Konferencia Stratégia Európa 2020: nové výzvy, príležitosti a hrozby pre ekonomiku EÚ

1. Možnosti zmien stratégie Európa 2020 ako reakcia na skutočný vývoj v EÚ Prof. Ing. Milan Šikula, DrSc. Konferencia Stratégia Európa 2020: nové výzvy, príležitosti a hrozby pre ekonomiku EÚ Praha, 22. 9. 2010

2. Znamená Európa 2020 strategický posun? • Zlyhanie Lisabonskej stratégie, jej revízia 2005 (Stratégia pre rast a pracovné miesta) a šok z globálnej krízy viedli EÚ k Stratégii Európa 2020 • priority – inteligentnej – udržateľný – inkluzívny rast • ciele – miera zamestnanosti (20-64) 75 %, investície V+V 3 % HDP; zníženie emisií o 20 %, obnoviteľné zdroje 20 %, energetická účinnosť 20 %; vzdelanie pod 10 % neukončenie; 40 % vysokoškolské; o 20 mil. menej ohrozených chudobou • iniciatívy – záväzok pre EÚ a čl. štáty – Inovácia v Únii; Mládež v pohybe; Digitálny program pre Európu; Európa efektívne využívajúca zdroje; Priemyselná politika vo veku globalizácie; Prgoram pre nové zručnosti a nové pracovné miesto; Európska platforma na boj proti chudobe

3. Prekoná Stratégia Európa 2020 úskalia Lisabonskej stratégie? • oproti optimistickým očakávaniam väčšej úspešnosti ako mala Lisabonská stratégia existuje mnoho podmieňujúcich predpokladov a otvorených otázok, ktoré sú zložitejšie ako v čase formulovania (2000) a revízie (2005) Lisabonskej stratégie • globálna kríza nielen podstatne zväčšila nároky na tie aspekty, v ktorých zlyhávala Lisabonská stratégia – nereálnosť cieľov, pasivitu čl. štátov, nedostatočné monitorovanie plnenia národných reformných programov a slabé vymáhacie mechanizmy, ale z jej charakteru vyplynuli aj kvalitatívne nové problémy a výzvy • pretrvávajúce problémy – heterogenita čl. štátov v konkurencieschopnosti, a symetrická štruktúra eurozóny jednomenová politika a 16 fiškálnych politík sa vplyom krízy ešte umocnili

4. Stratégia Európa 2020 v kontexte poznania príčinných súvislostí globálnej ekonomickej krízy • V Stratégii Európa 2020 – veľmi dôležitá myšlienka „najaktuálnejšou výzvou je vymaniť sa z krízy, ale najväčšou výzvou je potlačiť reflexívnu snahu obnoviť situáciu, ktorá existovala pred krízou“, nie je riziko samotnej Stratégie? • bezprecedentný globálny krízový jav – už je možné identifikovať nielen hlbinné príčiny, ale aj hodnotiť charakter krízových a pokrízových AP • príčinné súvislosti krízy na rôznych úrovniach a rôzne aspekty multidimenzionálnosť aj ich odhaľovania – Krugman – komplexnosť, Stiglitz – „lúpanie cibule“ Allen – časová rozvrstvenosť – potreba nového myslenia – prečo sa nepokročilo v tom, aby sa zabránilo jej vzniku – „nová PE finančnej krízy“. • mnohorozmernosť glob. krízy – dáva priestor pre mnohorakosť prístupov, objektívneho rozpoznávania príčinných súvislostí na jednotlivých úrovniach, cez rôzne jednostranné absolutizovanie, resp. nerozlišovanie hĺbky príčin až po cielené zahmlievanie pseudokauzálnych konštrukciami „prefarbovania“ vinníkov na obete.

5. Stratégia Európa 2020 v kontexte poznania príčinných súvislostí globálnej ekonomickej krízy - pokračovanie • reálne prekonávanie glob. krízy je možné len adaptačnými procesmi reagujúcimi na jej viacrozmerné príčinné súvislosti. V tomto kontexte je potrebné aj posudzovať možnosti zmien Stratégie Európa 2020, aby adekvátnejšie reagovala tak na reálny vývoj v rámci EÚ, ako aj v novej konštelácii centier SE. • v tomto zmysle by som chcel poukázať na niektoré novšie pohľady, ktoré vyplývajú z posunu poznania hlbšej a komplexnejšej identifikácie príčin globálnej krízy a jej systémového charakteru • nadviažem na minuloročnú prezentáciu. Bázické príčiny – od 60. začala expanzia fin. sektoru – od 80. sa mimoriadne zintenzívnila (globalizácia) • rastúce zadlžovanie – primárny liek proti stagnácii. Extrémna nerovnosť príjmov relatívne zmenšovanie reálneho dopytu – kapacity – investície – prebytok kapitálu nemá v reálnej ekonomike dostatočný zhodnocovací priestor – zadlžovaním sa generuje aspoň fiktívny priestor – zhodnocovanie tiež fiktívne. „Zázračné“ predĺženie rastu – no devastujúci dopad. Rozlíšenie krízových a pokrízových opatrení. Inštitucionalizácia morálneho hazardu.

6. Nové aspekty príčinných súvislostí globálnej ekonomickej krízy • nedostatočná účinnosť „balíčkov“ ukazuje, že príčiny neboli uspokojivo identifikované, resp. neberú sa do úvahy v opatreniach • k prehĺbeniu poznania príčin – R. E. Allen: Financial Crises and Recesion in the Global Economy (2009) originálne poznatky o vnútorných mechanizmoch čoraz autonómnejšieho fungovania finančných trhov a ich znerovnovážňujúceho vplyvu na reálnu ekonomiku • ekonometrická analýza – odhalila kľúčové štruktúrne zmeny vo fin. trhoch, nové črty využívania peňazí, úveru, kapitálu i bohatstva, vyhľadávanie zisku nezávisle od trhov s tovarmi a službami, dopyt po peniazoch a ich rýchlosť odtrhnute od reálnej ekonomiky a procesov HDP, neviditeľné finančné procesy v rastúcej miere autonómne vyvolávajú zmeny v hmotných väzbách produkcie, banky a ďalší aktéri na fin. trhoch môžu hazardne zväčšovať – zmenšovať peňažné bohatstvo nezávisle od pôvodných zmien tvorby HDP

7. Nové aspekty príčinných súvislostí globálnej ekonomickej krízy - pokračovanie • dlhý „super“ finančný cyklus (80. – 2006) – založený na pákovom efekte – posun v komplexnom adaptačnom systéme. Empirický výskum ukázal, fin. trhy absorbovali novovytvorenú silu peňazí ďaleko nad predikciami CG modelov nafúknutie cien aktív a stimulácia výroby a spotreby tiež nad predikciami počas fázy krachu – tiež silnejší opačný pohyb premenných, prepad cien deštrukcia peňažného bohatstva – oproti očakávaniam • „zvierací duch“ iracionálneho nadbytku, či strachu, transcendentálne „zákony zložených záujmov“, vytváranie peňažnej likvidity nevyžadujúcej rezervy ... priviedli fin. cyklus za hranice všeobecnej rovnováhy, na úroveň spôsobujúcu zrútenie zrovnovážňujúcich procesov • na skúmanie a hodnotenie týchto procesov nestačia doterajšie metódy, nevyhnutný je kvalitatívny posun k prístupom 3. a 4. rádu komplexity

8. Allenove odporúčania politike vlád a medzinárodných inštitúcií • zredukovať počet mien a podporovať organizovanejšie regionálne menové bloky – zredukovanie destabilizujúcich fin. tokov a merkantilistického prospechu dominujúceho dolárového jadra na úkor iných menej organizovaných menových oblastí čím by sa znížilo riziko fin. kríz a ďalších nerovností bohatstva • vyvinúť stabilnejšie dopredu orientované fin. trhy s väčšími bezpečnými rezervami, aby všetci účastníci fin. trhov mohli lepšie riadiť riziká • lepšie riadiť likviditu v celom globálnom systéme, lepšie reagovanie monetárnej politiky, väčšiu ponuku peňazí nevyhnutne prispôsobovať rastúcej absorpcii fin. a nefinančných aktivít a zmenám rýchlosti peňazí. Študovať a smerovať vhodnú ponuku peňazí na produktívne použitie a neinflačný rast

9. Stiglitzova diagnóza globálnej ekonomickej krízy • Zhrňujúci ucelený rozbor charakteru a príčin globálnej krízy a zlyhávania protikrízových opatrení prináša najnovšia kniha J. Stiglitza. In: Freien Fall. Vom Versagen der Märkte zur Neuordnung der Weltwirtschaft (2010). Odhaľuje krach konceptu trhového fundamentalizmu, mýtu o efektívnosti volných a neobmedzených trhov, sebakorekcii ich zlyhaní a minimálnom štáte. Realita – „kapitalizmus a komunizmus sú asi preč, ale existujú rôzne druhy trhového hospodárstva a súťaž medzi nimi pokračuje“. Štát má nielen zachraňovať, ale aj zabraňovať zlyhaniam trhu. • presvedčivosť – nehľadá jednoduchú priamočiaru odpoveď, ale odhaľuje viacúrovňové zreťazovanie príčinných súvislostí, a „posuny“ odpovedí, od konkrétnych egoistických pohnútok krátkozrakého, riskantného správania bánk, cez rôzne úrovne a stránky inštitucionalizácie morálneho hazardu vrátane dvojtvárnosti MMF, Fedu a Min. financií až po neúnosné deformácie globálneho dopytu a rozdeľovacích procesov „Zlyhanie nášho finančného systému je odrazom všeobecného zlyhania nášho hospodárskeho systému a zlyhanie hosp. systému zase odzrkadľuje hlbšie problémy našej spoločnosti“ • odmieta argumenty o kríze ako „autonehode“, kríza prináša zmeny – nie návrat dopredkrízových pomerov • či sú a budú zmeny dostatočne hlboké a zásadné a správnym smerom

10. Rozporuplnosť krízovej a pokrízovej adaptácie • krízová adaptácia si ešte vyžiadala dočasné zvyšovanie deficitu rozpočtu • no zdroje na pomoc rodinám so zadĺženými bytmi boli nedostatočné, nesmerovali na investície zvyšujúce produktivitu a ochranu živ. prostredia • dary bankám nezmyselné, za finančnú pomoc štátu z verejných financií by mali poskytovať podiel na budúcich výnosoch ako vyrovnanie za prevzatie rizika • zdroje, ktoré mali byť na reštrukturalizáciu a zakladanie nových dynamických podnikov boli premrhané na záchranu odsúdených k bankrotu • koncentrácia vo finančnom sektore sa zväčšuje, malé hromadné krachujú • sprísnenie kontroly a regulácie fin. sektora sa spochybňuje, oslabuje a eliminuje • bezprecedentným zvýhodnením fin. sektora sa dlhodobo, alebo úplne vyradil z činnosti sankčný mechanizmus trhov a vytvoril „náhradný kapitalizmus“ s nejasnými pravidlami, no predvídateľnými dôsledkami ďalšou krízou

11. Rozporuplnosť krízovej a pokrízovej adaptácie - pokračovanie • miera reálnej účinnosti krízových opatrení neumožňuje odstrániť základné príčiny, ale len dočasne „zmäkčuje“ dôsledky za cenu predloženia stagnácie • krehkosť udržateľnosti uzdravovania SE (ukončenie stimulov) • pokračujúca odtrhnutosť fin. trhov od vývoja reálnej ekonomiky (podstatne lepší vývoj indexov ako fundamentov) • ani po 2 rokoch sa nepodarilo fin. injekciami a definovaním toxických bánk dostatočne ozdraviť a sfunkčniť bankový sektor • „asymetrická“ záchrana bankového sektora (too-big to fail) – morálny hazard, zánik malých a stredných (260 USA 700)

12. Dlhová dimenzia globálnej ekonomickej krízy • Neadekvátna krízová adaptácia naplno obnažila dlhovú dimenziu glob. krízy – dlhodobé nabaľovanie dlhov ako „motora“ fiktívneho rastu – čo predurčuje dlhodobosť a zložitosť jej prekonávania • krízové opatrenia paradoxne stupňujú verejné dlhy, pri klesajúcich príjmoch obrovské zdroje na podporu ekonomiky a záchranu rastu • dlhodobý a dostatočne rýchly rast – nevyhnutný predpoklad prekonávania neúnosnej zadlženosti • kríza štátneho dlhu sa javí ako najväčšie súčasné ohrozenie EÚ

13. Systém finančného „leverage“nestabilná pyramída 10x svetový HDP Produkty derivátov $596 bn Dlhopisy*akcie*aktíva 4x svetový HDP Záväzky bánk 154% svetový HDP Kapitál bánk 10% HDP Zdroj: BIS

14. Problém verejného dlhuG7 verejný dlh k HDP (%) Zdroj: MMF, GFSR

15. Eurozóna deficit a dlh Prameň: ECB, EK, MMF, OECD

16. Saldo verejných financií v krajinách EÚ 27 v rokoch 2008 a 2009 (v % HDP) Prameň: Vlastné spracovanie podľa údajov Eurostatu (2010a)

17. Štruktúra zadĺženosti Grécka, Írska, Portugalska, Španielska a Talianska

18. Verejný dlh a saldo verejných financií v eurozóne a v EÚ v rokoch 2005 – 2009 a prognóza na roky 2010 – 2011 (v % HDP) Prameň: Vlastné spracovanie podľa údajov EC (2010).

19. Vynúti si reálny vývoj EÚ a vo svete zmeny stratégie Európa 2020? • krízová a pokrízová adaptácia prebieha ako hlboká transformácia súčasného sveta spojená s globálnym prerozdeľovaním ekonomickej a politickej moci a vplyvu • EÚ sa dostáva do podstatne náročnejšej globálnej konkurencie v novej štruktúre centier SE • ozdravná pokrízová reštrukturalizácia reálnej ekonomiky a finančného sektora bude profilovať charakter globálnej konkurencie • podmienkou udržania a rozvíjania pozície EÚ ako jedného z rozhodujúcich centier SE je zásadné zhomogenizovanie jej ekonomického priestoru • zatiaľ má ECB, fiškálne je roztrieštená a politicky len čiastočne zjednotená opodstatnenosť otázky Ch. Granta (2009), „či môže byť EÚ mocnosťou bez toho, aby bol štátom“ • vynúti si vývoj relatívne zavŕšenie integračného procesu a prispôsobenie stratégie