Download
1 / 11
110 likes | 462 Views
Andrej Sládkovič. Pripravil : Ondrej Ferjanc ZŠ Oslany, VIII.B. Životopis. Pochádzal z učiteľskej rodiny. Študoval v Banskej Štiavnici na lýceu, tu sa zaľúbil do Márie Pišlovej, v ich rodine pôsobil ako domáci učiteľ. Potom študoval na bratislavskom lýceu.
E N D
Andrej Sládkovič Pripravil : Ondrej Ferjanc ZŠ Oslany, VIII.B
Životopis Pochádzal z učiteľskej rodiny. Študoval v Banskej Štiavnici na lýceu, tu sa zaľúbil do Márie Pišlovej, v ich rodine pôsobil ako domáci učiteľ. Potom študoval na bratislavskom lýceu. Spoznal estetické a filozofické názory Ľ. Štúra, ale hlavne jeho názory o význame ľudovej slovesnosti. Študoval v Hale, tam spoznal zasa nemeckú romantickú literatúru a Helgovu filozofiu.
Tvorba Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti • hymnická pieseň, ktorou privítal revolúciu v roku 1848 Sôvety v rodine Dušanovej • tu sa zamýšľal nad hlavnými hodnotami života. Tlmočil Heglove názory, že rozum, pravda a túžba po slobode sú podmienkou oslávenia ľudského ducha V neskoršej tvorbe podporoval a obhajoval program národného obrodenie: Ohlasy, Nehaňte ľud môj!, Krajanom, Mládenec
Detvan Idea – vyzdvihnutie krásy slovenského ľudu na príbehu zasadeného do 15. storočia Útvar – lyricko – epická skladba, niekedy sa nazýva aj idylický epos Kompozícia – 1. Martin 2. Družina 3. Slatinský jarmok 4. Vohľady 5. Lapačka
Rozbor skladby Detvan Skladba sa začína lyrickým opisom Poľany a Detvy, nasleduje zrod Martina uprostred slovenskej prírody. Stojí vysoká, divá Poľana, mať stará ohromných stínov, pod ňou dedina Detvou volaná, mať bujná vysokých synov: či tých šarvancov Detvy ozrutných Poľana na tých prsiach mohutných nenosí a nenadája?
Alebo aspoň na tie výšiny nehľadí dcéra tejto rodiny, keď má porodiť šuhaja? – Akoby Detva obrov nemala! – Mať zrodila v poli syna, trávovú plachtu porozvíjala, z buka na buk ju pripína; prvý raz oči šuhaj roztvorí, Čo vidí? – výsosť Poľany hory a opachy nezvratných skál; a spustí zraky prvé z doliny čo vidí? – hory zázračné stíny a prekrásnu slovenskú diaľ
Oslava ľudu Sládkovič nemal v úmysle zachytiť verný obraz života ľudí pod Poľanou ani spoločenské rozpory svojich alebo minulých čias, chcel vyzdvihnúťľud a poukázať na jeho zdravý základ na sily a schopnosti, ktoré sú zárukou lepšieho života.Treba ich len rozvinúť a budúcnosť národa bude slávna. V slov. ľude sú veľké hodnoty, ale sú ešte utajené, ľud nevie o svojej sile, žije v tradičných koľajach zvykov a reči o myšlienke nového veku „Ktorú v ňom len múdry znajú“. „Múdri“ -to sú vzdelanci, čiže Štúrova a Sládkovičova generácia, ktorí majú do svojich akcií priberať ľud.
Ocenenie ľudovej kultúry Sládkovič obdivuje ľudové umenie, rezbárstvo, tanec, sebavedomie a hrdosť detvanských ľudí, v nich vidí záruku rozvoja slovenského umenia. Pozri na črpák nášho valacha zasnívaš o Fidiasoch; počuj tie gajdy šumného Stacha, zasnívať o nových časoch,
Keď sa tieto schopnosti naplno rozvinú, svety nám závidieť budú. Sládkovič je presvedčený, že posily slovenského života netreba hľadať kdesi vo veľkých dejoch minulých, najsilnejšia opora v prítomnosti je. Neuzeraj sa v cudzom zrkadle – každý svet má svoju koľaj, nechoď sa hľadať v svety zapadlé na vlastný čas sa odvolaj.
Marína Sládkovič sa tu vyrovnal s vlastným ľúbostným zážitkom, ale i s predsudkami niektorých štúrovcov, ktorí odcudzovali lásku k žene. Skladba má dve veľké časti. Jedna je lyrickoepická, v ktorej zobrazuje nešťastnú lásku k Maríne Pišlovej, v druhej časti, reflexívno- symbolickej, láska nadobúda spoločenský charakter.
Použitá literatúra: Dejiny slovenskej literatúry Všeobecný encyklopedický slovník Ondrej Ferjanc ZŠ Oslany, VIII.B
