Šľachtenie slovenskej dojnej ovce

1. Šľachtenie slovenskej dojnej ovce Doc. RNDr. Milan Margetín, PhD. a kol. Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra

2. Úvod (1) • V 90-tych rokoch minulého storočia - navrhnutý zošľachťovací program, zámerom ktorého bolo vyšľachtiť: • pri valašských (ZV), cigájskych (C) a merinských (M) ovciach nový mäsovo-mliekový úžitkový typ polohrubovlnových resp. polojemnovlnových oviec, vhodných pre polointenzívne až intenzívne podmienky chovu, s dobrou adaptačnou schopnosťou, bez vážnejších zdravotných problémov, vhodných pre stádový spôsob chovu počas pastevného obdobia i zimného ustajnenia. • z hľadiska produkčného malo ísť o vyšľachtenie ovce ranej (predpoklad pripúšťania časti jariek už v 1. roku života), relatívne plodnej a najmä dojnej ovce, s dobre tvarovaným vemenom vhodným predovšetkým pre podmienky strojového dojenia. • Čiastkové výsledky získané v rámci 1. etapy programu zošľachťovania, počas ktorej sa postupne vytvárali vo viacerých šľachtiteľsko-experimentálnych chovoch  (ŠECH) krížence s 12,5 až 87,5 % genetickým podielom špecializovaných dojných plemien lacaune (LC) a východofrízske (VF) boli publikované vo viacerých vedeckých a odborných časopisoch a zborníkoch na Slovensku aj v zahraničí.

3. Plemeno lacaune (LC) a východofrízske (VF) LC baran EF barany LC bahnice pred bahnením

4. Úvod (2) • Na základe komplexneného zhodnotenia získaných výsledkov zo zošľachťovania ZV, C a M oviec spracovali pracovníci Centra výskumu živočíšnej výroby Nitra realizačný výstup (správu) s názvom „Postup šľachtenia syntetickej populácie oviec vytvorenej s použitím plemena lacaune a východofrízske“, ktorý bol v roku 2010 protokolárne odovzdaný Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku. • Do komplexnej analýzy boli zahrnuté až 15 ročné výsledky získané zo všetkých ŠECH a RCH, v ktorých sa realizoval zošľachťovací program, zhodnotené boli desiatky genotypov vytvorených na báze plemena ZV, C a M a spracované desaťtisíce primárnych podkladov z KÚ i vlastných experimentálnych dát

5. Výsledky z 1. etapy šľachtenia (1) • Na základe získaných výsledkov sme mohli konštatovať, že zámer 1. etapy programu sa naplnil v plnom rozsahu, a to najmä vďaka úzkej a účinnej spolupráci garantov šľachtiteľského programu so šľachtiteľmi ZCHOK, pracovníkmi PSSR, š.p. Bratislava, ale aj ústretovosti a pomoci samotných chovateľov pri realizácii programu. • V ekonomicky rozhodujúcich úžitkových parametroch sa dosiahol výrazný progres najmä v mliekovej úžitkovosti a plodnosti. • Nárast normovanej produkcie mlieka u jednotlivých typoch krížencoch bol v priemere vyšší v porovnaní s čistokrvnými ZV, C a M bahnicami o 20 – 90 % v závislosti od genotypu krížencov a východzieho plemena. • Výrazne lepšie výsledky sa dosiahli pri dvojplemenných krížencoch s plemenom LC resp. pri trojplemenných krížencoch s oboma dojnými plemenami, ako pri dvojplemenných krížencoch s VF plemenom.

8. Krížence vytvorené na báze plemena zošľachtená valaška (1)

11. Krížence vytvorené na báze C oviec (2)

12. Výsledky z 1. etapy šľachtenia (2)- plemeno ZV - mlieko • Porovnanie normovanej produkcie mlieka (NPM), ktorú dosiahli čistokrvné bahnice plemena ZV zo všetkých ŠCH Slovenska v porovnaní s priemerom NPM bahníc-kríženiek zo všetkých ŠECH Slovenska. • Nárast produkcie mlieka u kríženiek zo ŠECH bol v priemere vyšší o cca 30 až 60 litrov v porovnaní s čistokrvnými bahnicami, ktoré boli chované v rovnakých chovateľských podmienkach. • Na Účelovom hospodárstve CVŽV v Trenčianskej Teplej, v ktorom sa začalo s realizáciou zošľachťovacieho programu najskôr, sa v súčasnosti dosahuje NPM na úrovni 160 – 180 litrov.

13. Krížence vytvorené na báze plemena zošľachtená valaška (2)

14. Výsledky z 1. etapy šľachtenia (3) – plemeno C - mlieko • Porovnanie normovanej produkcie mlieka (NPM), ktorú dosiahli čistokrvné bahnice plemena C zo všetkých ŠCH Slovenska v porovnaní s priemerom NPM bahníc-kríženiek zo všetkých ŠECH. Nárast produkcie mlieka u kríženiek zo ŠECH bol opäť v priemere vyšší o cca 30 až 60 litrov v porovnaní s čistokrvnými C bahnicami chovanými v rovnakých podmienkach. • Na Účelovom hospodárstve CVŽV v Trenčianskej Teplej sa dosahovala v sledovanom období NPM na úrovni 160 – 180 litrov.

15. Krížence vytvorené na báze C oviec (1)

17. Výsledky z 1. etapy šľachtenia (4) – plemeno ZV - plodnosť • Stále dôležitým ukazovateľom ovplyvňujúcim ekonomiku chovu je aj pri dojných ovciach je plodnosť (veľkosť vrhu). • Z analýzy výsledkov získaných v rámci 1. etapy programu zošľachťovania jednoznačne vyplynulo, že plodnosť je u kríženiek zo ŠECH v priemere vyššia ako pri čistokrvných bahniciach ZV.

18. Výsledky z 1. etapy šľachtenia (5) – plemeno C - plodnosť • Z analýzy výsledkov získaných v rámci 1. etapy programu zošľachťovania jednoznačne vyplynulo, že plodnosť je u kríženiek zo ŠECH v priemere vyššia ako pri čistokrvných bahniciach C.

20. Výsledky z 1. etapy šľachtenia (6) – iné ukazovatele • Krížence s dojnými plemenami sú ranejšie,majú lepšiu intenzitu rastu, a to najmä po odstave, čo chovateľom umožňuje ich pripúšťanie už v prvom roku života (60-90 % jedincov). • Krížence ZV x LC s 25% až 75 % podielom plemena LC dosiahli priemernú hmotnosť vo veku 210 dní 41,37 – 43,97 kg a vo veku 270 dní 44,04 až 47,45 kg (čistokrvné ZV 38,61 resp. 41,23 kg). • V lepších chovateľských podmienkach a pri dobrej organizácii odchovu (dôsledné škôlkovanie) majú krížence veľmi dobrú intenzitu rastu aj do odstavu, pritom jatočné jahňatá sa vyznačujú dobrou kvalitou (vyšší podiel mäsa v jatočnom trupe). Priemerná hmotnosť jahniat (LSM±SE) do odstavu a po odstave podľa jednotlivých genotypov – jahňatá vytvorené na báze plemena zošľachtená valaška

21. Výsledky z 1. etapy šľachtenia (7) – iné ukazovatele • Niektoré krížence sú vynikajúcimi predstaviteľmi dojných oviec s vyhovujúcou morfológiou vemena a výbornou dojiteľnosťou(prekonávajú východzie i zošľachťujúce plemená (LC, VF). • Krížence (najmä s vyšším genetickým podielom LC a najmä VF) sú vnímavejšie a chúlostivejšie zvieratá ako čistokrvné ZV, C a M ovce. • Vyžadujú si viac pozornosti (prevencie a výživa). Vyššie náklady na zabezpečenie vyhovujúceho zdravotného stavu krížencov sú vykompenzované vyššou produkciou.

22. Variabilitav morfológii vemien(9.5.2007; pred a po vydojení) TsxLC (457) IVxLC (466) Lacaune (3104) TsxLC (357) IVxLC (429)

23. Variabilitav morfológii vemien (7.8.2008) Dobrá morfológia vemena Horizontalne postavenie ceckov (vakovité vemená) Vemeno s cystami Vemeno pokryté vlnou

24. Návrh konsolidácie nového úžitkového typu slovenskej dojnej ovce (1) • Na zasadnutí Šľachtiteľskej rady (ŠR) pri ZCHOK na Slovensku dňa 15.11. 2011 bol prejednaný a schválený návrh 2. etapy programu zošľachťovania, s ktorou sa začalo v r. 2012. • Cieľom šľachtenia 2. etapy je tvorba konsolidovaného, vysoko úžitkového typu dojnej ovce, vhodnej najmä pre polointenzívne podmienky Slovenska, s názvom slovenská dojná ovca (kód SD). • Predpokladá sa, že táto etapa by mohla byť úspešne ukončená v horizonte 10-tich až 15-tich rokov, za predpokladu dôsledného plnenia opatrení prijatých na zasadnutí ŠR.

25. Návrh konsolidácie nového úžitkového typu slovenskej dojnej ovce (2) • Základom pri výbere rodičovských párov pre ďalšiu generáciu potomkov vo všetkých ŠECH a RCH, kde sa realizovala 1. etapa programu je od r. 2012 plemenná hodnota (PH) pre produkciu mlieka a veľkosť vrhu, a to bez ohľadu na genetický podiel zošľachťujúcich plemien LC a VF pri rôznych typoch krížencov. • PH krížencov pre produkciu mlieka, veľkosť vrhu a hmotnosť jahniat nie sú počítané osobitne pre cigájske, valašské a merinské chovy, ale v záujme rozšírenia výberovej základne v rámci jednej populácie krížencov (bez ohľadu na pôvodné východzie plemeno). • Vo všetkých chovateľských a plemenárskych podkladoch potrebných pre realizáciu šľachtiteľského programu je pri jednotlivých ovciach a baranoch zo všetkých ŠECH a RCH, kde sa realizovala 1. etapa šľachtenia uvedené v kolónke „Plemeno“ označenie „SD“. • Na zasadnutí ŠR bolo dohodnuté, že v trojročnom prechodnom období je pri jednotlivých ovciach pri označení „Plemeno“ uvedené popri označeniu „SD“ aj typ kríženca podľa doteraz zaužívaného systému (napr. ZVLC 04).

27. Návrh konsolidácie nového úžitkového typu slovenskej dojnej ovce (3) • Plemenárska práca vo všetkých stádach zapojených do 2. etapy je robená na báze čistokrvnej plemenitby, to znamená ovce s označením SD sú prednostne pripúšťané len s baranmi s označením SD. • Použitie čistokrvných zošľachťujúcich plemien LC a VF v chovoch zapojených do 2. etapy môže byť len výnimočné. • Úžitkové chovy, v ktorých používali doteraz v plemenitbe krížence s genetickým podielom plemena LC a VF, prípadne aj čistokrvné barany VF a LC, by mali nakupovať postupne len aukčné barany s označením plemena „SD“, pritom základným kritériom pri výbere baranov by mali prioritne PH pre produkciu mlieka a plodnosť. • Pri výbere baranov možno zohľadňovať chov, z ktorého baran pochádza, s ohľadom na východzie plemeno, na báze ktorého prebiehalo v danom chove zošľachťovanie.

28. Návrh konsolidácie nového úžitkového typu slovenskej dojnej ovce (4) • Úspešná realizácia 2. etapy programu zošľachťovania bude veľmi závisieť od ústretovosti a záujmu chovateľov, ale aj šľachtiteľov ZCHOK a plemenárskych pracovníkov. • Populácia vytvorených krížencov (v kontrolovaných chovoch, ale aj chovoch úžitkových) je v súčasnosti už dostatočne široká na to, aby sme mohli začať s konsolidáciou populácie krížencov a postupným vytváraním nového úžitkového typu (plemena) slovenskej dojnej ovce vhodnej pre podstatnú väčšinu chovateľov Slovenska. • Nie je účelné a v záujme chovateľov neustále zakladať nové ŠECH. Na základe konzultácií a vyjadrení mnohých významných chovateľov Slovenska zainteresovaných do 1. etapy programu zošľachťovania vyjadrujeme nádej, že aj 2. etapa programu, ktorej konečným cieľom je vznik nového úžitkového typu slovenskej dojnej ovce, bude úspešná.

29. Ďakujem za pozornosť

37. The aim of the improvement program of dairy breeds in Slovakia is: • not only permanent increasing of milk production and reproduction parameters (litter size) but also: • Improvement of health status of raised sheep with better viability, • It is connected with selecting sheep with good milkability and health status of udders.

38. Creating of new dairy types of sheep (synthetic population based on domestic dairy breeds – Tsigai and Improved Valachian breed with using specialized dairy breeds Lacaune and East Friesian): We have gained very good results, so far: • Better milk production, • Better reproduction parameters (litter size), • Partially better functional traits (morphology of udder, milkability; large udder cisterns, ability to mate them in the first year of life); • Need good management and more intensive husbandry.

39. The main areas of the research in the last years: • Study of more effective models for estimation of breeding values of sheep (BLUP-AM) – mainly dairy breeds are raised in Slovakia: • Production parameters: • Milk production • Litter size • Growth intensity of lambs (ADG, weight at weaning) • Functional traits: • Estimation of genetic parameters for: • Milkability characteristics (amount of machine milked milk -MMM, portion of MMM, etc. ) • Linear evaluation of the udder (udder depth, teat size, position of teats, udder cleft, udder attachment, cistern depth).

40. Udder morphology traits in ewes (linear assessment)

41. Exact udder measurements

42. Basic statistics for chosen udder morphology traits in ewes

43. Heritability of udder traits

44. Udder cistern size of ewes diagnosed by ultrasonography

45. Udder cistern size diagnosed by ultrasonography(large variability; 30-70 %)

46. Basic statistics for udder cistern size of ewes diagnosed by ultrasonography.

47. Heritability of udder cistern size

48. Thank you for your attention