VETNÉ ČLENY

1. VETNÉ ČLENY AUTOR : Mgr. Jitka Fiľová

2. Vetné členy základné / hlavné / rozvíjacie / vedľajšie / PREDMET PODMET PRÍSLOVKOVÉ URČENIE PRÍSUDOK PRÍVLASTOK

3. PODMET Podmetjezákladný alebo hlavnývetný člen.Vyjadruje činiteľa deja,nositeľastavu a vlastností, ktoré sú vyjadrenéslovesom v prísudku. Je to vetný člen v nominatíve ( niekedy aj v genitíve ) Pýtame sa naňho otázkou kto? čo?spolu s prísudkom : Kto založil ( prvý kresťanský kostol na našom území ) ?Pribina Čo hovorí ( o nesvornosti Svätoplukových synov ) ? povesť

4. Úlohu ( funkciu ) podmetu plnia : • najčastejšie podstatné mená v nominatíve • - chlapec zjojkol, mesiac svieti • 2. zámená– niekto klope • 3. prídavné mená– sýty hladnému neverí • 4. spodstatnené prídavné meno • – pocestný sa zastavil • 5. činné príčastie– súťažiaci sa rozišli • 6. trpné príčastie– menovaný sa ospravedlnil • 7. číslovky– tretí výska • 8. neurčitok slovesa– nadávať sa nepatrí

5. Podmet nemusí byť vyjadrený slovom, ak bol vyjadrený v predchádzajúcej vete, alebo je známy zo situácie. Vlčica si pre vĺčatá pripraví ležovisko. Dva týždne leží s nimi. ( ona – vlčica) Podľa toho môže byť podmet : vyjadrený nevyjadrený Vĺčatása bezsta- rostne naháňajú. Hrajú sa ako šteniatka./ony/

6. Podmet môže byť podľa zloženia : jednoduchý Podmet nie je bližšie určený iným vet-ným členom. Príroda sa prebúdza. rozvitý Podmet je bližšie určený iným vetným členom. Jarnápríroda sa prebúdza. viacnásobný Viacnásobný podmet je vždy iba jeden podmet, hoci má viac rovnocenných členov. Prvá trávaasnežienky sa predierajú spod snehu.

7. PRÍSUDOK Prísudokjezákladnývetný člen. Vyjadruje dej, stav azmenu stavu alebovlastnosťa prisudzuje ich podmetu. Prísudok sa častejšie vyjadruje slovesom v určitom tvare. Rozlišujeme slovesný a slovesno-menný prísudok.

8. slovesný prísudok Ak je významovým základom prísudkuplnovýznamové sloveso, nazývame ho slovesný prísudok. Chlapecmaľuje. Jasa učím. Zuzka číta knihu.

9. Slovesný prísudok býva vyjadrený : určitým tvarom plnovýznamo- vého slovesa Jurko by nezabudol. Návšteva odišla. Pozerám film. Teta sa bude sťahovať. určitým tvarom neplnovýzna-movéhoslovesa+ neurčitok plnovýznamového slovesa. Susedia chcúcestovať. Pocestný sa muselrozlúčiť.

10. slovesno-menný prísudok Ak je významovým základom prísudku podstatné alebo prídavné meno a určitý tvarslovesa byť, prísudok nazývame slovesno-menný. Mamabola spravodlivá. ( ja )Budem futbalistom. Obrazje hotový.

11. Slovesno-menný prísudok tvorí : určitý tvar slovesa byť, stať sa + podstatné meno –Strýko bol rušňovodič. Eva sa stala modelkou. prídavné meno– Hráči budúrýchlejší. Mačiatko jestrakaté. zámeno– Pero jemoje. Trieda jenaša. číslovka– Futbalisti bolidruhí. Samo boltretí v poradí. príslovka– Cieľ je ešte ďaleko.

12. POZOR ! Ak sloveso byť vyjadruje význam existovať, žiť, je plnovýznamové a tvorí jednoduchý slovesný prísudok : Bol raz jeden kráľ. Doma boli všetci. Strašidlá nie sú.

13. PREDMET Jevedľajšívetný člen, ktorýrozvíja slovesoaleboprídavné menov prísudku.Vyjadruje, žedej slovesaniekoho aleboniečozasahuje,alebo sa na niekoho alebona niečovzťahuje. Predmet sa viaže na slovesov prísudku .

14. Na predmet sa pýtame všetkými pádovými otázkami okrem nominatívu. Vzdala sa všetkých výhod. Čohosa vzdala ?Výhod. Pomohla mame. Komupomohla ?Mame. Brat číta knihu. Čočíta brat ?Knihu. Navarili halušky. Čonavarili ?Halušky. Hovorili o počasí. O čomhovorili ?O počasí. Ponúkli nás cukríkmi. Čímnás ponúkli ?Cukríkmi. Mesto bolo plné turistov. Čohobolo plné ?Turistov.

15. Predmet spolu s prísudkom alebo prídavným menom tvorí určovací ( podraďovací ) sklad. predmet môže byť Viaže sa na sloveso v bezpredložkovom akuzatíve. priamy Ulovil bizóna.Koho / čo ulovil ? Bizóna. Viaže sa na sloveso v predložkovom akuzatíve a v ostatných pádoch okrem nominatívu. nepriamy Počkal na otca. Rozmýšľali o výlete. Stretla sa s priateľkou.

16. Podľa zloženia môže byť predmet : 1. jednoduchý - učíme sa slovenčinu 2. rozvitý - vydávame literárny časopis 3. viacnásobný - nadchla nielen detiarodičov, ale aj celé obecenstvo

17. Predmet môže byť vyjadrený : -podstatným menom v rozličných pádoch okrem nominatívu / počúvať hudbu, napísať priateľovi, hovoriť o knihe / - spodstatneným prídavným menom a príčastím / stretol pocestného, nemám drobné / - zámenom - osobným - počúvam ťa, nemysli naň - ukazovacím - videl som to - neurčitým - hovoríš niečo ? - zvratným - pospevuje si ( sebe, aj jemu ) - neurčitkom - zabudol zamknúť, túžil zbohatnúť Predmet je pri prídavnom mene vyjadrený podstatným menom : zvedavá na susedku, milá na deti, ...

18. PRÍSLOVKOVÉURČENIE Jevedľajšívetný člen, ktorýrozvíjaslovesov prísudku.Vyjadruje okolnosti, za ktorých prebieha dej vyjadrený slovesom. Sú to okolnostimiesta, času, spôsobu a príčiny. Okrem slovesa v prísudku rozvíja príslov- kové určenie aj prídavné menovo funkciiprívlastku a príslovkuvo funkcii iného príslovkového určenia.

19. Príslovkové určenia rozvíjajú :- prísudokutekal domov, vstáva včas, rozprával zaujímavo, vyhral viackrát, z neopatrnosti sa poranil- prívlastokveľmi milý, nadmieru usilovný, dokonale rovný- príslovkupekne pomaly, veľmi rýchlo, S nadradeným prísudkom, prívlastkom alebo príslovkou tvoria príslovkové určenia určovací sklad. Príslovkové určenie je podradeným členom určovacieho skladu.

20. Príslovkové určenie miesta -vyjadruje rozličné miestne okolnosti deja odpovedajúce na otázky kde?kam? kade? kadiaľ? odkiaľ? Telefonuje domov.Kamtelefonuje ?Domov. Choďte po chodníku.Kadiaľchoďte?Po chodníku. Leží v búde.Kdeleží ?V búde. Príslovkové určenie času -vyjadruje, v akom čase sa dej vyjadrený prísudkom uskutočňuje. Zisťujeme ho otázkami kedy?od kedy? ako dlho? ako často? Príde neskôr.Kedypríde ?Neskôr. Vyzváňa od rána. Od kedyvyzváňa?Od rána. Poznajú sa rok.Ako dlhosa poznajú ?Rok.

21. Príslovkové určenie spôsobu -vyjadrujú, akým spôsobom sa uskutočňuje dej. Zisťujeme ho otázkami : ako ? akým spôsobom ? Odmeral presne.Akoodmeral ?Presne. Orientujem sa podľa mapy. Akým spôsobom sa orientujem ? Podľa mapy. Príslovkové určenie príčiny -vyjadruje, prečo sa uskutočňuje dej v prísudku. Zisťuje- me ho otázkami prečo ? pre akú príčinu ? Prišli na prehliadku. Prečo prišli ? Na prehliadku. Neprišiel pre chorobu. Pre akú príčinu neprišiel ? Pre chorobu.

22. Príslovkové určenia sú vyjadrené : - príslovkou - miesta-vpredu je voľné, hlboko sa ponára - času - dodnesto chápem,ránoodišla - spôsobu - podpíš sa čitateľne - príčiny - náročky zamkol - podstatným menom - šiel po ulici, čakám hodinu počíta zhlavy - zámenom -všade je tma, nestúpajtam, vtedy nezavolala Príslovkové určenia môžu byť : - jednoduché - milo sa tvári, ďaleko nechoď - rozvité - veľmi nepozorne písal - viacnásobné - obzri sa naľavo i napravo

23. PRÍVLASTOK Jevedľajšívetný člen, ktorý vo veterozvíjapodmet, predmet a iné vetné členy vyjadrené podstatným menom :moravské koláče, kože-ným opaskom, šikovného dieťaťa Pýtame sa naňho otázkami Ktorý ? Aký? Čí? Aké dieťa ? - šikovné Akýopasok ? -kožený Akékoláče ? -moravské Podstatné meno a prívlastok tvoria určovací sklad. Označuje sa aj ako podraďovací sklad. Prívlastokje podradeným členoma podstatné meno je nadradenýmčlenom.

24. Prívlastok môže byť : zhodný Zhodný prívlastok sa s nadradeným podstatným menom zhodujev rode, čísle a páde. Stojí zvyčajnepredpodstatným menom, ktoré rozvíja : malé mesto, veľký tanier, sestrina izba • V úlohe zhodného prívlastku býva : • prídavné meno(divévčely ) • zámeno( dákazábava ) • činné príčastie(tancujúcipár ) • trpné príčastie(utrmácanýmaco ) • číslovka(tretítanec )

25. nezhodný Nezhodný prívlastok sa s nadradeným podstatným menom nezhodujev rode, čísle a páde. Stojí zvyčajnezapodstatným menom, ktoré rozvíja : mesto detí, tanier polievky, izba sestry • Nezhodný prívlastok býva vyjadrený : • najčastejšie podstatným menom v genitíve • (pohár mlieka -G ), alebo aj v inom páde • ( služba vlasti - D, výzva na uzmierenie - A ) • -niekedy aj príslovkou(cesta späť, ulica vpravo) • -neurčitkom ( úmysel pomôcť )

26. Zhodný aj nezhodný prívlastok môže byť : Jednoduchý prívlastok je samostatný prívlastok pri svojom nadradenom pod- statnom mene : rodnáreč, učebnicaangličtiny Rozvitý prívlastok je sám rozvitý iným vetným členom. Medzi nadradeným prív- lastkom a podradeným vetným členom je gramatickázávislosť : veľmi zaujímavýpríbeh čaro našich Vianoc

27. Osobitným druhom prívlastku je postupne rozvíjací prívlastok. Tvoria ho dva alebo viaceré prívlastky, pričom každý ďalší pripojený prívlastok rozvíja celý sklad s predchádzajúcimi prívlastkami. prázdniny dom letné rodinný dlhé nový náš

28. Viacnásobný prívlastok tvorí viac rov- nocenných prívlastkov, ktoré rozvíjajú to isté nadradené podstatné meno. Medzi členy viacnásobného prívlastku môžeme vsunúť spojku ( napr. a, i ) zelenina rastliny čerstvái mrazená nížin amočiarov Jednotlivé členy viacnásobného vetného člena sú navzájom rovnocenné, sú vpriraďovacom vzťahu. Tvoriapriraďovací sklad.