Životné prostredie (zmena klímy a zdravie)

1. Životné prostredie (zmena klímy a zdravie)

2. Zmena klímy a zdravie • Zmena globálnej klímy – jeden z najvýznamnejších a najčastejšie diskutovaných environmentálnych problémov v doterajšej histórii ľudstva • Vplyvy na zmenu – vnútorné a vonkajšie

3. Zmena klímy a zdravie Základné charakteristiky: • Klíma (podnebie) – priemerný stav počasia za dlhšie obdobie (niekoľko desaťročí) • Počasie – okamžitý stav atmosféry v určitom čase a na určitom mieste • Zmena klímy – dlhodobý posun klimatického režimu v danom mieste, regióne, na celej planéte (zmena teploty, zrážok, rozloženia vetrov...)

4. Zmena klímy a zdravie • Globálne otepľovanie – nárast priemernej teploty zeme v dôsledku zvyšovania koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére • Skleníkový efekt – zvyšovanie teploty prízemných vrstiev atmosféry na základe koncentrácie skleníkových plynov (skleníkové plyny absorbujú veľkú časť infračerveného žiarenia zemského povrchu, pričom jeho podstatnú časť vracajú späť k zemi, čím ju otepľujú) • Bioklimatológia – veda zaoberajúca sa otázkami vplyvu počasia a klímy na zdravie človeka

5. Globálne otepľovanie • Globálne otepľovanie = globálne klimatická zmena: proces všeobecného otepľovania zemskej atmosféry • Prirodzené globálne otepľovanie – zvyšovanie priemernej teploty od doby ľadovej • Otepľovanie spôsobené antropogénnou činnosťou (ľudský faktor) – spaľovanie fosílnych palív, odlesňovanie, vypaľovanie lesov, obrábanie pôdy, urbanizácia, automobilová doprava

6. Globálne otepľovanie • Globálne otepľovanie súvisí so skleníkovým efektom – prirodzená ochrana povrchu zeme pred zmenami teplôt medzi nocou a dňom (pôsobí stovky miliónov rokov) • Ľudská činnosť – do atmosféry sa uvoľňuje väčšie množstvo skleníkových plynov ako je prirodzené, nárast koncentrácie vedie k zadržiavaniu tepelného žiarenia zeme a tým k zvyšovaniu jej teploty

7. Globálne otepľovanie Antropogénne skleníkové plyny: • Oxid uhličitý (CO2) – produkt spaľovania fosílnych palív (80-85% CO2 emitovaného do atmosféry); doba zotrvania v atmosfére – 4-200 rokov • Metán (CH4) – z ťažby uhlia, transportu zemného plynu, chovu zvierat, živočíšnych odpadov, pestovania ryže; doba zotrvania v atmosfére – 12 rokov • Oxid dusný (N2O) – poľnohospodárstvo, spaľovanie biomasy; doba zotrvania v atmosfére – 12 rokov • Freóny (halogénované uhľovodíky) – v chladiacich zariadeniach, klimatizáciách, aerosólové rozprašovače; doba zotrvania v atmosfére – stovky až tisícky rokov • Ozón (O2)– plyn vznikajúci v atmosfére pôsobením elektrických výbojov, ultrafialovým žiarením; doba zotrvania v atmosfére – týždne až mesiace

8. Globálne otepľovanie Dopad klimatických zmien: negatívne prejavy v oblasti životného prostredia a fungovania ekosystémov: • odhadovaný nárast globálnej teploty o 1,4-5,80C v horizonte 21.storočia (najrýchlejší nárast za posledných 100 rokov) • zvýšené odparovanie morskej vody aj zo súše (vlhkejšie ovzdušie a suchšia pôda) – záplavy, vlny horúčav, suchá, lesné požiare, zmeny vegetácie, zmeny hladín morí a oceánov (vzostup o 10 až 20 cm), topenie ľadovcov • ohrozené zásoby pitnej vody v niektorých oblastiach, nerovnomernosť v dostupnosti potravín, nový fenomén – „ekoutečenci“

9. Globálne otepľovanie Vplyv zmeny klímy na ľudské zdravie: Zmena klímy predstavuje hrozbu pre ľudské zdravie najmä pre populáciu s nízkymi príjmami v tropických a subtropických krajinách – uvádza 3. hodnotiaca správa Medzinárodného panelu pre zmenu klímy (IPCC Third Assessment Report, 2001) Determinanty Zdravotné dôsledky • extrémne teplo choroby súvisiace s teplom a tepelným stresom • znečistenie ovzdušia zhoršenie zdrav. stavu ľudí s kardiovask. a respir. chorobami • teritoriálne zmeny nárast rizika inf. ochorení • záplavy úmrtia a úrazy v dôsledku búrok, záplav, gastrointestinálne ochorenia v dôsledku znečistenia povrchových vôd • migrácia obyvateľstva úrazy a ochorenia v dôsledku zlých živ. podmienok migrantov

10. Globálne otepľovanie Dôsledky zmien klímy na zdravie: • Priame – úmrtia, zranenia, choroby ako následky termálneho stresu a extrémnych zmien počasia, žáplav, víchric, hurikánov (kardiovaskulárne a respiračné choroby) • Nepriame – infekčné choroby prenášané vektormi, vodou, potravinami, ako následok ekosystému, dostupnosti a kvality pitnej vody a jedla (salmonelóza, kliešťová encefalitída, malária...)

11. Globálne otepľovanie Východiská, riešenie problému, adaptačné opatrenia: - širokou spoluprácou na medzinárodnej úrovni • Rámcový dohovor OSN o zmene klímy – prijatý v r. 1992 v Rio de Janero – ratifikovaný 183 štátmi a EU – cieľom je stabilizovanie koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére na takej úrovni, ktorá by umožnila predísť nebezpečným dôsledkom interakcie ľudstva a klimatického systému Zeme • r. 1997 – Kjótsky protokol k Dohovoru, sprísňuje záväzky pre jednotlivé krajiny (Slovensko – znížiť úroveň emisií skleníkových plynov v r. 2008-2012 o 8% v porovnaní s r. 1990) • adaptačné opatrenia: • súbor všetkých stratégií, rozhodnutí a opatrení aplikovaných s dostatočným časovým odstupom na základe odhadu možnej zmeny klímy, • opatrenia, ktoré majú schopnosť okamžitej reakcie bezprostredne po vzniku prírodnej katastrofy

12. Globálne otepľovanie Adaptačné opatrenia a úloha verejného zdravotníctva: • skvalitňovanie varovných systémov skorého varovania smerom k obyvateľstvu, • efektívny systém monitorovania a zberu údajov, • úprava legislatívy, • technické aspekty (klimatizácia, mestská zeleň...), • zvyšovanie informovanosti, osvety, vedúce k zmene chovania populácie pri extrémnych klimatických udalostiach

13. Globálne otepľovanie Extrémne klimatické udalosti a prírodné katastrofy – klíma v Európe aj na ostatných kontinentoch sa mení • priemerná teplota povrchu zeme a oceánov sa od polovice 19. storočia zvýšila v priemere o 02 až 0,6 0C – vyššie teploty sú príčinou zvýšeného vyparovania a väčšieho množstva zrážok, častejších období extrémnych horúčav, menej období nízkych teplôt, a nárastu počtu búrok, víchríc, tornád...) • klimatické extrémy: • Jednoduché – zmeny prekračujúce limity a štatistické rozsahy charakteristík počasia (obdobia veľmi vysokých alebo veľmi nízkych teplôt) • Komplexné – prírodné katastrofy vznikajúce ako dôsledok kombinácie viacerých zmien – suchá, záplavy, hurikány, tornáda...