Vypracovala: Klára Drdáková 6.Trieda

1. Atletika Vypracovala: Klára Drdáková 6.Trieda

2. Atletika patrí medzi absolútne najstaršie športy, jej „čiastková“ podoba je známa vyše štyri tisíc rokov. Samotné slovo atlét, pochádzajúce z gréckeho athletes – borec, silák, pretekár, vyjadrovalo zároveň povolanie, profesiu svojho nositeľa. Výraz atletika z gréckeho athlon znamenala pôvodne zápas, cvičenie, ale tiež cenu, o ktorú sa pretekalo. To signalizuje, že už v antickom Grécku atletika znamenala pre mnohých živobytie.

3. Atletika je individuálny šport pre jednotlivcov. Každý súťaží sám za seba, respektíve za svoj ľud, štát, či krajinu. S atletikou súvisia aj prvé Olympijské hry, ktoré sa uskutočnili na Olympii. Nie je presne stanovený dátum, kedy sa začali ale prvá zmienka o súťaži bola z roku 776 p. n. l. V tom období smeli súťažiť len slobodní muži, ktorí boli gréckeho pôvodu. Väčšinou boli zo zámožných rodín. Neskôr sa hier mohli zúčastniť aj rimania a obyčajný ľud. Ženy mali vlastnú olympiádu ktorá bola nazvaná podľa bohyne Hery – HERAIA. Na tejto olympiáde súťažili iba ženy v bežeckých disciplínach.

4. Atletika na Slovensku • Za atletické preteky sú vo všeobecnosti považované také, na ktorých sa zúčastnia minimálne dvaja atléti. Z tohto pohľadu môžeme hovoriť o zaujímavej akcii v Bratislave, ktorá sa mala uskutočniť 2. februára 1827 o tretej popoludní. Nešlo o preteky, skôr o exhibíciu, keďže na štart, ktorý bol na Dlhej ulici (dnešná Panská), sa postavil jediný účastník behu. Ako oznamuje dobový informačný leták pozývajúci Bratislavčanov na atraktívne predstavenie, jeho hlavný aktér „známy rýchlo bežec (doslovne schnelllaufer) Göhrich má tú česť predviesť sa, s povolením vrchnosti, ctenému publiku, ak to počasie dovolí.“

5. V stanovenom termíne chce absolvovať „svoj druhý a posledný rýchlo beh z Dlhej ulice až na Szabedhedy“, miesto vzdialené približne tri a pol kilometra od miesta štartu v mierne stúpajúcom teréne. V ďalšej časti textu sa dozvedáme, že Göhrich sa na výkon podujme „v plnej zbroji, teda v prednom a zadnom brnení, s prilbou, šabľou, vysokými čižmami s ostrohami.“ Teda tak, ako vo svojom prvom behu, ktorý absolvoval v čase 29 minút, pričom teraz chce čas stlačiť na 19 minút. Prosí úctivo dámy i pánov, aby sledovali jeho výkon po celej trati a preto sa uchádza o veľké množstvo divákov a vysoký príjem zo vstupného.

6. „Stojaci platia dobrovoľne, ostatní po 12 grajciarov, deti polovicu“, tak znie informácia o vstupnom. Pod čiarou sa nachádza ešte odkaz pre tých, „čo by chceli beh sledovať na koňoch alebo vozoch, Sú taktiež vítaní, ale počas behu desať krokov odstupu za rýchlo bežcom.“ Celý text končí ubezpečením o serióznosti podujatia a vyjadrením nádeje na jeho konečný úspech. Verne pôsobí ilustrácia aktéra behu vo výzbroji a výstroji tak, ako je opísaný v texte. Pozornosti nemôžu uniknúť hodinky, ktoré zviera v ľavej dlani. Tým akoby dával najavo svoj zámer – boj s časom. Vytyčuje si predsa svoj cieľ – prekonať sa o desať minút, teda o viac ako tretinu celkového času z predchádzajúceho pokusu.

7. Tento cenný archívny dokument z obdobia „(pred)atletického romantizmu“ svedčí o mnohom. Aj keď nešlo o atletické preteky, pretože na štarte bol iba sám a vzhľadom na výzbroj a výstroj by mohlo ísť skôr o akúsi brannú individuálnu disciplínu, každopádne možno tento výkon dávať do súvisu so športom ako takým i s atletikou. Tá pravá kráľovná športov začala na uhorskej športovej scéne účinkovať vo väčšej miere v posledných dvoch decéniách 19. storočia. Jej prudký rozvoj nastal najmä po Hrách I. olympiády 1896 v Aténach.

8. Hry 1.olympiády • Grécky kráľ Juraj I. otvoril 6. apríla 1896 v Aténach pred 60 000 divákmi Hry I. olympiády nového veku. Bolo to práve v deň 75. výročia vzniku gréckeho hnutia za nezávislosť, takže národné nadšenie bolo obrovské. Pôvodne bol v hre ako organizátor Paríž a Budapešť, ale Demetrios Vikelas, člen Medzinárodného olympijského výboru (MOV), napokon presadil kolísku antiky. Pravda, nastalo menšie nedorozumenie.

9. Grécka vláda sa sťažovala, že sa o tejto kandidatúre dozvedela neskoro, navyše ju trápili finančné suchoty, veď Grécko bolo prinútené ohlásiť v roku 1893 štátny bankrot. Ministerský predseda Trikupis sa preto postavil proti hrám. Keď však priaznivci olympijskej myšlienky presadili svoje zámery, podal premiér demisiu. Grécko a Atény zachránil korunný princ Konštantín, prezident a zakladateľ organizačného výboru hier. Financovanie zabezpečili dary, predaj prvých poštových známok so športovou tematikou.

10. Iba muži z trinástich krajín štartovali v deviatich športoch. Až 230 z 311 olympionikov bolo gréckeho pôvodu., Na programu hier bol šerm, cyklistika, zápasenie, tenis, streľba a gymnastika. Pre nevyhovujúce počasie zrušili jachting. Víťaz každej súťaže dostal okrem olivovej vetvičky a diplomu striebornú medailu, druhý vavrínovú vetvičku a bronz a tretí – ako je to teraz zvykom – nedostal vtedy nič. Vôbec prvým aténskym olympijským víťazom bol Američan: atlét James Brendan Conolly. Podľa vzoru antických športovcov atléti súťažili i v hode diskom (vyhral Robert Garrett z USA) a v maratónskom behu, ktorého víťazom sa stal Spyridon Louis, až dovtedy neznámy grécky pastier ovci, ktorý sa stal ústrednou postavou hier.

11. Najviac medailí získal Nemec Carl Schuhmann, ktorý svoje štyri zlate dobyl v zápasení, preskoku a gymnastických súťažiach. Na olympijskej premiére získalo sedem uhorských atlétov päť medailových miest. O jedno tretie miesto sa v šprinte sa 100 m zaslúžil rodák z Hronca (1871 – 1932) Alojz Sokol. Okrem toho obsadil aj štvrté miesto v trojskoku, a to jediným pokusom, lebo táto súťaž kolidovala s finále na 100 m. V tretej disciplíne 100 m cez prekážky sa do finále nedostal, zakopol o prekážku.

12. Atény 1896- Sydney 2000 • Na novom aténskom štadióne vybudovanom v antickom duchu, pred vyše 60000 divákmi otvoril grécky kráľ Juraj 1. dňa 6.aprila 1896 hry 1. olympiády novoveku, ktoré trvali presne 10 dní. Tieto hry mali pôvodne pripadnúť Parížu na rok 1900. Mimochodom, v hre bola i Budapešť. Napokon sa olympijsky kongres v Paríži roku 1894 rozhodol pre hlavné mesto Grécka. Slávnostné otvorenie pripadlo na deň 75. výročia vzniku gréckeho hnutia za nezávislosť, čo znásobilo aj celonárodné nadšenie novovekými OH-mi.

13. V deviatich športových odvetviach štartovali muži z 13 krajín vrátane Grécka. Až 230 z celkového počtu 280 účastníkov bolo gréckeho pôvodu. Z cudzincov mnohí pricestovali z vlastnej iniciatívy. John Pius Roland reprezentujúci Anglicko v tenise sa v Aténach pripravoval už 4 týždne pred hrami. Vo dvojhre zvíťazil ako aj vo štvorhre, kde mu k tomu pomohol Nemec Fritz Traun, s ktorým sa Roland zoznámil náhodne. Na programe 1.OH bol šerm, vzpieranie, atletika, cyklistika, zápasenie, streľba, tenis, plávanie a športová gymnastika.

14. 1.Víťazom novodobých OH vôbec bol Američan James Brendan Connolly • ktorý zvíťazil v trojskoku výkonom 13,71m. Druhé OH novoveku sa konali v Paríži, rodisku Piera De Coubertina, v rámci svetovej výstavby a do veľkej miery ich zatienila obrovská ponuka iných lákavých akcií. Organizátori totiž pokladali športové podujatie iba za doplnok a podľa toho sa i správali. Znie takmer neuveriteľne, že sa hry konali vyše 5 mesiacov. Podľa oficiálnej literatúry trvali od 20.5. do 28.10.1900.

15. Teda počas celej svetovej výstavy. Pretekári sa sťažovali na zlý stav mnohých športovísk, dokonca skokani si museli sami upraviť doskočisko. Ani tu podobne ako v Aténach sa neudeľovali medaily ako ich poznáme dnes. Odovzdávali sa plakety, dary, dokonca i peniaze. Ani o 4 roky Saint Louis sa vzťah k OH príliš nezmenil. Opäť sa stali súčasťou svetovej výstavy. Tieto OH sa tiež ťahali veľmi dlhý čas. Boli v porovnaní s Parížom o mesiac kratšie, ale dnes je takáto doba pre hry nepredstaviteľná. 

16. Londýne roku 1908 • Štvrtá olympiáda otvorila novú éru v dejinách športu. Už nebola len okrajovou záležitosťou svetovej výstavy, ale bola významnou samostatnou udalosťou. Dejiskom mal byť pôvodne Rím. V talianskej metropole sa však nepodarilo vytvoriť podmienky hodné tejto udalosti. Na slávnostnom otvorení nastupovali výpravy krajín po prvý raz v jednotnom oblečení za svojimi štátnimi vlajkami.

17. Tieto hry trvali od 27.apríla do 31.oktobra • Prvé medaily sa odovzdávali ešte pred slávnostným otvorením 13.júla. Bolo to zapríčinené tým že, loptové hry ako rackets (indiánska hra podobná tenisu) a jeu de la paume (francúzska hra podobná tenisu) sa konali už na jar. Podujatie poznačili roztržky medzi americkou a britskou delegáciou. Vedenie zámorských účastníkov obviňovalo domácich rozhodcov z neobjektívnosti. To viedlo MOV k rozhodnutiu vyberať v budúcnosti rozhodcov rozličných národností. Švédski hostitelia sa v Štokholme v roku 1912 postarali o hladký priebeh Hier piatej olympiády novoveku, na ktorých sa po prvý raz zúčastnili športovci zo všetkých svetadielov. 

18. OH sa stali naozaj celosvetovou udalosťou. Celkovej harmonickej atmosfére boli tŕňom v oku protesty Rakúšanov a Rusov. Rakúšania protestovali proti samostatnej účasti Čechov. Rusi mali ten istý problém s Fínmi. Napokon sa to vyriešilo pochodovaním Čechov a Fínov pod rakúskou respektíve ruskou vlajkou s malým označením krajiny na tabuľke a museli sa vzdať vlastnej vlajky. Iba pri dekorovaní víťazov mala byť k oficiálnej vlajke pripojená vlajočka v národných farbách. Kuriozitou bolo že Američana Jima Thorpa na OH diskvalifikovali za profesionalizmus. Rok po hrách totiž vyšlo najavo, že tento športovec kedysi prijal 60 dolárov za účasť v bejzbalovom zápase. 

19. Musel teda odovzdať 2 zlaté medaily ktoré získal v oboch viacbojárskych disciplínach. Z dôvodu 1. svetovej vojny mali organizátori na prípravu 7. OH len 1 rok. Siedmych preto, lebo sa rátali aj tie, ktoré sa z pochopiteľných príčin nekonali. Na rozdiel od hier minulých sa tu nekonali žiadne oficiálne ceremónie. Boli to hry na ktorých sa prvý raz predniesol niektorý z významných športovcov olympijsky sľub. Tým šťastlivcom a prvým v histórii sa stal domáci Belgičan Victor Boin. Päť mesiacov viseli po celých Antverpách olympijské zástavy s piatimi prepletenými kruhmi na bielom pozadí ako symbol priateľstva športovcov piatich kontinentov. V Belgicku po prvý raz platila táto zástava ako oficiálny symbol OH. Po 24 rokoch sa OH opäť presťahovali do Paríža. Usporiadatelia vynaložili obrovské úsilie, aby zmazali zlú spomienku na hry z roku 1900. 

20. Na týchto hrách boli Nemci vylúčení zo športových súťaží. Mimochodom ten istý trest ich stihol i v Antverpách. Hviezdou týchto hier sa stal fínsky bežec Paavo Nurmi, ktorý získal 5 zlatých medailí. Začiatok amsterdamskej olympiády v roku 1928 poznačili zmätky, ktoré si vytvorili organizátori sami. Udelili totiž exkluzívne právo na fotografovanie jednej agentúre. V praxi sa však takýto monopol nemohol uplatniť, lebo na štadión si prinieslo fotoaparáty aj veľa súkromných osôb, ktoré ich odmietali pri vchode odovzdať. Prehliadky zavinili dlhé čakanie a nespokojnosť návštevníkov. Všetko sa vyriešilo, keď niekomu zišlo na um zmluvu so spomínanou agentúrou zrušiť.

21. Svoj návrat na olympijskú scénu oslávilo Nemecko impozantne • S deviatimi zlatými medailami obhájili 2. miesto v poradí krajín. Na jubilejné 10. OH pricestovalo do Los Angeles kvôli svetovej hospodárskej kríze len asi 1200 športovcov zo 40 krajín. Tí čo prišli boli ubytovaní v olympijskej dedine, ktorá bola vybudovaná len pre tieto účely. Paradoxom je, že ženské účastníčky sa museli uspokojiť s hotelovými izbami. Ešte pred začiatkom hier vypukol obrovský škandál. Už spomínaný svetoznámy bežec Paavo Nurmi bol obvinený z prehrešku voči zásadám amatérskeho športu. Nurmiho ,,previnenie“ spočívalo v tom, že pri rozličných súťažiach prijímal štartovné, z ktorého si hradil cestovné na preteky. Toto rozhodnutie MOV zabránilo 35-ročnému atlétovi získať vytúžené maratónske zlato na záver jeho veľkolepej športovej kariéry, počas ktorej získal na olympiádach 9 zlatých a 3 strieborné medaily. 

22. Vo Fínsku mu športovú činnosť nikdy nezakázali. Ešte niekoľko rokov bol aktívnym atlétom. Pre svet však bol rehabilitovaný až na helsinskej olympiáde v roku 1952. O tom však neskôr. Rozhodnutie, že letné hry roku 1936 sa budú konať v Nemecku, padlo roku 1931. Napriek tomu, že potom v Nemecku uchopili moc do svojich rúk národní socialisti, MOV hry Nemcom neodobral. Nemeckí členovia MOV a nemecká vláda neustále zaručovala, že na hrách sa budú dodržiavať olympijské pravidlá. Predseda olympijského výberu USA Avery Brundage odmietol hneď na začiatku výzvy židovských emigrantov na bojkot týchto hier. 

23. Aby sa maximálne otupilo ostrie kriticky rasových zákonov, nominoval ríšsky sekretár pre šport s veľkým predstihom a bez kvalifikácie do nemeckej nominácie i dvoch ,,Polo židov“. Vláda dozerala na optimálnu prípravu nemeckých športovcov, aby sa ich početnými víťazstvami dokázala nadvláda ,,árijskej rasy“ aj v športe. Nakoniec sa to Nemcom so ziskom 33-och zlatých medailí podarilo. Americké mužstvo získalo zlato v basketbale a začalo tým sériu olympijských víťazstiev, ktorú prerušil už v roku 1972 ZSSR. 2. svetová vojna zapríčinila to , že sa nekonali OH v rokoch 1940 ani 1944.

24. Prvé letné olympijské hry sa uskutočnené na južnej pologuli v austrálskom Melbourne • boli zvláštne tým, že sa konali v čase keď je u nás neskorá jeseň, vlastne takmer zima. Z dôvodu vysokých cestovných nákladov bola v Melbourne menšia účasť pretekárov ako napr. v Berlíne. O 4 roky neskôr sa konali OH v Ríme, v druhom hlavnom meste antického sveta. Podľa predstavy Pierra de Coubertin sa tu mali konať hry už v roku 1908. Z už spomínaných príčin sa tak nestalo. Športovci si tu o 52 rokov neskôr pochvaľovali hlavne symbiózu moderných športovísk s časom historických stavieb. Kuriozitou bolo, že všetci športovci s výnimkou sovietskej výpravy prijali požehnanie od pápeža Jána XXII. na Svätopeterskom námestí. Televízne stanice v celej Európe preberali program z Ríma. 

25. Milióny divákov sledovali napínavé súboje medzi športovými veľmocami USA a ZSSR. ZSSR napokon ,,na zlaté medaily vyhral 42:34“. LOH sa prvýkrát konali na ázijskej pôde v roku 1964. Česť organizovať najväčší športový sviatok dostalo Tokio. V roku 1940 prišlo Tokio o usporiadanie ,,vďaka“ 2. svet. vojne, do ktorej sa však aj ono dosť podstatne agresívne zapojilo. Tentoraz sa organizátori posnažili a stanovili si veľkolepé ciele.

26. Tokio • vzniklo mnoho stavieb len vďaka týmto OH. Prvý rekord hier priniesol už úvodný pochod národov. Pred zrakom cisárskej rodiny na štadióne Mejdži defilovali športovci a funkcionári z 93 štátov, čo bolo najviac v histórii. Hry sa samozrejme nezaobišli bez typického japonského športu suma. Japonci potvrdili svoju absolútnu nadvládu, ale v disciplíne bez rozdielu hmotnosti sa museli skloniť pred umením Holanďana Antoniusa Geesinka. Na OH v Mexiku 1968 sa zrodilo 34 svetových a 38 olympijských rekordov.

27. Bolo to zapríčinené veľkou nadmorskou výškou a s tým súvisiacim riedkym vzduchom. Kráľovnou hier sa stala česko-slovenská gymnastka Věra Časlavská, ktorá získala 4 zlaté a 2 strieborné medaily. Na týchto hrách vznikalo pomerne veľa konfliktov. Mexickí študenti protestovali proti tomu, koľko finančných prostriedkov sa na hry využilo. Študentské demonštrácie boli kruto potlačené. Ďalší konflikt zapríčinilo ohlásenie účasti JAR. Okamžite na to 40 afrických štátov pohrozilo bojkotovaním mexických OH. 

28. Keďže sa MOV chcel vyhnúť ťažkostiam, JAR bola z hier vylúčená. K politickým demonštráciám došlo i pri akte vyhlasovania víťazov na 200 metrov. Dvaja americkí čierni atléti Tommie Smith a John Carlos počas americkej hymny vztýčili päste v čiernych rukaviciach, čo bol symbol radikálneho hnutia Black Power bojujúceho za rovnoprávnosť černochov v USA. Vedenie americkej výpravy oboch športovcov vyradilo z reprezentácie a poslalo ich domov. Od hier jubilejnej 20. olympiády v Mníchove v roku 1972 sa čakalo, že vojdú do histórie ako ,,veselé hry“.

29. Eric Moussambani • plavec z rovníkovej Guiney, dostal za svoju poldruha minútovú túžbu dokončiť preteky na 100 metrov voľným spôsobom rovnaké ovácie ako zlatí medailisti. I to jeho snaženie ukázalo, že olympijské ideály na prahu milénia zostávajú oslavu ľudskosti a humanity. V roku 2004 sa majú konať 28. LOH v Aténach. Po 108 rokoch sa tak zopakuje história a my si opäť budeme môcť pripomenúť, čo vlastne olympizmus je, prečo vznikol a i to, kde sa nachádza jeho kolíska. Nech sú teda OH 2004 v Aténach oslavou športu a humanizmu na celom svete.

31. Ďakujem za pozornosť • Zdroj: http://referaty.aktuality.sk/historia-atletiky/referat-15568 • Dátum: 3.5.2014