Slávni matematici

1. Slávni matematici Slávni matematici Vypracovala: Radka Kuzmová

2. EUKLIDES „ V matematike neexistuje zvláštna cesta pre kráľa “, povedal Euklides. Jeho Základy (Stocheia) z roku 325 pred n. l. sa skladá z 13-tich kníh, ktoré tvoria solídny vedecký základ geometrie. Euklidov výklad sa zakladá na prísne logickom odvodzovaní viet zo sústavy definícií, postulátov a axióm. Knihy siedma až desiata sú venované vysvetleniu algoritmu, ktorý dodnes nazývame Euklidov, a okrem iného je tu dokázaná veta, podľa ktorej existuje nekonečne veľa prvočísiel. Celé dielo Základy pojednáva o rovinnej geometrii, teórii čísiel a priestorovej geometrii (vrátane Platónových piatich pravidelných telies). Toto chápanie geometrie bez námietok platilo až do 19. storočia. Euklidova veta o výške Obsah štvorca zostrojeného nad výškou pravouhlého trojuholníka spustenou na preponu sa rovná obsahu pravouholníka, ktorého strany sú úseky na prepone priľahlé k odvesnám. Euklidova veta o odvesne Obsah štvorca zostrojeného nad odvesnou pravouhlého trojuholníka sa rovná obsahu obdlžníka zostrojeného z prepony a úseku na prepone priľahlého k odvesne. Pre jednotlivé odvesny trojuholníka teda platí:

3. PYTAGORAS Pytagoras sa zaslúžil o objavenie základných vlastností prirodzených čísel. Dospel až k idealistickému záveru, že všetko je číslo a čísla sú staveb- nými kameňmi vesmíru. Dnešnú Pytagorovu vetu sformovali už Babylončania, no práve Pytagoras ako prvý predložil jej presný dôkaz. Pytagorova veta je základná teoréma euklidovskej geometrie. Popisuje vzťah, ktorý platí medzi dĺžkami strán pravouhlého trojuholníka v rovine. Umožňuje jednoducho vypočítať dĺžku tretej strany trojuholníka, ak sú známe dĺžky jeho dvoch zvyšných strán. Slovne sa veta dá formulovať takto: Obsah štvorca zostrojeného nad preponou (najdlhšou stranou) pravouhlého trojuholníka je rovný súčtu obsahov štvorcov zostrojených nad jeho odvesnami. Formálne možno Pytagorovu vetu vyjadriť rovnicou: a2 + b2 = c2, kde a, b sú dĺžky odvesien a c je dĺžka prepony pravouhlého trojuholníka.

4. ARCHIMEDES Najväčší matematik helenistického obdobia žil ako radca kráľa Heróna. Svoje matematické poznatky využíval pri konštrukcii technických zariadení slúžiacich na obranu pred Rímanmi. Výpočet plošných obsahov rovinných útvarov a objemov telies je dôležitým medzníkom na ceste k objaveniu integrálneho počtu. Archimedove spisy vynikajú prekvapujúcou jasnosťou myšlienok, presnosťou úvah a dôkazov. Archimedes skonštruoval v Egypte vodné čerpadlo so skrutkovitou trubicou, navinutou okolo osi. Otáčaním skrutkovitej trubice sa z Nílu čerpala voda a používala sa na zavlažovanie(Archimedova skrutka). Pripisuje sa mu vcelku asi 40 mechanických vynálezov. Zostrojil tiež kladkostroj, pomocou ktorého priťahoval plne naložené lode k brehu. Jeho mechanizmy sa zakladali väčšinou na využití zákona páky. V tejto súvislosti sa traduje jeho výrok: Dajte mi pevný bod a ja pohnem Zemou. Archimedov najznámejší objav - objav hydrostatického zákona je opradený legen- dami. Píše: ,,Archimedes, horlivo sa zaoberajúc týmto, prišiel náhodou do kúpeľa, a keď tam vstúpil do kade, zbadal, že voda vystupuje z kade v rovnakej miere, v akej do nej čoraz hlbšie ukladal svoje telo. Len čo prišiel na dôvod tohto javu, nezotrval tam, ale natešený z kade vyskočil a utekajúc nahý k svojmu domu, hlasne zvestoval, že našiel, čo hľadá. Lebo v behu kričal po grécky: heuréka, heuréka (našiel som, našiel som).“

5. GERONIMO CARDANO GeronimoCardanopublikoval “ArtisMagnae, sive de regulisalgebraicis” (1545). Jehozásluhousakomplexnéčíslaprvýrazzjaviliažpririešeníkubickýchrovníc.GeronimoCardano bol taliansky matematik, filozof a astrológ, ktorý v čase najväčšieho rozkvetu astrológie v rokoch 1450 - 1550 patril medzi tých, ktorí zároveň aktívne rozvíjali astronómiu. Bol jeden z hlavných predstaviteľov prírodnej filozofie obdobia renesancie. Roku 1545 napísal Arsmagna, v ktorej uverejnil postupy na riešenie rovníc tretieho stupňa, ktorých výsledkom sú takzvané Cardanove vzorce (postupy vymyslel žiak NiccolaFontanaTartaglia S. delFerro), a postupy na riešenie rovníc štvrtého stupňa (LodovicoFerrari). Ako prvý sa zaoberal matematickou pravdepodobnosťou, opísal Cardanov záves (tiež krížový záves; prvýkrát spomenutý Filónom Byzantským) a Cardanov kĺb (tiež krížový kĺb; takisto ho neobjavil Cardano). V oblasti medicíny sa snažil tomuto oboru dať vedecký základ a zabezpečiť, aby pomáhala praktickému liečiteľstvu – zanechal veľa pozorovaní z oblasti patológie, teralógie a o infekčných chorobách.