Hospodárske, etnické a spoločenské pomery v 16. – 17. storočí

1. Hospodárske, etnické a spoločenské pomery v 16. – 17. storočí Kropuch Durkáč II.B

2. Baníctvo Baníctvo bolo hlavným zdrojom bohatstva krajiny. • po tom ako sa banské podniky stredného Slovenska dostali pod správu dolnorakúskej komory, uskutočnil cisár Maximilián reformu – Maximiliánov banský poriadok roku 1573 • v tomto poriadku sa hovorilo o ochrane lesov a lesných porastov ako aj o ochrane vôd – tento poriadok bol prvým ekologickým opatrením na ochranu prostredia pred baníctvom a hutníctvom

3. Baníctvo • problémom baníctva bola spodná voda, ktorá ohrozovala prevádzku baní • začali sa používať prvé vysoké pece v Dobšinej a Ľubietovej • v 16. storočí sa soľ začala získavať už hlbinným dolovaním • banská technika však bola nedokonalá, kým doteraz sa dolovalo pomocou navlhčených drevených kolov a tak sa v roku 1627 prvý raz v Európe a vlastne aj na svete použil pušný prach

4. Mestá, remeslá a obchod • do polovice 17. storočia takmer nevznikali slobodne kráľovské mestá, potom po dlhých bojoch sa medzi ne dostali Modra, Svätý Jur, Kežmarok a iné... • neskôr za pomoci zemepánov vznikali mesta, ktoré sa hospodárskou silou vyrovnali kráľovským mestám • cechy sa vytvárali aj na dedinách a mestečkách a tie sa spájali do stolíc • na konci 17. storočia bolo na Slovensku už 1000 cechov • vyvážalo sa víno dobytok, med, sukňa aj napriek okupácií južných oblasti Uhorska Turkmi

5. Poľnohospodárstvo vojny a zlé podmienky spôsobili útek poddaných a tým pokles počtu obyvateľstva, tak zemepáni zaberali opustené usadlosti a pôdu spájali do veľkých území – majerov • tým sa zväčšil podiel pôdy obrábanej zemepánom (dominikál) a pôdy obrábanej poddanými (rustikál) • poddaný však robotovali aj na svojich pôdach aj na zemepanských majeroch, vďaka tomuto... Majerské hospodárenie • ...toto hospodárenie nezvýšilo produktivitu práce, lebo nútená robota poddaných nemotivovala k vyšším výkonom • rozšírilo sa pestovanie tzv. textilných rastlín – ľanu a konopí • vďaka ochladeniu sa pestovala najmä zmes raže a pšenice

6. Poľnohospodárstvo • prebytky obilnín, dobytka a vína zemepáni speňažovali vývozom do zahraničia alebo dodávkami pre cisárske armády • zapojenie šľachty do obchodovania znamenalo silnejšiu konkurenciu pre mestá, ktoré boli do teraz strediskami obchodu a remesiel • prehlbovala sa sociálna diferenciácia poddaných

7. Osídlenie a etnické pomery • po tom čo juh Uhorska zabrali Turci obyvatelia začali utekať na sever • začali osídľovať hornatejšie časti stredného a severného Slovenska, stahovanie neobislo ani plachtu a začiatkom 18. storočia žila na Slovensku väčšina maďarskej šľachty • premiešavanie obyvateľov vyvolávalo nepokoje a spory, mesta nechceli príjmať za svojich obyvateľov prisťahovalcov, ale panovníci ich nabádali k národnostnej znášanlivosti • 1608 sa v Bratislave rozhodlo o náboženskej slobode a rovnakých právach pre mešťanov aj prisťahovaných šľachticov bez ohľadu na národnosť • častým javom sa stalo podvedomie slovenskosti- teda sa začalo hovoriť o Slovensku ako o "našej zemi slovenskej" a o občanoch ako o Slávoch - Slovákoch • slobodne kráľovské mesta s minimom prisťahovalcov boli Trenčín, Zvolen, Brezno a skalica, ale aj v ostatných mestách rástol počet Slovákov

8. Osídlenie a etnické pomery • na územie Slovenska začali postupne prichádzať aj iné národnosti- Poliaci a Ukrajinci prichádzali na opustené usadlosti, Slováci z hornatejších častí a Moravania osídľovali územie Nových Zámkov, Chorváti splynuli s obyvateľstvom na západnom Slovensku, okolie Komárna sa pomaďarčilo a so srbskými pravoslávnymi kupcami sa stretávame ešte v 18. – 19. storočí • Židia nemali konflikty, no so strachu pred Turkmi utekali s Bratislavy • vykorisťovanie poddaných pokračovalo až do roľníckeho povstania Petra Časára roku 1631, keď Časár chcel podporiť povstanie Juraja I. Rákociho, no ten ho kruto odmietol • v priebehu vzbury Františka II. Rákociho vypukli v Banskej Štiavnici nepokoje baníkov, ktorý protestovali proti zlým sociálnym pomerom a nedostatočným platom

9. Osídlenie a etnické pomery • na začiatku 18. storočia sa začal rozvíjať zvláštny druh odporu zbojníctvo • s tohto obdobia poznáme aj národného hrdinu Juraja Jánošíka

10. Slovník historika • bratská pokladnica- pokladnica, do ktorej baníci odovzdávali dávky, neskôr sa s tejto pokladnice poskytovali rôzne príspevky pre baníkov, spravovanie tejto pokladnice bolo stálou príčinou napätia • rája- turecký poddaný kresťanského pôvodu • želiari- bola to najchudobnejšia skupina obyvateľstva, často mali len dom a malú pôdu, niekedy ani to, odvádzali vrchnosti dávky