • vážnosť asfyxie hodnotíme bodovacím systémom podľa Apgarovej – čím menej bodov dieťa dosiahne, tým je asfyxia vážnejšia • pôrodná asfyxia vyžaduje rýchle a odborné ošetrenie a liečenie, ktorého cieľom je spustiť, naštartovať dýchanie, čím sa odstránia prítomné príznaky • pri neobnovení dýchania v krátkej dobe hrozí dieťaťu poškodenie CNS z hypoxie

41. Asfyktický novorodenec Príčiny asfyxie: 1/ Centrálnepríčiny, pri ktorých poruchu začiatku dýchania spôsobuje útlm dýchacieho centra v predĺženej mieche. Príčinou tohto útlmu je: • najčastejšie vnútromaternicová hypoxia (nedostatočná funkcia placenty, predčasné odlučovanie placenty, kompresia pupočníka) • anestézia a analgézia matky počas pôrodu, ktorá prechádza do mozgu plodu • mechanické poškodenie mozgu a predĺženej miechy 2/ Periférne príčiny, pri ktorých poruchy zásobenia mozgu kyslíkom so sekundárnym útlmom dýchacieho centra spôsobujú abnormality pľúc a cirkulácie: • poruchy pľúc – obštrukcia dýchacích ciest hlienom, krvou, smolkou, vrodené vývojové chyby pľúc • poruchy cirkulácie – vrodené chyby srdca, šok

42. Ikterus v novorodeneckom období • ikterus kože a slizníc je klinickým prejavom hyperbilirubinémie • fyziologický ikterus sa v prvom týždni života vyskytuje u väčšiny novorodencov • príčinou žltačky je prechodné zníženie činnosti pečeňových enzýmov, pri vzniku veľkého množstva bilirubínu • od fyziologickej žltačky je potrebné odlíšiť iné príčiny ikteru, napr. hemolytickú chorobu novorodencov, alebo poruchu vylučovania bilirubínu pri nevyvinutí žlčových ciest

43. Hemolytická choroba novorodenca • Charakterizuje ju hemolytická anémia, ktorá vzniká na podklade zvýšeného rozpadu erytrocytov • Hemolýzu vyvolávajú protilátky proti erytrocyom plodu, ktoré vznikajú v tele matky (izoimunizácia) • Anémia a sprievodná hyperbilirubinémia môžu vážne poškodiť CNS a v najťažších prípadoch spôsobiť aj smrť novorodenca • K izoimunizácii dochádza pri nezhode v Rh systéme medzi matkou (Rh negat.) a plodom (Rh pozit.) • Tvorbu protilátok vyvolá vniknutie Rh pozit. erytrocytov plodu do krvného obehu matky počas gravidity, ku ktorému dochádza i keď sú krv matky a plodu oddelené placentou. Protilátky prechádzajú placentou, viažu sa na Rh pozit. erytrocyty a vyvolávajú ich rozpad

44. Hemolytická choroba novorodenca Rozoznávame tri klinické formy: 1/ Hydrops plodu a novorodenca – narodené dieťa má generalizované edémy a ak javí známky života, jeho vitálne funkcie sú v preterminálnom štádiu 2/ Závažná forma hemolytickej choroby novorodenca – prejavuje sa bledosťou, sťaženou kardiopulmonálnou adaptáciou. Ikterus prudko nadobúda na intenzite, hyperbilirubinémia dosahuje hodnoty nebezpečné pre CNS 3/ Mierne formy hemolytickej choroby novorodencov – ikterus začína v prvých 24 hodinách života, dynamika vzostupu bilirubínu je pomalšia

45. Hemolytická choroba novorodenca • cieľom liečby je zabrániť takej koncentrácii bilirubínu, ktorá by ohrozovala dieťa poškodením mozgu • miernejšie formy liečime fototerapiou (účinkom svetla vhodnej vlnovej dĺžky sa bilirubín fotochemicky rozkladá na zlúčeniny rozpustné vo vode, ktoré sa vylučujú močom) • vážnejšie formy si vyžadujú exsangvinačnú transfúziu, pri ktorej cez pupočnú žilu odoberáme krv novorodenca a nahrádzame ju krvou darcu

46. Ikterus v novorodeneckom období • Pri izoimunizácii v systéme krvných skupín má matka skupinu 0 a plod A alebo B • Na rozdiel od hemolytickej choroby pri nezhode v Rh systéme sa ikterus pri tejto imunizácii zjaví už u prvorodeného dieťaťa • Riziko izoimunizácie Rh negatívnych matiek znižujeme podávaním špecifického anti-D imunoglobulínu matke v prvých 48 hodinách po pôrode. Prognóza pri včasnej diagnóze a liečbe je dobrá • Novorodencov po hyperbilirubinémii dlhodobo sledujeme, aby sme včas zachytili prípadné zaostávanie v psychomotorickom vývoji

47. Výživa dojčaťa • Najzraniteľnejšie obdobie dieťaťa • Dojča musí do roka strojnásobiť svoju hmotnosť a vzrásť o 50% • Musí dostať a spracovať všetky zložky, ktoré zabezpečia jeho imunitný vývoj, zrenie mozgu, endokrinných a metabolických funkcií • V priebehu prvého roka života sa tvoria budúce schopnosti jedinca, obranyschopnosť, protinádorový dozor cesty látkovej výmeny, ktoré ovplyvnia celý ďalší život • Dominantným faktorom, ktorý tieto funkcie modeluje, je výživa

48. Výživa dojčaťa • Materinské mlieko je optimálny a najprirodzenejší spôsob výživy dojčaťa • Základným predpokladom pre tvorbu mlieka je túžba matky dojčiť a jej dobrý zdravotný stav • V prvých 2 hodinách po pôrode je reflex ovládaný hormónmi (oxytocín, prolaktín) najvýkonnejší • Každé odkladanie priloženia novorodenca k prsníku znižuje výkonnosť reflexu dojčenia, ktorý je hlboko zakódovaný v každej žene

49. Výživa dojčaťa • Zloženie materinského mlieka sa mení vekom dieťaťa od kolostra až po zrelé mlieko • Kolostrum je hustá smotanovo žltá tekutina, produkovaná v prvých hodinách po pôrode, obsahuje imunoglobulíny (sIgA) vo vysokých koncentráciách, lymfocyty, viac bielkovín, vitamíny rozpustné v tuku, zinok, menej laktózy a tuku • Imunoglobulíny a bunky dávajú novorodencovi základ ochrany pri jeho vstupe do sveta osídleného mikróbami

50. Výživa dojčaťa • Zrelé mlieko sa tvorí od 40 h po pôrode až do 14 dní • Má najnižšiu koncentráciu bielkovín spomedzi živočíšnych druhov • Nutričnú potrebu dojčaťa zabezpečí 8 g/l bielkovín materinského mlieka • Táto nízka potreba je daná optimálnym kvalitatívnym zložením bielkovín materinského mlieka, podstatne rozdielnym, napr. mlieku kravskému