Martin ako centrum slovenskej kultúry

1. Martin ako centrum slovenskej kultúry DOMINIKA DUPKALOVÁ

2. O meste... • V súčasnosti často rezonuje otázka „Čo v minulosti priťahovalo umelcov, politikov, vedcov a vôbec tvorcov moderných národných dejín do tohto kraja, ktorý okrem ťažko vyrobeného chleba nemohol do svojho menu toho už veľa ponúknuť“? • samotné mesto Martin bolo od roku 1340 slobodným kráľovským mestom, no ruže mu počas feudalizmu veľa nekvitli • určitú osvetu importovali olejkári a šafraníci. Podstatný prelom nastal v polovici 19. storočia, keď Turčania podporili revolučné vystúpenie štúrovcov • v tomto období začala v Martine premena na významné stredisko nielen slovenskej kultúry, ale aj vedy, umenia, časopisectva, peňažníctva i politiky • Martin sa stal centrom slovenského národného a spoločenského hnutia

3. Matica slovenská V druhej polovici 19. storočia sa Martin prihlásil k moderným európskym duchovným prúdom, ktorých slovenským ohlasom bolo emancipačné hnutie vedené poprednými vzdelancami. V dňoch 6.-7. júna 1861 sa zišlo v Martine zhromaždenie aktivistov a delegátov z rôznych kútov Slovenska a prijalo odvážny programový dokument Memorandum slovenského národa. Jednou y požiadaviek Memoranda bolo aj založenie celonárodnej kultúrnej ustanovizne v štýle "matíc", aké si medzičasom založili niektoré iné slovanské národy v uhorskej monarchii. Roku 1863 sa naozaj podarilo založiť Maticu slovenskú a jej sídelným mestom sa stal Martin.

4. Pokračovanie o Matici slovenskej... • - pôvodná budova Matice slovenskej bola postavená v r. 1863 - 1875 podľa projektu J.N. Bobulu architektom Milanom Urbánom zo Vsetína • pôvodne neskoro klasicistická budova bola začiatkom 20. storočia dočasne upravená pre štátne úrady • nad bránou budovy je pamätná doska odhalená v r. 1919 • v areáli 1. budovy Matice slovenskej sa nachádza aj pomník S.H.Vajanského a Matičný park • v 19. storočí účinkovala Matica slovenská len 12 rokov, ale toto krátke obdobie čulej aktivity stačilo na to, aby sa Martin premenil na intelektuálne centrum • zaslúžila sa o jazykové zjednotenie Slovákov a vytvorila komunikačnú platformu pre slovenských vlastencov z rôznych častí krajiny a rôznych odborov činnosti • v porovnaní s podobnými ustanovizňami ďalších slovanských národov dosiahla najväčší rozmach

5. Stále o Matici slovenskej... • uhorská vláda Maticu slovenskú na základe vykonštruovaných obvinení násilne zatvorila • mnohé z jej funkcií však vzápätí prevzali ďalšie martinské inštitúcie - Turčianske kasíno, ženský spolok Živena, Kníhtlačiarsky účastinársky spolok, Národný dom, Muzeálna slovenská spoločnosť a i- po páde habsburskej monarchie sa roku 1919 obnovila aktivita Matice slovenskej • revolučné zmeny v roku 1989 umožnili Matici vrátiť sa k spolkovému usporiadaniu a obnoviť pôvodný rozsah činností • na začiatku 3. tisícročia predstavuje neštátnu verejnoprávnu ustanovizeň, ktorá svoju činnosť vyvíja na odborných pracoviskách v Martine i v Bratislave a vo vyše dvoch desiatkach domov a oblastných pracovísk na celom Slovensku • jej spolkovú základňu tvorí takmer 60 tisíc členov združených vo vyše 600 miestnych odborov • významnú rolu zohráva jednak pri udržiavaní regionálnej kultúry, jednak pri organizovaní a podpore krajanského života Slovákov v zahraničí 

6. Ako vlastne vyzerá 

7. Národný cintorín v Martine Od začiatku do dnes • - založenie cintorína súviselo s osvietenskými reformami 18. storočia • v roku 1785 bol vykonaný súpis cintorínov a krýpt, z tohto dokumentu je známe, že cintorín založili pred piatimi rokmi a toto je zatiaľ prvý známy doklad o jeho existencii • prvým Martinčanom, o ktorom je správa, bol Ján Lauček. • cintorín slúžil aj pre obyvateľov priľahlých obcí • Cintorín sa pomaly zapĺňal, preto sa v roku 1865 po dohode rozšíril o ďalší pozemok. No i tento priestor sa čoskoro zaplnil. A tak 8. júla 1903 za richtára Samuela Šimka mesto kúpilo od baróna Júliusa Révaia • o krátky čas, v roku 1909, v obecnom zastupiteľstve rokovali o kúpe ďalšieho pozemku, ktorého vlastníkom bol taktiež barón Július Révai • po takýchto krokoch nadobudol dnešné rozmery • po ďalšom mapovaní v roku 1912 bol do pozemkovej knihy zapísaný ako parcela č. 1878/1 s výmerou 23 580 m2. • - cintorín dnes tvoria dve parcely a jeho plochu rozdeľujú hlavné uličky do šiestich blokov

8. Návšteva cintorínu v dnešnej podobe Krásna jesenná príroda nám prikrášlila výlet.. Národný cintorín v Martine je miestom posledného odpočinku mnohých významných osobností slovenského života. Nachádza sa v centre mesta na Sklabinskej ulici. Bol založený koncom 18.storočia pôvodne ako mestský cintorín. V roku 1967 bol vyhlásený za Národný cintorín a národnú kultúrnu pamiatku. Svoj celonárodný význam si získal v druhej polovici 19. storočia, keď bola starostlivosť oň zverená Matici slovenskej. Martin ako miesto Národného cintorína nebol vybraný náhodne, v 19. storočí bol totiž strediskom slovenskej kultúry.

9. Slovenská národná knižnica • takmer 190 rokov sa stará o diela, ktoré dokumentujú minulý a súčasný duchovný a materiálny vývin slovenského národa • je pokračovaním úsilia vynikajúcich slovenských vlastencov a vzdelancov bernolákovskej a štúrovskej generácie, na tradíciách spolkových, cirkevných, šľachtických a školských knižníc, ktoré sa stali súčasťou súčasnej Slovenskej národnej knižnice. • je samostatná knižnica v Martine, do roku 2000 súčasť Matice slovenskej • vznikla v Martine zasadnutím valného zhromaždenia 1. mája 1941 • sídli v novej budove Matice slovenskej. • spočiatku plnila zberateľskú a vydavateľskú funkciu a jej cieľom bolo podporiť národniarske aktivity na Slovensku • národniari vyzvali vydavateľov aby vždy jeden exemplár z každej publikácie poslali do národnej knižnice. Mnohí z nich knižnici venovali svoje vlastné zbierky, ktoré tvoria jadro SNK • od roku 1989 sa venuje opäť aj spolkovej činnosti a jej prioritné úlohy sa stávajú napr. centrum výmeny zahraničných a domácich dokumentov • v súčasnosti je 3 000 000 knižničných jednotiek a každý rok pribúda 3 000 titulov

10. Základné úlohy SNK • starostlivosť o národný dokumentový fond – nielen nové dokumenty a ich získavanie, ale aj zachovanie pôvodných diel (mikrofilmy) • starostlivosť o literatúru o Slovákoch a o Slovensku vydanú v zahraničí • starostlivosť o historické knižničné fondy • - koordinácia bibliografie a metodickej činnosti národného knižničného systému - vytváranie programu pracovníkmi knižnice

12. Ďakujem že ste si na mňa našli aspoň chvíľu času  Spracovala