Metódy sociálnej práce so skupinou, komunitou a spoločnosťou (komunitná sociálna práca)

1. Metódy sociálnej práce so skupinou, komunitouaspoločnosťou(komunitná sociálna práca) Prednášajúci: Doc. PhDr. Tibor Loran, PhD.

2. ► Predmet Metódy SP so skupinou, komunitou a spoločnosťou je 6 kreditovým štátnicovým predmetom. ► Získanie 6 kreditov je determinované vykonaním skúšky a to ústnou formou.

3. Odporúčané literárne zdroje pre samoštúdium a prípravu na skúšku LEVICKÁ, J. 2002.Metódy sociálnej práce. Trna- va: ProSocio,2002, 122 s. ISBN 80 - 89074-38. PAVELOVÁ, Ľ., TVRDOŇ, M. 2006. Komunitná sociálna práca. Nitra: FSV a Z, 2006,175 s. ISBN 80-8050-983-2. HARTL, P. 1997.Komunita občanská a komunita terapeutická. Praha:Slon,1997, 221 s. ISBN 80-85 850-45-1.

4. MATOUŠEK, O. a kol. 2003. Metódy a rízení sociální práce. Praha: Portál, 2003, 380 s. ISBN 80-7178-548-2. SLOVÁK, P., VEREŠ, M. 2006. Metódy sociálnej práce II. Bratislava: VŠZ a SP sv. Alžbety, 2006, 120 s. ISBN 978-80-89271-19-1.

5. Sylabus predmetu (tézy na skúšku) 1.Terminologické vymedzenie vybraných poj- mov v kontexte s názvom predmetu 2.Metódy SP so skupinou 3.Metódy SP s komunitou

6. 1. Terminologické vymedzenie pojmov v kontexte s názvom predmetu ► Aby nedochádzalo k pojmoslovnému chao- su, termínovej svojvôle a za účelom vzájomné- ho porozumenia si, je potrebné hneď na začiat- ku prednášky si ujasniť podstatu niektorých pojmov. Ide najmä o tieto pojmové kategórie: Skupina – ide o zoskupenie 2 - ch a viac osôb, ktoré spája určitý znak. Napr. príbuzenský, či priateľský vzťah, spoločné ciele, záujmy, hod- noty, normy, spôsob správania, atď.

7. Komunita– ide o súhrn osôb, ktoré žijú v ur- čitom vymedzenom priestore, v ktorom vyko- návajú každodenné svoje aktivity a obvykle tvoria autonomnú jednotku. Spoločenstvo– označované aj ako pospoli- tosť. Ide o typ ľudského spolčovania sa v societách, ktoré spočíva na inštinktívnych alebo zvykových formách ľudského spájania sa (napr. pokrvné spoločenstvá, susedská ob-

8. čina, obec, náboženská obec, atď.). Spoloče- nstvo môže vznikať aj účelovo, napr. pri spo- ločnom uskutočňovaní istého cieľa, prináša- júceho úžitok všetkým zainteresovaným. Spoločnosť– ide o špecifický sociálny útvar, v ktorom žijú jednotlivci, skupiny, komunity, spoločenstvá na územne vymedzenom teritó- riu (štátu). Spoločnosť má svoj systém hodnôt a noriem, prostredníctvom ktorých uskutočňu-

9. je svoje ciele. Metodológia SP– náuka o vedeckých metó- dach, výklad metód určitého vedného odboru, disciplíny. Metodika SP– ucelený súbor vedecky akcepto- vaných metód, postupov a techník, ktoré sú používané v praktickej a teoretickej rovine sociálnej práce.

10. MetódaSP–vyjadruje pracovný nástroj SP, cestu v riešení problémov klienta. Ide o taxa- tívne stanovený sled následných krokov, ktoré za účelom dosiahnutia stanoveného cieľa sú usporiadané do rôznych pracovných činností príslušného sociálneho pracovníka. Technika SP– chápeme ju ako návod, spôsob na použitie metódy SP v praktickom riešení (napr. rôzne druhy komunikácie – gestikulácia,

11. mimika, ošetrovateľská pomoc, návšteva v rodine a dohľad nad ňou, finančná pomoc, pomoc orientovaná na oblasť hygieny, psy- chologická pomoc a i.). Sociálna práca– je transdisciplinárnou sústa- vou teoretických a praktických poznatkov, kto- rých cieľom je preventívne odhaľovanie, vys- vetľovanie, zmierňovanie a riešenie sociálnych problémov klientov (jednotlivcov, skupín...).

12. Slovesná prípona „trans“ vyjadruje cez, za, pre, čo vyjadruje smerovanie z jednej oblasti do druhej, presahovanie, prekročenie nejakej hranice.

13. Metódy SP so skupinou ► Práca so skupinou sa začala rozvíjať pre- dovšetkým ako špecifická metóda SP organi- zovaná v rámci rôznych náboženských a svoj- pomocných hnutí najmä koncom 19. storočia. Napr. v rokoch 1855-1865 vznikali medzinárod- ne uznávané mládežnícke organizácie ako YMCA a YCCA. Ďalej anglické hnutie zame- rané na zakladanie mestských centier v naj- chudobnejších štvrtiach, ktoré začali poskyto-

14. vať sociálnu pomoc prostredníctvom skupino- vej interakcie. Práve táto umožňovala mnohým jednotlivcom rozvoj ich osobnosti, čo skvalit- ňovalo ich vlastný život. ► V praxi si SP so skupinou získala uznanie už koncom 20-tych rokov 20. storočia. ► SP so skupinou bola oficiálne zaradená medzi hlavné metódy SP v roku 1935 na Ná- rodnej konferencii SP, kde boli prijaté nasle-

15. dovné ciele SP so skupinou: 1. Pomáhať členom skupiny, aby sa učili aktív- nej účasti na živote skupiny a prostredníctvom toho rozvíjali vlastné chápanie problémovej situácie a posilňovali svoju občiansku zodpo- vednosť a aby sa začali zaujímať o sociálne dianie v spoločnosti. 2. Prostredníctvom rozvoja skupiny, prispieť k rozvoju individuálnych potenciálov jednot-

16. livých členov a k obohateniu ich života. 3. Zabraňovať sociálnej dysfunkcii u členov skupiny. 4.Poskytovať pomoc a oporu jednotlivcom, ktorí žijú v dysfunkčných sociálnych vzťahoch, alebo tým, ktorí to potrebujú vzhľadom na ich soc. situáciu.

17. ► SP so skupinou môžeme chápať ako metódu rozvoja osobnosti, pri ktorej skupina predsta- vuje hlavný nástroj. Skupinová SP má za cieľ nápravu dysfunkčných vzťahov skupiny a do- sahovanie spoločne vytýčených cieľov. Teda práca so skupinou je metódou orientovanou na odstraňovanie alebo elimináciu prekážok v ob- lasti soc. interakcie jej jednotlivých členov, na schopnosť tvoriť a dosahovať spoločné ciele.

18. Môžeme aj povedať, že cieľom SP so skupinou je zlepšenie individuálnej kvality života prost- redníctvom účasti v skupine, diferencovane, v súlade s potrebami skupiny. ► Metóda SP so skupinou osôb môže napo- môcť skupine: 1.Dosiahnúť spoločne stanovené ciele. 2.Dosiahnuť zmenu požadovanú členmi sku- piny, ktorí majú problémy.

19. 3.Napomôcť členom k samorozvoju a k svoj- pomoci. 4.Využiť skupinovú terapiu. ► Ciele a úlohy SP so skupinou sú závislé na výbere konkrétneho modelu práce: Ide o tieto modely: • Sociálne orientovaný model – model spo- ločných cieľov. Tento model obsahuje činnosti zamerané na realizáciu skupinových záujmov

20. a často býva uplatňovaný na základe očakáva- ní takých súčastí spoločnosti, akými sú napr. občianske organizácie, rodičovské výbory, susedstvá, atď. (hlbšie doštudovať zo zdroja od Levickej). 2. Nápravný model – alebo aj ako terapeutický model je orientovaný klinicky. Skupina tu plní rolu činiteľa vyvolávajúceho a posilňujúceho očakávané zmeny. Uplatňuje sa najmä v ne-

21. mocniciach, nápravných inštitúciách, rodin- ných vzťahoch, v poradenstve na školách, v strediskách zdravia, atď. (hlbšie doštudovať zo zdroja od Levickej). 3. Interakčný model – ide o model opierajúci sa o vzájomnosť, spolupatričnosť členov skupiny. Soc. pracovník tu plní úlohy facilitátora, me- diátora. Úlohou je naučiť tvoriť a udržiavať potrebnú sociálnu sieť, prijímať a dávať soc.

22. oporu, hľadať nové možnosti riešenia (hlbšie doštudovať zo zdroja od Levickej). ► Zásady SP so skupinou doštudovať zo zdro- ja od Levickej.

23. Etapy práce so skupinou 1.Etapa kreovania skupiny – v tejto etape spra- covávame primárne informácie o jednotlivých členoch skupiny a vyberáme najvhodnejšie metódy práce s ňou. Zároveň zisťujeme sa- motný princíp vzťahov medzi členmi a moti- váciu u nich pre zotrvanie v skupine + char.zn. 2.Etapa formovania skupiny – dochádza k voľ- be vodcu skupiny, k tlaku na očakávané sprá- vanie a následné hierarchické usporiadanie

24. pomerov v skupine. V závere tejto etapy už jed- notlivci môžu pociťovať podporu na základe interpersonálneho pôsobenia. Zároveň sa vyt- vára vlastná skupinová identita, ktorá však môže prerásť k výraznému presadzovaniu in- dividuálnych záujmov. 3.Etapa vnútornej diferenciácie a konfliktov – prejavuje sa vyhranenými konfliktnými situá- ciami potrebnými na vyčistenie atmosféry v

25. skupine. Po upokojení často nastáva zlep- šenie fungovania skupiny a k dosahovaniu jej cieľov. 4.Etapa ukončenia práce so skupinou – v tejto etape zhodnotíme celkovú prácu, rekapitulu- jeme vytýčené ciele a ich napĺňanie a splnenie.

26. Funkcie sociálneho pracovníka v skupine Sociálny pracovník vykonáva vo svojej odbor- nej činnosti v skupine množstvo funkcií, ktoré sa vzájomne prelínajú. Najčastejšie ide o tieto funkcie v skupine: • Poskytovateľ služieb alebo opatrovateľ – pomáha klientom skupiny v ich dennom živote tam, kde vzhľadom na postihnutie, chorobu alebo inej neschopnosti sami nezvládajú vyko- návať dôležité činnosti.

27. B) Sprostredkovateľ služieb – pomáha klien- tom získať kontakt s potrebnými zariadeniami, prípadne inými zdrojmi odbornej pomoci. C) Učiteľ sociálnej adaptácie – napomáha klientom modifikovať ich správanie tak, aby mohli účinnejšie riešiť svoje problémy. D) Poradca alebo terapeut – pomáha klientom získať náhľad na ich postoje, pocity a spôsoby

28. jednania, so zámerom napomôcť ich osob- nostnému rastu alebo adaptabilnejšiemu jed- naniu (chápe sa ako psychosociálna diagnos- tika a poradenstvo soc. pracov. v skupine). E)Prípadový manažér – soc. pracov. sa usiluje o zabezpečenie, koordináciu, vhodný výber a súvislé poskytovanie kontinuálnych služieb, najmä u klientely s väčším množstvom sociál- nych a zdravotných potrieb (prípadová diag-

29. nostika, plánovanie služieb alebo terapie, nad- väzovanie väzieb s iným poskytovateľom soc. služieb, pravidelné sledovanie poskytovaných služieb a obhajovanie záujmov klienta). F)Manažér pracovnej náplne – plánuje načaso- vanie a dávkovanie intervencie, sleduje kvalitu poskytovaných služieb a priebežne spracúva informácie.

30. G)Personálny manažér – ide o zabezpečovanie výcviku a výuky, samoštúdia, konzultácií a riadenie ďalších pracovníkov skupiny. ► Častou formou skupinovej SP je napr. sku- pinová terapia (s využitím psychoterapeutic- kých techník), socioterapia, svojpomocné sku- piny, linka dôvery, atď. Psychoterapiou chá- peme liečbu psychologickými prostriedkami,

31. ako liečebný postup, v ktorom sa odstraňujú poruchy a obnovuje sa stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody. Socioterapiou chápeme odstraňovanie narušenej rovnováhy medzi prostredím a jedincom. Teda ide činnosť soc. pracovníka zameranú na obnovovanie, zlepšenie a ozdravenie určitého sociálneho stavu. Základnou zložkou psychoterapie je skupinový rozhovor (diskusné skupinové se- denie).

32. Metódy SP s komunitou ► Komunita – spoločenstvo, je sociálny útvar charakterizovaný vonkajšími a vnútornými znakmi na dvoch úrovniach: 1.väzby medzi členmi v komunite, 2.väzby medzi členmi v širšom prostredí. Čiže ide o sociálnu štruktúru, ktorá je funkčne integ- rovaná do širšej spoločnosti, má vlastný spô- sob života, kultúru a tradície (existujú aj komu- nity, ktoré nie sú funkčne inkluzované).

33. ►SP s komunitou chápeme ako metódu SP, ktorá pomáha ľuďom žijúcim na určitom územ- nom celku pri riešení konkrétnych životných situácií. ► Strategickým cieľom SP s komunitou je vyt- vorenie siete vzájomnej pomoci, zapojenie dobrovoľníkov a posilnenie susedskej pomoci. ► Práca s komunitou je zároveň aj práca so skupinami a jednotlivcami, ktorí danú komuni-

34. tu tvoria. Preto sociálny pracovník využíva aj metódu individuálnej a skupinovej práce. ►Potreba sociálnej práce s komunitou vzniká v prípadoch patologickej poruchy v spoločnos- ti (sociálna diskriminácia konkrétnej komunity, znevýhodnenie komunity, vznik a návrat sociálnopatologických javov, atď.) a v prípade spoločensky žiaduceho ovplyvňovania kultúr- nej, politickej, hygienickej úrovne komunity.

35. ► SP s komunitou sa zameriava na nasledovné aktivity: + komunitnú starostlivosť, + komunitný rozvoj, + komunitné plánovanie, + komunitné vzdelávanie, + komunitné akcie. Etapy SP s komunitou doš- tudovať zo zdroja od Levickej.