RASTLINNÁ FYTOMASA rastlinná bunka Zloženie rastlinného tela

1. RASTLINNÁ FYTOMASArastlinná bunkaZloženie rastlinného tela

2. Rastlinná bunka a jej organely

3. Rastlinná bunka Rozdiely medzi rastlinnou a živočíšnou bunkou Bunková stena Plastidy Vakuoly

4. Schematický prierez bunkovou stenou

5. Schéma stavby celulózovej bunkovej steny. mikrofibrila Celulóza – v mladých rastl. čista, molekula nitkovitá – micely, rozpustná v konc. kys., celuláza –hydrolýza (glukóza) Hemicelulóza - necelulózový polysacharid, v bunkovej stene, zdrevnatených pletivách Lignin – drevnatenie bunk. stien, vysokomolekul. polymer, amorfná, hnedá látka, nestrav.

6. Cytoplazmatická membrana Lipoproteínová štruktúra - dve vrstvy lipidu v strede sú z obidvoch strán obklopené vrstvami proteínu. Asymetrická stavba, vnútorný a vonkajší povrch nie sú rovnaké

7. Vakuola Malé zrnka v cytoplazme – väčšie vakuoly rôzneho tvaru Centrálna vakuola - v starších bunkách Tonoplast – lipoproteinová semipermeabilná membrana Obsah (bunková šťava) – zásobné látky, vylúčeniny metabolizmu, anorganické soli, organické látky Funkcia – mechanická, turgor bunky Rozkladné procesy – enzymatická aktivita Translozóm – organela transportujúca metabolity do vakuoly

8. Vakuola – bunka koreňa prasličky translozóm

9. Chloroplasty– šošovkovité útvary, dvojitá membrana, lamelovitá štruktúra, (tylakoidy), zelené – chlorofyl (fotosyntéza), Chromoplasty – žlté, červené plastidy, v lupienkoch, okvetných lístkoch, plodoch, koreňoch, obsahujú karotenoidy (prekurzor vit. A), bakteriochrofyl, fosfolipidy, proteiny Leukoplasty – bezfarebné, amyloplasty – zásoby škrobu, proteinoplasty – zásoby bielkovín, elaioplasty – zásoby tuku Plastidy

10. Fotosyntetická asimilácia - fotosyntéza – metabolický dej, pri ktorom vznikajú organické látky a kyslík, v procese viazania slnečnej energie a jej premeny na energiu chemických väzieb 12H2O + 6CO2 C6H12O2 + 6O2 + 6H2O premena atmosfer.CO2 na glukózu, uvoľnenie O2, svetelnou energiou a asimilačnými farbivami. Život vo forme, aká existuje na našej planéte je podmienený fotosyntézou

11. Fosforylácia cyklická Absorpciou jedného svetelného kvanta (fotónu) prejde chlorofyl do excitovaného stavu a vyšle elektrón so značnou energiou. Ten sa cestou cez kofaktory a cytochrómy vráti do molekuly chlorofylu. El. odovzdá energiu fotónu reakciou P ADP ATP chl - molekula chlorofylu, cy - cytochróm, e - elektrón, P – fosf.zvyšok s makroergickou väzbou Kofaktory - flavínmononukleotid, vit. K

12. Fosforylácia necyklická Donorom elektrónov je voda. Hydroxylový anión dodá elektróny s nízkou energiou cez cytochrómy na chlorofyl. Ten po dopade fotónu vyrazí energeticky bohatý elektrón, ktorý je pohltený NADP. Takto vzniknutý radikál NADP pohltí protón, prejde na NADPH, ktorý redukuje CO2. Súčasne z jednej molekuly ADP pripojením fosfátového zvyšku (P) vznikne molekula ATP

13. Faktory ovplyvňujúce fotosystézu Vnútorné - fyziologický stav rastliny (vek, postavenie listov) - metabolické procesy (množstvo a kvalita chlorof., nahromadenie asimilátov) Vonkajšie - intenzita svetla (červené a modré, ultrafialové –brzdí, infračervené – neúčinné, - koncentrácia CO2 – v atmosfére 0,03%, väčšie odchýlky spomalenie až zastavenie f. - teplota – optim. t. 15-25oC bielk.rastl., 25-40oC glyc.rastl. - voda - nedostatok vody, uzatvorenie prieduchov, obmedzovanie príjmu CO2, spomalenie fotosyntézy - minerálne látky – N, P, K, Fe, Mg, Cu, Cl, Zn

15. Stonka - nadzemná časť rastliny, na ktorej vyrastajú listy a rozmnožovacie orgány. Spája orgány výživy, koreň a listy, často je zásobným orgánom. Rastliny, ktoré majú šťavnatú nezdrevnatenú stonku nazývame byliny. Byliny tvoria niekoľko typov stoniek: byľ - po celej dĺžke olistená stonka, ktorá sa často rozkonáruje stvol - stonka s prízemnou listovou ružicou, je bezlistá a ďalej sa nerozkonáruje, na vrchole je kvet alebo súkvetie steblo - listnatá dutá stonka rozdelená kolienkami na články poplaz - nadzemná stonka plaziaca sa po povrchu pôdy podzemok - prízemná alebo podzemná prezimujúca časť stonky, zvyčajne so zvyškami starých listov

16. Trichómy Krycie – pokrývajú povrch rastliny, jedno alebo viacbunkové, mŕtve, vyplnené vzduchom, ochrana pred požratím, stratou vody, teplu Žľaznaté – liečivé a aromatické látky,živé bunky, vylučujú silice, živice a iné Pŕhlivé –jednobunkové, ostrý hrot, pálivá tekutina Absorpčné – na pokožke koreňov, rozpúšťanie minerálnych látok, listy hmyzožravých rastlín, proteolytické enzýmy,

18. KRMIVO Zloženie rastlinného tela SUŠINA VODA Živiny kalorické Živiny nekalorické Živ. dusíkaté Živ. bezdusíkaté Minerál. látky Vitamíny Bielkoviny Amidy Cukry Tuky Vláknina

19. Faktory vplývajúce na zloženie Vnútorné– druh a odroda krmoviny (vyšší obsah bielkovín, vyšší obsah glycidov, bielkovinovoglycidové) Vonkajšie Podnebie – zrážky, slnečná energia, teplota Bonita pôdy – pôdny režim, štruktúra pôdy, pH, obsah živín, agrotechnika Stupeň zrelosti – starnutie rastliny, vlaknina Spôsob zberu a skladovania – mechanické znečistenie, vyplavenie živín

20. Kvalitná organizácia výroby krmív Krmovinová základňa Objemové krmiva Výroba objem. kr. Racionalizácia využitia krmív Odber vz. krmív Školený vzorkovateľ Zásahy do osevnej štruktúry kŕmnych plodín Zásahy do výroby, konzervovania skladovania krmív Stanovenie obs. živín Kvalita a rýchlosť analýz Hardware, software Zostavenie kŕm. dávky Dostatok kvalitných krmív Optimalizo- vaná KD Dosiahnutie predpokladanej úžitkovosti

21. Obeh dusíka v prírode