200 likes | 544 Views
Teória literatúry 1 (základné literárne pojmy). www.maturitavpohode.webnode.sk (2010 ). Epika. Jeden z troch literárnych druhov popri lyrike a dráme. Jej hlavným znakom je, že sa zakladá na deji , na rozprávaní príbehu, udalostí. Epika môže byť: - veršovaná (balada, epos)
E N D
Teória literatúry 1(základné literárne pojmy) www.maturitavpohode.webnode.sk (2010)
Epika • Jeden z troch literárnych druhov popri lyrike a dráme. • Jej hlavným znakom je, že sa zakladá na deji, na rozprávaní príbehu, udalostí. • Epika môže byť: - veršovaná (balada, epos) - neveršovaná (román, novela, poviedka) Podľa rozsahu môžeme členiť epické žánre na: - veľké (epos, román) - stredné (balada, idyla, legenda, romanca) - malé (poviedka, črta, anekdota, bájka)
EPIKA • Epika sa v priebehu literárnych dejín menila. Mnohé epické žánre zanikli a namiesto nich vznikli nové. V minulosti prevládali najmä veršované epické žánre (epos, historické piesne, balady), avšak súčasná epika je už neveršovaná (poviedka, novela, román, detektívka). • Epické žánre: Epos, román, novela, poviedka, vtip, hádanka a iné.
Román • Je zložitým lit. útvarom, patrí k tzv. veľkým epickým žánrom. • Zobrazuje široký okruh života, obyčajne v dlhšom časovom rozpätí, preto musí mať i veľký rozsah. • Dej románu býva zložitý. • Základom deja je rozprávanie udalostí. V románe je veľmi dôležitá kategória rozprávača. Časť zobrazovaných udalostí tvorí hlavnú dejovú líniu, iné tvoria vedľajšie dejové línie románu. • Postavy sa vyvíjajú (v poviedke napríklad nie). • Spojením viacerých románov do jedného celku vznikajú dilógie (dva romány) trilógie (tri romány) a románové cykly.
Epos • Gréckeho pôvodu a znamená slovo, rozprávanie. • Označuje rozsiahly literárny útvar, výlučne veršovaný, v ktorom sa hovorí o významných udalostiach a hrdinoch niektorého národa. • Jeho vznik si vyžaduje kolektívne vedomie. Spracúvajú sa v ňom veľké kolektívne udalosti (vojny, expedície, obliehanie pevností). K rozuzleniu konfliktových situácií dochádza pričinením sa kolektívu pod vodcovstvom nadpriemerných hrdinov . • Kladie sa teda veľký dôraz na nadpriemernosť (napriermerné udalosti, ľudia, charaktery). • Vystupujú bohovia, polobohovia, ktorí často hrdinom poradia, prípadne poskytnú nejaký čarovný mocný predmet.
Epos • Cieľom eposu nie je rýchle rozuzlenie. Básnik rôznymi spôsobmi spomaľuje dej, používa retardačné postupy v rozprávaní (digresie, epizódy, opakovania a pod.). Takýmito digresiami sú obyčajne opisy osôb alebo predmetov, ktoré prerušia základnú niť. • Asi najznámejší tvorca eposov je v Grécku: Homér (Ilias a Odysea, Malá Ilias...) • v Ríme: Vergílius (Eneida) • Poznáme tiež sumerský epos (3000 p. n. l.): Epos o Gilgamešovi • Indické: Mahabharáta, Rámájana
Román • Z tematického hľadiska sa romány začleňujú do rozličných kategórií. Rozlišujeme román: dobrodružný, detektívny, historický, vedecko-fantastický, psychologický, spoločenský, cestopisný a pod. • Prvý slovenský román (Bajza: René mláďenca príhodi a skúenosťi) vznikol ešte koncom 18. storočia. • Významnými románopiscami 19. st. boli Vajanský, Šoltésová, Kukučín. • Najväčší rozmach – 20. st. – Urban, Hronský, Hečko, Jaroš, Ballek, Šikula.
Novela • Zaraďuje sa medzi stredné žánre epiky • Má málo postáv, vyrozpráva iba jednu udalosť alebo súbor niekoľkých udalostí, ktoré uzatvára neočakávaný, náhly zvrat a rozuzlenie konfliktu. • Má presne vymedzenú kompozíciu, zameriava sa na ústrednú dejovú líniu, nie sú v nej opisné zložky a epizódy. • V slovenskej literatúre 19. storočia písali novely Vajanský, Kukučín, Timrava. • V 20. storočí Hronský, Bednár, Johanides, Chudoba.
Poviedka • Patrí medzí malé žánre epiky • Stredobodom pozornosti autora je iba jedna udalosť. • Vystupuje v nej malé množstvo postáv, sú však vykreslené ako opravdivé ľudské charaktery (Maco mlieč, Ondráš Machuľa, Adam Krt). • Do deja vstupujú sformované, nevyvíjajú sa. • V porovnaní s novelou sa vyznačuje pokojnejším opisom deja, menšou intenzitou dramatickosti a napínavosti. • Poviedky alebo novely so žartovnou tematikou sa nazývajú humoresky. • Názvom črta sa označujú krátke poviedky, ktoré literárne spracúvajú skutočnú udalosť.
LYRIKA • Jeden zo základných literárnych druhov popri lyrike a dráme. • Vyjadruje subjektívne autorove pocity, myšlienky, nálady (chýba v nej dej). • Je v prvom rade básnickým druhom. • Podľa prístupu autora ku skutočnosti sa lyrika člení na: - náladovú (impresívnu) - opisnú (deskriptívnu) - úvahovú (reflexívnu) Na základe témy sa delí na: osobnú, prírodnú, spoločenskú.
LYRIKA • Žánre: óda, elégie, hymnus, žalm, epigram, epitaf, sonet, príležitostná báseň. óda – rozsiahlejšia lyrická báseň, Jej cieľom je osláviť nejakú osobnosť, udalosť či tému. elégia – žalospev, báseň vyjadrujúca žiaľ nad nejakou smutnou skutočnosťou. žalm – vznikol v hebrejskej náboženskej lit. a prevzalo ho aj kresťanstvo (súčasťou náboženských obradov). Nerýmový dvojverš nerovnakej slabičnej dĺžky.
DRÁMA • Jeden zo základných lit. druhov popri lyrike a epike. • Základným znakom je neprítomnosť rozprávača. • Dramatické žánre sú určené na scénickú realizáciu (existujú však aj knižné drámy, ktoré neboli určené na javiskové predvádzanie, alebo boli z rozličných príčin na predvádzanie nevhodné). • Základ drámy tvoria monológy a dialógy. Bývajú veršované i neveršované. • Dialóg – je rozhovor medzi dvoma alebo viacerými postavami (odpoveď, resp. prehovor jednej z postáv dialógu sa nazýva replika). • Vonkajšiu výstavbu drámy charakterizuje jej členenie na dejstvá a výstupy. • Žánre: tragédia, komédia (veselohra) a činohra.
Tragédia • Je jedným z hlavných dramatických žánrov. Vznikla v antickom grécku, jej pôvod sa odvodzuje od náboženských slávností na počesť boha vína Dionýza (približne 5.st. pred n. l.) • Vtedy mala malý počet hercov (najviac 3), ale mala zbor. Najznámejšími tvorcami v tomto období boli: • Aischiles (považovaný za tvorcu tragédie, uviedol do hry druhého herca, napísal vyše 90 dramatických hier, napr.: Peržania, Prípútaný Prométeus...), • Sofokles (uvádza do hry tretieho herca a tragický omyl, napísal okolo 123 drám, napr.: Kráľ Oidipus, Antigona a Oidipus na Kolone...), • Euripides (tragický konflikt posúva smerom k ľudským vášňam, napísal okolo 90 drám, napr.: Medea, Herakles, Trójanky, Feničanky...).
Tragédia • Od antických čias po súčasnosť prekonala tragédia veľké zmeny. Zachovala si však základný znak – jej hrdina hynie v boji s nepriateľskými silami. • Tragický hrdina nevyniká cnosťou a spravodlivosťou, ani neupadol do nešťastia pre špatnosť a nešľachetnosť, ale pre nejaký omyl, ktorých sa dopúšťajú zvyčajne ľudia veľkej slávy a šťastia. Je v konflikte s okolitým svetom, poznačený tragickou vinou, ktorá však nie je vedomé prehrešenie, ale osudný omyl. • Klasická tragédia má záväznú kompozíciu: 1. expozícia, 2. kolízia, 3. kríza, 4. peripetia, 5.katastrofa.
Komédia • Popri tragédii druhý hlavný žáner drámy. • Jej vznik je spájaný s Dionýzovým kultom. Išlo o posmešné piesne, veselé scénky zo života (predvádzali sa vo zvláštnych kostýmoch a zvieracích maskách). • Najvýznamnejším starogréckym autorom komédií bol: • Aristofanes (5. – 4. st. p. n. l.) – zakladateľom komédie so satirickým ostrím, v ktorej sa odrazil celkový politický, spoločenský, náboženský a umelecký život vtedajších Atén. Napísal vyše 40 komédií (Oblaky, Mier, Vtáky...). • Rímsky autor: Maccius Platus (Komédia o hrnci) – herci boli oblečení v rímskych tógach. Rímska komédia mala vplyv vývin celoeurópsku komédiu.
Komédia • Zobrazuje sa v nej smiešnosť, komickosť a nezmyselnosť niektorých stránok ľudského života. • Ostrie jej humoru je zacielené hlavne na negatívne rysy ľudských charakterov, prípadne na záporné javy spoločenského života. • Autor zväčša svojím ostrím miery do svojej súčasnosti, a tak sa komédia stáva prostriedkom boja proti zlu. Autorov ironizujúci postoj môže v komédii nadobudnúť rozličné stupne: Humorný (úsmevný, zhovievavý), ironický, sarkastický (výsmešný) a satirický (výsmech s úplným odmietnutím javu). • Druh komédia, v ktorej prevláda situačná komika a zveličovanie, sa nazýva fraška.
Činohra • Vznikla miešaním prvkov tragédie a komédie v 18. a 19. storočí. • Činohra má viac čŕt tragédie ako komédie, lebo je vcelku vážna, avšak jej zakončenie nie je tragické. • V činohre sa zobrazujú vážne a aktuálne spoločenské problémy. • Hrdinami činohry sa stávajú ľudia bežného života. Rozpory medzi nimi síce vyúsťujú do zrážok, ale tieto na rozdiel od tragédie nenadobúdajú bezvýchodiskové tragické podoby.
Použitá literatúra: Varsányiová, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. Komárno: VARIA PRINT s. r. o., 2006, 237 s. ISBN 80-89181-10-4 Hrabák, J.: Poetika. Praha: Československý spisovatel, 1977, 361 s. Harpáň, M.: Teória literatúry. Bratislava: ESA, 1994. 283 s. ISBN 80-85684-05-5. Pre ďalšie informácie pozri: Žilka, T.: Teória literatúry pre gymnázia a stredné školy. Bratislava: OG Vydavateľstvo Poľana, 2002. 219 s. ISBN 80-89002-54-4. Otestuj svoje získané vedomosti v online testoch, ktoré nájdeš na stránke www.maturitavpohode.webnode.sk Spracoval: Mgr. Peter Beňo