Doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc . Slovenská akadémia pôdohospodárskych vied

1. Očakávania a ciele rozvoja výskumu a vývoja do roku 2015 v rezortných organizáciách výskumu a vývoja v pôdohospodárstve Doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc. Slovenská akadémia pôdohospodárskych vied

2. Pôdohospodárstvo, jeho odvetvia, veda, výskum a ich hlavné zameranie S postupným vývojom človeka dochádzalo k diferenciácii jeho činnosti. V dávnej minulosti sa človek ako zberač plodov a lovec zvierat živil len s voľnými produktmi prírody. Revolučná zmena nastala, keď začal prírodu zámerne ovplyvňovať, domestikovať rastliny a zvieratá. Takto vzniklo poľnohospodárstvo, naň nadväzujúce potravinárstvo, ako aj lesné hospodárstvo. V našom prípade multifunkčné pôdohospodárstvo. V podstate je tomu tak aj v súčasnosti, keď na Slovensku máme rezort pôdohospodárstva, kde patria odvetvia poľnohospodárstvo, potravinárstvo a lesníctvo. Tejto skutočnosti zodpovedá rezortná aj mimorezortná vedecko-výskumná základňa, keď samostatnú skupinu vied tvoria pôdohospodárske vedy, kde patria vedy poľnohospodárske, lesnícke, veterinárske, s výnimkou potravinárskych, ktoré sa formálne zaradili medzi prírodné, resp. technické vedy.

3. Postavenie pôdohospodárstva, jeho vedy a výskumu - vyplýva z vecnej, špecifickej náplne činností jeho jednotlivých odvetví : • poľnohospodárstva, ktoré sa zaoberá šľachtením a pestovaním poľnohospodárskych kultúr a plodín, šľachtením a chovom domácich zdrojov potravín a surovín pre potravinársky a ľahký priemysel • lesníctva, ktoré zabezpečuje udržiavanie a zveľaďovanie lesov pri racionálnom využívaní ich hmotných a nehmotných úžitkov v prospech spoločnosti • potravinárstva, ktoré uspokojuje potreby obyvateľstva vo výžive, využívaním poznatkov o výrobe, skladovaní, distribúcii a vlastnostiach požívatín Ide o nenahraditeľné hospodárske odvetvia pre existenciu ľudí. Pritom poľnohospodárstvo a lesníctvo majú nesmierny význam nie len z hľadiska produkcie hmotných statkov ale aj tvorby a ochrany krajiny, životného prostredia a rozvoja vidieka.

4. Tak ako odvetvia aj vedné odbory majú jednoznačne vymedzený predmet svojej činnosti, strategický zámer bádania (adekvátny predmetu) a odpovedajúce metódy výskumu. Pôdohospodárske vedy tvoria osobitnú gnozeologickú kategóriu systematického poznávania vecí a javov štandardizovanými postupmi pozorovania, merania analýzy a interpretácie.

5. Globálnou úlohou našej poľnohospodárskej vedecko-výskumnej základne je : • Zvyšovať účasť pôdohospodárstva na vytváraní podmienok pre kvalitný život obyvateľstva • Racionálne využívať, ochraňovať a revitalizovať prírodné zdroje, vrátane celého disponibilného pôdneho fondu pre trvalo výkonné, efektívne, systémovo stabilizované, trhovo flexibilné a environmentálne tolerantné agropotravinárstvo • Transformovať súčasné a vytvárať nové technológie na úspornejšiu spotrebu neobnoviteľných energetických a materiálnych vstupov, zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov v samotnom pôdohospodárstve • Eliminovať nepriaznivé vplyvy pôdohospodárskej činnosti na vodné systémy a očakávané klimatické zmeny, zlepšiť ochranu hydrosféry Slovenska, zvýšiť retenčnú kapacitu vody v krajine • Vytvárať podmienky pre tvorbu, udržovanie a ochranu ekologickej kvality a estetiky slovenskej krajiny, rozvoj a stabilizáciu osídlenia vidieka, zlepšovanie ekonomických a sociálnych podmienok života vidieckeho obyvateľstva

6. Vedecko-výskumnú základňu tvoria : • Rezortné inštitúcie • Mimorezortné inštitúcie Medzi nimi by mala byť, obdobne ako vo vyspelých krajinách, účelná deľba činností. Zameranie : Ústavy SAV a univerzity – najmä teoretickejší- základný výskum Pracoviská rezortu pôdohospodárstva – cielený aplikovaný výskum a vývoj a kvalifikované poradenstvo Z hľadiska dosiahnutia čo najlepších výsledkov je veľmi dôležité vzájomné prepojenie medzi vedou (základný výskum), výskumom (aplikovaný výskum), vývojom a realizáciou v praxi (aj základný výskum tu má spravidla charakter orientovaného (cieleného) výskumu).

7. V rámci pôdohospodárskej vedy a výskumu má významné miestoSlovenská akadémia pôdohospodárskych vied SAPV – učená spoločnosť, ktorej poslaním je usmerňovať vedecko-výskumnú činnosť vo všetkých odboroch a inštitucionálnych štruktúrach pôdohospodárskej vedy a výskumu s cieľom prispieť k rozvoju pôdohospodárstva a participovať sa na vytváraní vedomostnej spoločnosti a ekonomiky. Jej osobitným záujmom je, aby : • organizácie výskumu a vývoja efektívnejšie využívali svoj intelektuálny potenciál pri preferovaní hlavných smerov a priorít rozvoja pôdohospodárstva v rámci štátnej vednej a technickej politiky • účinnejšie sa prepájal základný výskum s aplikovaným výskumom a vývojom • sa zvýšila účinnosť výskumu a vývoja racionálnou integráciou organizácií a pracovísk pôsobiacich v príbuzných odboroch aj na báze neformálnych združení a perspektívne treba uvážiť aj integráciu so vzdelávacou sférou

8. Rezortná vedecko-výskumná základňa pôdohospodárstva • Slovenské centrum poľnohospodárskeho výskumu, Nitra • Národné lesnícke centrum, Lesnícky výskumný ústav, Zvolen • Výskumný ústav potravinársky, Bratislava • Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Bratislava • Výskumný ústav pôdnej úrodnosti a ochrany pôdy Bratislava

9. Rezortná vedecko-výskumná základňa pôdohospodárstva • Transformácia rezortnej vedecko-výskumnej základne prebiehala od r. 1990 • Realizuje sa viac v dôsledku redukcie výskumných organizácií a počtu pracovníkov spôsobenej znižovaním finančných zdrojov ako systémovými opatreniami • Z pôvodných 21 v roku 1989 zostalo v roku 2005 len 5 rezortných výskumných organizácií • Počet pracovníkov sa znížil z 3120 na 1061 (na 34 %), z toho počet výskumných pracovníkov z 1310 na 456, čo je už menej ako odporučil zahraničný audit z roku 1997 urobený v rámci programe Phare • Celkový počet pracovníkov slovenského rezortného výskumu by mal byť podľa záverov auditu 1550, z toho vo výskumnej kategórii 650

10. Rezortná vedecko-výskumná základňa pôdohospodárstva • Finančné zabezpečovanie zo štátneho rozpočtu – dlhodobo nedostatočné • V porovnaní s pôdohospodárskou výskumnou základňou v ČR je na Slovensku len na úrovni asi 60 % • Po roku 2003 nastala veľmi kritická situácia – vtedajšie vedenie MP SR a MF SR nepremyslene znížilo finančné prostriedky príspevkovým organizáciám rezortnej vedecko-výskumnej základne o 30 %

11. Rezortná vedecko-výskumná základňa pôdohospodárstva • Strategickú úlohu RVVZ možno vyvodiť už z uvedenej globálnej úlohy vedy a výskumu v pôdohospodárstve. • Poskytuje vlastné i transformované domáce a svetové poznatky a odporúčania na zabezpečenie udržateľného rozvoja slovenského pôdohospodárstva • Nezastupiteľnosť rezortnej pôdohospodárskej vedecko-výskumnej a vývojovej základne podmieňuje neopakovateľnosť : • Geograficko-klimatických, reliéfnych a pedologických faktorov • Charakter produkčných biologických organizmov, ľudských zdrojov • Vplyvov prostredia vytváraného národnou i medzinárodnou ekonomikou • Regionálnou osobitosťou a tiež súčasným stavom a očakávaným vývojom požiadaviek spoločnosti na štruktúru, kvalitu a bezpečnosť potravín, produkciu biologických, energetických a technických surovín, vrátane ekologických a krajinotvorných funkcií pôdohospodárstva

12. Rezortná vedecko-výskumná základňa pôdohospodárstva • Každá vyspelá krajina má svoju rezortnú vedecko-výskumnú základňu podporovanú zo štátnych zdrojov • Vyplýva to z osobitostí pôdohospodárstva, ktoré okrem produkcie trhových komodít zabezpečuje významné ekologické a sociálne funkcie • Ich plnenie si vyžaduje osobitne náklady, resp. pri ich zabezpečovaní vzniká vlastníkom poľnohospodárskych a hlavne lesných pozemkov ujma, ktorú im nikto nenahradí  znášajú ju ako trpenú ujmu vo verejnom záujme RVVZ okrem riešenia vedecko-výskumných projektov sa podieľa na zabezpečení funkčnosti pôdohospodárstva : • Podieľa sa na realizácii výsledkov výskumu v praxi • Zabezpečuje špeciálne poradenstvo pre štátnu správu a výrobnú sféru • Zapája sa do spracovania koncepčných materiálov pre potreby rezortu • Zabezpečuje medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu v rámcových programoch EÚ, v bilaterálnych a multilaterálnych projektoch, komisiách a inštitúciách EÚ

13. Rezortná vedecko-výskumná základňa pôdohospodárstva Je nevyhnutné : • Zastaviť ďalšie znižovanie kvalifikovaných personálnych kapacít a riešiť jej finančné ohodnotenie • Treba nielen zastaviť doterajší útlm vedy a výskumu v pôdohospodárstve ale najmä vytvárať podmienky pre ich náležitý rozvoj • Určitú nádej na takéto riešenie dáva dokument, ktorý je predmetom dnešného rokovania t.j. „Dlhodobý zámer štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015.“

14. Dlhodobý zámer štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015 a zabezpečenie jeho realizácie v pôdohospodárstve • Analyzovať obsahovú (vecnú) náplň vedecko–technických projektov, ktoré sa v súčasnosti riešia v celej vedecko-výskumnej základni pôdohospodárstva (ústavy SAV, univerzity, výskumné ústavy v rámci rezortu pôdohospodárstva) • V nadväznosti na to, v súčasnosti spracúvané prognostické materiály a schválené koncepčné materiály rezortu pôdohospodárstva, dlhodobé zámery vedy a techniky na Slovensku ako aj dokumenty EU k rozvoju pôdohospodárstva a vidieka, vedy a výskumu vypravovať (inovovať) „Hlavné smery a priority vedy a výskumu v poľnohospodárstve, potravinárstve a lesníctve SR do roku 2015“ • Vypracovať návrh štátneho programu vedy a výskumu „Využívanie, ochrana a reprodukcia biologických zdrojov“ slovenskej krajiny, obsahovú náplň vedecko-technických projektov v rámci APVV, rezortných úloh vedy a výskumu v pôdohospodárstve, 7. RP EÚ, prípadne aj úloh VEGA a KEGA a ďalších rozvojových programov a projektov.

15. Dlhodobý zámer štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015 a zabezpečenie jeho realizácie v pôdohospodárstve • Odbornú gesciu by mohla mať SAPV v spolupráci so všetkými vedecko-výskumnými pracoviskami pôsobiacimi v pôdohospodárstve, realizátormi výsledkov vedy a výskumu a ústrednými orgánmi štátnej správy, najmä MP SR a MŠ SR • Z hľadiska ústavov RVVZ za dôležité pokladáme jej zrovnoprávnenie s inštitúciami základného výskumu. Ide o : • rovnaký prístup k možnosti získania všetkých vedecko-výskumných projektov • Inštitucionálne financovanie • Riešenie daňových úľav a pod. • Ústredné orgány štátnej správy by mali rešpektovať skutočnosť, že pôdohospodársku vedu a výskum zastupuje Slovenská akadémia pôdohospodárskych vied

16. Čo sa očakáva od rozvoja vedy, výskumu a vývoja v pôdohospodárstve do roku 2015? Poľnohospodárstvo : V poľnohospodárstve sa uplatnia nové výsledky vedy a výskumu najmä : Poľnohospodárska pôda, jej ochrana a využívanie • V racionálnom, multifunkčnom využívaní poľnohospodárskych pôd • V realizácii preventívnych a nápravných opatrení v nadväznosti na prebiehajúcu klimatickú zmenu a antropogénnu činnosť • Pri realizácii opatrení na udržanie a zlepšenie retencie vody v pôde a racionálnom hospodárení s vodou v krajine

17. Čo sa očakáva od rozvoja vedy, výskumu a vývoja v pôdohospodárstve do roku 2015? Pestovanie rastlín a rastlinná výroba • V aplikácii nových geneticko-šľachtiteľských postupov, ochrane genofondu kultúrnych rastlín, v šľachtení, tvorbe geneticky modifikovaných kultivarov s lepšími parametrami kvality, rezistencie voči biotickým a abiotickým škodlivým činiteľom • V realizácii efektívnejších pestovateľských technológií pri úspore neobnoviteľných energetických a materiálových vstupov, zohľadňovaní osobitosti regiónov, výrobných podmienok, ekologických aspektov a využívaní rastlín na racionálnu produkciu potravinových, energetických i biotechnických surovín • Pri optimalizácii regionálnej štruktúry poľnohospodárskych kultúr a plodín, racionálnej výžive rastlín, integrovanej chemizácii a aplikácii rôznych hnojív z hľadiska úrody a kvality produkcie • V integrovanej a biologickej ochrane rastlín, vrátane systémov prognózy a signalizácie výskytu škodlivých činiteľov, adaptácii rastlín a technologických postupov na očakávané klimatické zmeny i elimináciu ich nepriaznivých vplyvov • Pri alternácii techniky pre spracovávanie pôdy so zameraním na jej protieróznu ochranu, pestovanie a využívanie biomasy na energetické a biotechnické zdroje a precíznom pestovaní plodín

18. Čo sa očakáva od rozvoja vedy, výskumu a vývoja v pôdohospodárstve do roku 2015? Chov zvierat a živočíšna výroba • Pri tvorbe efektívnejších šľachtiteľských a hybridizačných programov, v tvorbe genetických klonov a transgénnych zvierat pre produkciu biologicky aktívnych látok a funkčných potravín • Pri zachovaní a využívaní biodiverzity domácich genetických zdrojov i svetového genofondu na tvorbu výkonnejších a odolnejších typov zvierat, poskytujúcich požadované kvalitné produkty • Pri efektívnejšom vytváraní nutričnej hodnoty krmív, využívaní mikrobiálnych kultúr na zlepšenie produkčnej hodnoty krmív • Pri transformácii živín z aspektu podpory aktívneho zdravia zvierat a požadovanej kvality produkcie • V technologických systémoch chovu zvierat vytvárajúcich welfare a kultúrnosť pracovného prostredia, rešpektujúc ekologické kritériá, ochranu životného prostredia a umožňujúcu dosahovať zodpovedajúcu produktivitu prác • Pri zlepšovaní biotopu poľnej zveri a uplatnení včelárstva ako stabilizujúceho komponenta krajiny a poľnohospodársky užitočného hmyzu

19. Čo sa očakáva od rozvoja vedy, výskumu a vývoja v pôdohospodárstve do roku 2015? Veterinárna medicína • Pri tvorbe aktívneho zdravia zvierat, ich ochrane pred infekčnými a produkčnými ochoreniami • Pri využívaní nových diagnostických metód, aplikovaní poznatkov imunológie infekčných a inváznych chorôb, molekulárnych mechanizmov v patogenéze ochorení • Pri kontrole hygienickej kvality potravinových zdrojov a potravín, ochrane životného prostredia, asanácii a recyklizácii druhotných surovín i odpadov živočíšnej výroby a potravinárskeho priemyslu • Pri eliminácii patogénov, uplatnení selekcie zameranej na tvorbu rezistentných typov zvierat využitím transgénnych postupov • Pri ochrane obyvateľstva pred antropozoonózami

20. Čo sa očakáva od rozvoja vedy, výskumu a vývoja v pôdohospodárstve do roku 2015? Potravinárstvo : V potravinárstve sa uplatnia nové výsledky vedy a výskumu pri : • Určovaní výživných požiadaviek z hľadiska preventívne orientovanej výživy obyvateľstva • Komplexnom hodnotení kvality potravín podľa obsahu fyziologických a nutrične dôležitých látok, prítomnosti toxikantov, senzorických vlastností a nežiaduceho obsahu rizikových zložiek • Získavaní koncentrovaných a čistých prídavných látok vhodných na výrobu aditívnych potravín • Biotechnologických metódach kontroly zdravotnej bezpečnosti potravín • Výrobe funkčných potravín preventívne pôsobiacich proti civilizačným ochoreniam • Výrobe potravín pre špeciálne skupiny obyvateľstva a detskej výžive

21. Čo sa očakáva od rozvoja vedy, výskumu a vývoja v pôdohospodárstve do roku 2015? Lesné hospodárstvo: V lesnom hospodárstve sa uplatnia nové výsledky vedy a výskumu o : • Klimatickej zmene, znečistení ovzdušia a zrážok na prírodné prostredie a lesné porasty pri obhospodarovaní lesov, najmä v rámci ozdravných, adaptačných a mitigačných opatrení v lesnom hospodárstve • Zachovaní a ochrane biodiverzity lesov na úrovni genetickej, druhovej a ekosystémovej, šľachtení a biotechnológiách pri obnove stability lesných porastov vrátane genetických modifikáciách drevín využívaných v plantážach • Ochranných opatreniach v lesných porastoch (prevencia a supresia), ktorými sa obmedzí, resp. zmierni negatívny vplyv abiotických, antropogénnych a biotických škodlivých činiteľov • Trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov a jeho diferenciácií podľa konkrétnych prírodných podmienok vrátane osobitných sústav obhospodarovania lesov v nadväznosti na ich funkčný potenciál a požiadavky nárokových skupín obyvateľstva (funkčné integrované lesné hospodárstvo

22. Čo sa očakáva od rozvoja vedy, výskumu a vývoja v pôdohospodárstve do roku 2015? Lesné hospodárstvo: • Technológiách lesnej výroby – viacúčelové stroje a zariadenia, harvestery, s aplikáciou elektroniky, kybernetiky, ktoré budú spĺňať environmentálne požiadavky, logistických metódach a metodikách (geografický informačný systém a globálny polohový systém) pri organizovaní ťažbovo-výrobnej činnosti a sprístupňovaní lesov • Osobitostiach odvetvovej ekonomiky, kde sa zohľadnia špecifiká výroby v lesnom hospodárstve v porovnaní so všeobecne platnou trhovou ekonomikou (internalizácia verejnoprospešných funkcií do trhového mechanizmu, či ekonomiky lesného hospodárstva) • Ekonomických nástrojoch na ekologizáciu lesného hospodárstva, trvalo udržateľné, funkčne integrované obhospodarovanie lesov, ľudskom činiteli v lesnom hospodárstve, najmä bezpečnosti práce • Zlepšovaní biotopu lesnej zveri a jej manažmentu

23. Ďakujem za pozornosť