Morfológia, jej objekt a predmet, miesto v systéme lingvistických disciplín

1. Morfológia, jej objekt a predmet, miesto v systéme lingvistických disciplín Doc. PaedDr. Jana Kesselová, CSc. 12. február 2014

2. O čom budeme hovoriť 1. Aké je miesto morfológie v jazykovom systéme? 2. Aký je predmet a rozsah morfológie? 3. Ako sa mení predmet morfológie?

3. Miesto morfológie v jazykovom systéme Zvuková rovina ________________________ suprasegmentálny podsystém Významová rovina lexikálny podsystém _______________________ ___________ syntaktický

4. Miesto M v jazykovom systéme Zvuková rovina segmentálny podsystém suprasegmentálny podsystém Významová rovina lexikálny podsystém gramatický podsystém morfologický syntaktický

5. I. Predmet morfológie • gr. morfé= tvar, • logos = náuka, slovo • náuka o gramatických tvaroch slov

6. Predmet morfológie • gramatický tvar • gramatické kategórie • slovné druhy • tvarotvorné procesy

7. tvarotvorné procesy • deklinácia konjugácia komparácia (komparácia nie je čisto tvarotvorný proces, tvorí prechod medzi tvarotvornými a slovotvornými procesmi)

8. pôvodne do M sa začleňovalo aj tvorenie slov derivačná M dnes do M patria len tvarotvorné procesy dom-0, dom-u, dom-e, dom-y nie slovotvorné procesy domček, domisko, domový, domovník, domovníčka Rozsah morfológie

9. 1. Gramatický tvar

10. Koľko lexém a koľko gramatických tvarov je v tomto prísloví? • Človek človeku vlkom.

11. Lexéma slovo ako jednotka abstraktného jazykového systému (langue) Gramatický tvar konkrétna realizácia lexémy v reči (parole)

12. voda • voda vody • vody vôd • vode vodám • vodu vody • o vode vodách • vodou vodami

13. vod-a vod-y • vod-y vôd-0 • vod-e vod-ám • vod-u vod-y • o vod-e vod-ách • vod-ou vod-ami

14. skákať • skáčem • skáčeš • skáče • skáčeme • skáčete • skáču

15. skáče-m • skáče-š • skáče-0 • skáče-me • skáče-te • skáč-u

16. Zhrnutie: gramatický tvar • formálne obmeny slova • zjednotené spoločným lexikálnym významom a • rozlíšené gramatickými významami • slovo z hľadiska morfológie • súhrn všetkých gramatických tvarov

17. Gramatický tvar • Pozostáva z: • tvarotvorného základu (TZ) • nositeľ lexikálneho významu • tvarotvorného formantu (TF) • nositeľ gramatických významov • hranica medzi TZ a TF • morfologický švík • je vyznačený hláskovými zmenami v TZ alebo v TF

18. voda • vod-a vod-y • vod-y vôd-0 • vod-e vod-ám • vod-u vod-y • o vod-e vod-ách • vod-ou vod-ami

19. plot -- na plot-e; t/ť hruda - o hrud-e; d/ď ľan -- v ľan-e; n/ň posol -- posl-i; l/ľ TZ sa mení pod vplyvom TF regresívna zmena pekný -- taliansky dlaniam -- sieťam o ženách -- o bájkach cudzí -- svieži TF sa mení pod vplyvom TZ zmena progresívna Morfologický švík

20. plot -- na plot-e; t/ť hruda - o hrud-e; d/ď ľan -- v ľan-e; n/ň posol -- posl-i; l/ľ TZ sa mení pod vplyvom TF regresívna zmena pekný -- taliansky dlaniam -- sieťam o ženách -- o bájkach cudzí -- svieži TF sa mení pod vplyvom TZ zmena progresívna Morfologický švík

21. pokút-0 Gréc-i belos-i žien-0 hádže-m skáč-u na dn-e v škol-e u/ú k/c ch/s e/ie dz/dž k/č n/ň l/ľ

22. Disciplína, ktorá skúma využívanie fonologických prostriedkov na morfologické účely (aj zmeny na morfologickom švíku), sa volá morfonológia.

23. Jednoduché (syntetické) prézent futúrum dokonavých slovies imperatív prechodník príčastia Zložené (analytické) futúrum nedokonavých slovies préteritum kondicionál pasívum Gramatické tvary

24. Sotva __________ hneď mám ____________, že hlad zasa zapára. Zavolajte kuchára. Kuchár hrniec ____________, vraví mi: Si ______________! Zjedol by si plný kotol, aj ten kotol by si zhltol. Takého nám netreba. Kto by varil pre teba?

25. Sotva dojem, hneď mám dojem, že hlad zasa zapára. Zavolajte kuchára. Kuchár hrniec nesúci, vraví mi: Si nesúci! Zjedol by si plný kotol, aj ten kotol by si zhltol. Takého nám netreba. Kto by varil pre teba?

26. Sotva dojem, hneď mám dojem, že hlad zasa zapára. Zavolajte kuchára. Kuchár hrniec nesúci, vraví mi: Si nesúci! Zjedol by si plný kotol, aj ten kotol by si zhltol. Takého nám netreba. Kto by varil pre teba?

27. 2. Ako sa mení predmet morfológie?

28. Ako sa mení predmet morfológie 1. Aký je tvaroslovný systém slovenčiny? 2. Ako tento systém funguje v reálnej komunikácii, aké zmeny (inovácie) v ňom prebiehajú? 3. Ako sa dajú tieto zmeny vysvetliť? Aké sú zákonitosti a princípy morfologických zmien? 4. Čo sa môžeme prostredníctvom skúmania jazyka (najmä gramatiky) dozvedieť o ľudskej mysli? 5. Čo sa môžeme prostredníctvom skúmania jazyka (aj gramatiky) dozvedieť o kultúre a hodnotách nositeľov jazyka?

29. výskumné línie morfológie

30. Deskriptívna (klasifikačno-opisná) morfológia • najviac prepracovaná • opis a klasifikácia slovných druhov • Ružička, J. a kol.: Morfológia slovenského jazyka. (1966) • Dvonč, L.: Dynamika slovenskej morfológie. (1984) • Oravec, J. -- Bajzíková, E. -- Furdík, J.: SSSJ. M. (1988)

31. Sociolingvistická (komunikačno-pragmatická) morfológia • ako slovné druhy a gramatické tvary slov fungujú v živej reči • rozpory medzi živým jazykovým vedomím a kodifikáciou • výskum ústnej komunikácie • mestská reč • Slovenský národný korpus

32. príklad • Zajtra začneme predávať kapre - kapry - kaprov. • Tento film získal dvoch Oscarov - dva Oscary. • Psov - psy do parku vodiť zakázané.

33. záver • Zákonitosti zistené pri abstraktnom jazykovom systéme (langue) nie sú vždy zhodné so zákonitosťami jeho realizácie v reči (parole).

34. deskriptívna lingvistika korpusová lingvistikaparadigmatický prístup syntagmatický prístup

35. tá časť lingvistiky, ktorá študuje jazyk prostredníctvom korpusov a od nich odvodenej metodológie reálne texty, nie introspekcia alebo dotazníkové prieskumy Korpusová lingvistika

36. Explanačná morfológia • najmenej rozpracovaná • I. prototypová teória • II. teória prirodzenej orientácie v jazyku • Dolník, J.: Princípy stavby, vývinu a fungovania slovenčiny. (1999)

37. Teória prirodzenej morfológie • Pokus o vysvetlenie bežných empirických faktov z oblasti jazyka • nerovnaká rozšírenosť morfologických štruktúr • morf. štruktúry rôznou mierou odolávajú zmenám • deti si isté morf. štruktúry osvojujú preferenčne • nie všetky chybné tvary používatelia jazyka v rovnakej miere pokladajú za neprijateľné • nie všetky štruktúra jazyka sú rovnako ľahko dekódovteľné • pre používateľa jazyka nie sú všetky morf. štruktúry rovnako prirodzené

38. príklad • Tvorenie plurálu

39. Ind Indovia

40. mača mačence

41. cukrík cukríky

42. elementárna konštitučná sila gramatického tvaru • imitácia (napodobňovanie)

43. formová štruktúra napodobňuje sémantickú štruktúru • čo je „viac“ sémanticky, je „viac“ aj vo forme • Ind : Indovia • zberateľ : zberatelia • duch : duchovia

44. Kognitívna gramatika • Jazyková kompetencia nie je izolovaná schopnosť človeka • Je spätá s ostatnými kognitívnymi schopnosťami • R. W. Langacker • Skúmanie jazykového obrazu sveta • Gramatika sa skúma v spätosti s predstavovými schémami • schéma nádoby, rovnováhy, časti a celku, cyklu, cesty

45. Prečo medzi prvé predložky v detskej reči patria na, do, v?

46. kontaktové priestorové vzťahy začiatok kontaktu trvanie kontaktu kontakt s vnútrom objektu kontakt s povrchom objektu