1 / 40

Nežná revolúcia a politický vývoj v Slovenskej republike po súčasnosť

Nežná revolúcia a politický vývoj v Slovenskej republike po súčasnosť. obr. zhromaždenie na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave 21. novembra 1989.

yaholo
Download Presentation

Nežná revolúcia a politický vývoj v Slovenskej republike po súčasnosť

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Nežná revolúcia a politický vývoj v Slovenskej republike po súčasnosť obr. zhromaždenie na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave 21. novembra 1989

  2. 3. – 5. januára 1968 na zasadnutí ÚV KSČ bol do funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ zvolený A. Dubček obr. Alexander Dubček

  3. obr. vojská Varšavskej zmluvy vstupujú do Prahy • 20. augusta 1968 armády ZSSR, PĽR, NDR, MĽR a BĽR prekročili hranice ČSSR

  4. 21. augusta 1968 KGB v spolupráci s ŠtB zatkli predstaviteľov vlády na čele s A. Dubčekom • 23. – 26. augusta 1968 prebiehali rokovania, ktoré vyústili do podpísania Moskovského protokolu • zúčastnili sa aj prezident Svoboda, Husák, Biľak, Indra ai. obr. prezident ČSSR Ludvík Svoboda a prvý tajomník ÚV KSSZ Leonid Brežnev

  5. Jan Palach (vpravo) a Michal Leučík (vľavo) – mladí ľudia, ktorí sa na protest proti vstupu intervenčných vojsk upálili v Prahe a v Košiciach

  6. 17. apríla 1969 sa po Dubčekovej rezignácii stal prvým tajomníkom ÚV KSČ Gustáv Husák • nastal proces tzv. normalizácie obr. Gustáv Husák a Alexander Dubček ešte spolupracovali, ale ich cesty sa už definitívne rozchádzali...

  7. normalizácia znamenala: • prenasledovanie aktivistov obrodného procesu, • zavedenie cenzúry, • zastavenie činnosti najexponovanejších časopisov a novín, • previerka členstva KSČ = vylúčenia zo strany = strata zamestnania, • emigrácia, obr. normalizačná idyla – prezident a generálny tajomník ÚV KSČ Gustáv Husák s Leonidom Brežnevom

  8. centralizácia moci, • zaostávanie hospodárstva, • hlboká ekonomická kríza, • prehnaná chemizácia v poľnohospodárstve na úkor zdravia obyvateľstva a životného prostredia, • pokles životnej úrovne obr. Gustáv Husák skladá prezidentský sľub; ďalší z dôsledkov normalizácie – kumulovaná funkcia prvého tajomníka ÚV KSČ a prezidenta

  9. obr. stretnutie dvoch disidentov – Jána Chryzostoma Korca s Dominikom Tatarkom • potenciálne najväčšou hrozbou pre komunistov bola vedecká a kultúrna sféra spoločenského života

  10. obr. znenie Charty 77 podpísané prvými troma hovorcami – Janom Patočkom, Jiřím Hájkom a Václavom Havlom • 1. august 1975 podpísaný Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe • r. 1976 Dubček rozoslal listy predstaviteľom európskych komunistických strán – upriamil pozornosť na situáciu v ČSSR • 1. januára 1977 vzniklo voľné opozičné združenie Charta 77

  11. obr. dvaja najznámejší slovenskí disidenti: vpravo spisovateľ Dominik Tatarka (1913 – 1989), vľavo publicista Milan Šimečka (1930 – 1990) • na Slovensku bola Charta 77 podporovaná v menšej miere

  12. obr. v spisoch ŠtB sa nachádzajú i záznamy o nepohodlných časopisoch a cirkvách • ŠtB si viedla podrobné záznamy o svojich spolupracovníkoch i o prenasledovaných

  13. obr. M. S. Gorbačov – posledný vodca ZSSR • 11. marca 1985 sa na čelo ZSSR dostal M. S. Gorbačov • začiatok perestrojky

  14. obr. iniciátor Sviečkovej manifestácie – František Mikloško • 25. marca 1988 sa na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave zišli tisícky veriacich

  15. jeseň 1989 – únik más z NDR do NSR cez Československo a Maďarsko obr. tabuľa na československej hranici

  16. obr. študenti vyšli na ulicu, aby povedali nahlas to, čo cítili obr. aula Univerzity Komenského sa stala dejiskom vášnivých diskusií; jubilujúca alma mater nemohla dostať krajší darček ako náhle dozretie študentov do zodpovednosti za svet, v ktorom žijú a budú žiť... • 16. novembra 1989 sa na Mierovom námestí konala študentská demonštrácia ako prológ k nasledujúcim udalostiam

  17. obr. situácia, ktorá spustila lavínu spoločenského pohybu – pražská Národní třída večer 17. novembra 1989 obr. aj v nasledujúce dni a týždne bola Národní třída plná hlavne mladých ľudí • 17. novembra 1989 usporiadali pražskí študenti veľkú demonštráciu • pochod pokračoval až na Národní třídu – brutálny zásah bezpečnostných zložiek

  18. obr. študenti v obkľúčení bezpečnostnými zložkami

  19. obr. protestujúci študenti kládli sviečky pred ozbrojený kordón • 19. novembra 1989 priniesli západné médiá správu o smrti študenta Martina Šmída v dôsledku brutálneho zásahu polície na Národní tříde

  20. obr. logo českého revolučného hnutia Občanské fórum obr. logo slovenského revolučného hnutia Verejnosť proti násiliu • 19. novembra 1989 bolo v bratislavskej Umeleckej besede založené občianske hnutie Verejnosť proti násiliu • v Prahe vzniklo podobné hnutie Občanské fórum

  21. obr. Marta Kubišová so svojou piesňou Modlitba obr. na poódiách sa objavovali i Václav Havel s Alexandrom Dubčekom obr. aj Karel Kryl znásoboval atmosféru svojimi piesňami • mohutné demonštrácie v Prahe, Bratislave – tu sa objavovali aj známe tváre: V. Havel, A. Dubček, spevák Karel Kryl či speváčka Marta Kubišová

  22. obr. socialistický filozof Miroslav Kusý a katolícky právnik Ján Čarnogurský na jednej z mnohých televíznych diskusií • 24. novembra 1989 bol odvysielaný prvý z televíznych dialógov

  23. obr. moderátori slovenských mítingov – Milan Kňažko a Ján Budaj s jedným z hostí na novembrovej tribúne, s operným spevákom Petrom Dvorským • 25. novembra 1989 VPN sformulovala svoj program so všetkými svojimi požiadavkami

  24. obr. demonštranti žiadali zrušenie monopolu KSČ • 25. novembra 1989 sa konali demonštrácie v Prahe na Letenskej pláni a v Bratislave na Námestí SNP

  25. obr. podľa údajov Ústavu pre verejnú mienku prestalo pracovať zhruba 50 % obyvateľov, 20% obyvateľov sa štrajku nezúčastnilo vedome a 10% nebolo umožnené sa štrajku zúčastniť obr. na mítingu VPN vystúpil aj prvý podpredseda slovenskej vlády G. Murín;. bol však odmenený piskotom a skandovaním: Odstúpte, odstúpte! • 27. novembra 1989 sa konal dvojhodinový generálny štrajk proti mocenskému monopolu KSČ

  26. obr. vedúci delegácie OF a VPN V. Havel (chrbtom), oproti nemu premiér L. Adamec, vpravo od neho Marián Čalfa – vtedy ešte minister • 26. novembra 1989 sa konalo prvé stretnutie predstaviteľov opozície s vládnucou mocou • 29. novembra 1989 bol vypustený z Ústavy čl. 4 a čl. 16 • bola ustanovená komisia na prešetrenie udalostí zo 17. novembra 1989

  27. obr. pohraničiari odstraňovali drôtené zátarasy v 14 ° mrazoch • 1. decembra 1989 vlády ČSSR nariadila zrušiť drôtené zátarasy na hraniciach s Rakúskom

  28. obr. Marián Čalfa – premiér Vlády národného porozumenia • 3. decembra 1989 bola vymenovaná nová vláda – kozmetická úprava predchádzajúcej – protesty • 5. decembra 1989 bola vymenovaná nová vláda – už aj s inými politickými zoskupeniami • 10. decembra 1989 bola vymenovaná Vláda národného porozumenia

  29. obr. nový československý prezident – Václav Havel • 29. decembra 1989 bol jednomyseľne zvolený ze prezidenta ČSSR Václav Havel • boli vypísané slobodné voľby na jún 1990

  30. obr. poslední sovietski vojaci pripravení na odchod z Rožňavy v decembri 1990 • v rokoch 1990 – 1991 opustili vojská Varšavskej zmluvy územie ČSSR

  31. obr. štátny znak ČSFR • 20. apríla 1990 sa zmenil názov štátu na Česká a Slovenská Federatívna Republika

  32. 8. – 9. júna 1990 sa konali prvé slobodné voľby od roku 1946 • v Čechách vyhralo OF a na Slovensku VPN • 5. júla 1990 bol opätovne zvolený do funkcie prezidenta ČSFR Václav Havel • začali sa rokovania o usporiadaní vzťahov medzi oboma republikami a aj o ústavách republík i federácie obr. A. Dubček pri volebnej urne

  33. čo priniesol nový systém: • liberalizácia cien; • liberalizácia zahraničného obchodu; • základné práva a slobody ukotvené v ústavnom zákone; • odštátňovanie majetkov; • stúpajúca platobná neschopnosť podnikov; • nepripravenosť bankovej infraštruktúry; obr. prezidentská prísaha V. Havla

  34. nové politické subjekty; • zmena zahraničnopolitického kurzu; • obnovenie činnosti zakázaných cirkví. obr. Margaret Thatcher a François Mitterand obr. George H. W. Bush

  35. obr. Vladimír Mečiar a Václav Klaus – predsedovia republikových vlád • národnostná a sociálna otázka • pomlčková vojna • spor o rozdelenie kompetencií republikových vlád a federálnej vlády • spor o ústavu štátu • 5. – 6. júna 1992 sa konali voľby - vyhralo HZDS a ODS

  36. My, demokraticky zvolená Slovenská národná rada, slávnostne vyhlasujeme, že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo. V tejto historickej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národov na sebaurčenie. Uznávajúc právo národov na sebaurčenie, vyhlasujeme, že aj my si chceme slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života, pričom budeme rešpektovať práva všetkých, každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín, demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta. Touto deklaráciou Slovenská národná rada vyhlasuje zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa. Bratislava 17. júl 1992 obr. text Deklarácie SNR o zvrchovanosti SR • prebiehali rokovania medzi ODS a HZDS o usporiadaní vzťahov oboch republík • 17. júl 1992 SNR prijala Deklaráciu SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky

  37. obr. slávnostný sprievod so symbolmi slovenskej štátnosti (Ústava, znak, pečať, zástava) pri prijímaní Ústavy Slovenskej republiky • dohoda o rozpade federácie k 1. januáru 1993 • 1. septembra 1992 prijala SNR Ústavu Slovenskej republiky • polnočným silvestrovským úderom na prelome rokov 1992 a 1993 vznikla samostatná Slovenská republika

More Related