Download
1 / 10
100 likes | 314 Views
Fajčenie a kardiovaskulárne ochorenia Igor Riečanský Katedra kardiológie a angiológie FZŠŠ SZU, Kardiologická klinika NÚSCH Tlačová beseda 29.máj 2007, Bratislava pri príležitosti Svetového dňa bez tabaku. Fajčenie
E N D
Fajčenie a kardiovaskulárne ochorenia Igor Riečanský Katedra kardiológie a angiológie FZŠŠ SZU, Kardiologická klinika NÚSCH Tlačová beseda 29.máj 2007, Bratislava pri príležitosti Svetového dňa bez tabaku
Fajčenie Najvýznamnejšia preventabilná príčina smrti vo svete – zodpovedá za 50 % vyhnuteľných smrtí, z nich ½ tvoria SCCH, hlavne ICHS. Celosvetovo fajčí viac ako 1,3 miliardy ľudí, zomiera do 5 miliónov/rok, čo je takmer 10,0 % zo všetkých úmrtí. Vzostup fajčenia je výrazný, v rokoch 2025-2030 sa predpokladá 10 miliónov smrtí. Fajčiari v 50-tich % zomierajú na choroby vyvolané fajčením. Polovica zomiera v strednom veku, v čase najväčšej ekonomickej produktivity. Priemerné skrátenie života fajčiarov je 16-20 rokov. Riziko predčasnej smrti je najmä pri začatí fajčenia pred 15. rokom života. Zapríčiňuje PN v 12-tich % na všetky choroby > 20-tich % na ICHS
V dôsledku fajčenia zomiera v Európe viac ako 1 milión mužov a 200 tisíc žien, z toho na SCCH 375 tisíc mužov a 78 tisíc žien (vo vekovej skupine 35-69 r., čo je 32 % mužov a 6 % žien. Zapríčiňuje infarkt myokardu v 30 % - zvyšuje riziko 2-krát. Zvyšuje úmrtnosť na ICHS o 2-6-krát voči nefajčiarom. (European CVD statistics, 2005) Riziko infarktu myokardu koreluje s počtom vyfajčených cigariet, zvyšuje sa už pri 1 cigarete/deň, od 20/deň sa zvyšuje 2-3-krát.
Hlavné účinky fajčenia na srdcovo-cievny systém srdcová frekvencia ↑ TK ↑ trombocyty aktivácia – tromboembolizmus endotel dysfunkcia koronárne artérie srdcové spazmy aterosklerotické pláty zvýšenie počtu a veľkosti LDL-CH ↑ HDL-CH ↓
Fajčenie – silný rizikový faktor SCCH, najmä podmienených aterosklerózou Ateroskleróza koronárnych tepien : ICHS, AP, IM mozgových tepien : CMP periférnych tepien : obliterujúce ochorenia, Buergerova choroba vazospastické ochorenia aorty : výduť, natrhnutie, prasknutie Ochorenia venózneho systému : venózny tromboembolizmus Poruchy srdcového rytmu : náhla kardiálna smrť, fibrilácia preds. Vrodené chyby srdca : defekt preds.septa, otvorený ductus Botalli Srdcové zlyhanie : toxický vplyv na srdce a cirkuláciu
Fajčenie zvyšuje riziko - letálnej ICHS u žien berúcich kotraceptíva 13-krát - cievnej mozgovej príhody u žien 2,5-3,0-krát, u mužov 1,5-2,0 - náhlej srdcovej smrti 2-3-krát - SCCH v prítomnosti ďalších RF aterosklerózy (DM, dislipoproteinémia, H, obezita) - urýchľuje manifestáciu periférneho artériového obštrukčného ochorenia o dekádu
Fajčenie v Slovenskej republike (KVP; štúdie Zdravé mestá, MONIKA,CINDI,KESHSR) Frekvencia: muži 35-40% (najviac vo veku do 25 rokov); ženy 18-20% (najviac vo veku 25-34 r.-34%) Zapríčiňuje asi 5000 úmrtí na SCCH/rok. Spôsobuje pri SCCH finančné straty asi 8 miliárd SK/rok. Fajčenie klesá so stúpajúcou úrovňou vzdelania (najmenej vysokoškolsky vzdelaných, najviac v robotníckych zamestnaniach). Akútny problém – narastajúci počet mladistvých fajčiarov medzi 11.-13. rokom a mladých žien vo fertilnom veku.
Nikdy nie neskoro prestať fajčiť – priaznivé dôsledky začínajú rýchle. do 20 min. - srdc.frekvencia a TK sa normalizujú, upraví sa cirkulácia - končatiny sú teplejšie do 8 hod. - hladina O2 sa zvýši a vráti k norme, hladina CO sa zníži do 24 hod. - zníži sa podstatne možnosť vzniku IM a CMP do 72 hod. - upravuje sa funkcia pľúc do niekoľkých dní – zníži sa možnosť tvorby krvných zrazenín do 3-5 rokov - riziko vzniku IM poklesne o 50% v porovnaní s fajčiarmi do 10-15 rokov – riziko KV chorôb bude rovnaké ako u nefajčiarov Medzi ďalšie mnohé priaznivé dôsledky patrí zvýšenie telesnej a duševnej energie a najmä strata obavy a strachu z poškodenia vlastného zdravia ako aj rodiny a priateľov.
