Objav bunky a bunková teória

1. Objav bunky a bunková teória • Bunková teória • Všeobecné vlastnosti bunky • 3. Chemické zloženie bunky

2. - Objav bunky súvisí s objavom mikroskopu - 1. mikroskop: RobertHook - v r. 1665 po 1x popísal bunku - na korku zistil, že je zložený z malých útvarov, ktoré nazval cellulae = bunka

3. História • Hook: bunky korku pozoroval jednoduchými šošovkami • Leewenhoek: vytvoril zložitejší mikroskop, pod ktorým pozoroval mikroorganizmy (videl už ich vnútro) • Puřkyne: sledoval vnútro buniek a tvrdil, že je homogénne (na každom mieste rovnaké) a nazval ho protoplazmou • Objav elektrónového mikroskopu: objavenie organel

4. 1. polovici 19. storočia: SCHLEIDEN A SCHWAN sformulovali bunkovú teóriu, podľa ktorej: 1. Bunka je základná štruktúrna a funkčná jednotka všetkých živých organizmov a je nositeľom všetkých životných funkcií. 2. Každá bunka vzniká delením z už existujúcej materskej bunky • BUNKA: • Má vlastný metabolizmus (vymieňa si látky a energiu s prostredím) • Je schopná prenosu genetickej informácie vďaka rozmnožovaniu • Preto je NAJMENŠÍ SYSTÉM schopný samostatnej existencie Všeobecné vlastnosti buniek: •  chemické zloženie • stavba – štruktúra  metabolizmus a syntéza látok • reprodukcia • dedičnosť

5. Chemické zloženie bunky:

6. voda - 65% anorganické látky - 3% sušina bielkoviny - 12% sacharidy - 9% lipidy - 8% nukleové kyseliny - 3% organické látky - 32% Chemické zloženie bunky: Bunka

7. (1) ANORGANICKÉ LÁTKY a) Voda: • vytváraprostredie pre chemické reakcie • je veľmi dobrým rozpúšťadlom • podmieňuje aktivitu bielkovín a nukleových kyselín • má veľkú tepelnú kapacitu – termoregulačná schopnosť • ovplyvňuje fyzikálno – chemické procesy v bunke • disociuje látky – rozkladá ich na ióny • jej množstvo závisí od veku bunky a od orgánu, v ktorom sa • bunka nachádza

8. (1) ANORGANICKÉ LÁTKY b) Sušina: • Je tvorená minerálnymi látkami: katióny sodíka, draslíka, vápnika, horčíka atď.

9. (2) ORGANICKÉ LÁTKY a) CUKRY (SACHARIDY):

10. glukóza – hroznový cukor fruktóza – ovocný cukor deoxyribóza, ribóza 1. MONOSACHARIDY sacharóza – repný cukor maltóza – sladový cukor laktóza – mliečny cukor 2. DISACHARIDY 3.POLYSACHARIDY škrob, celulóza, chitín, glykogén Sacharidy:  sú stálou súčasťou všetkých buniek  SÚ PRIAMYM ZDROJOM ENERGIE  môžu byť zložkou rôznych biologicky účinných látok (hormónov, enzýmov, NK) Delíme ich na: • niektoré polysacharidy sú súčasťou bunkových stien • OLIGOSACHARIDY: od 2 do 10 monosacharidov • POLYSACHARIDY: viac ako 10 monosacharidov

11. (2) ORGANICKÉ LÁTKY b) BIELKOVINY (PROTEÍNY)

12. Bielkoviny:  makromolekulové látky, ktorých základnou stavebnou jednotkou sú AMINOKYSELINY  aminokyseliny sú pospájané PEPTIDOVOU VÄZBOU, a tvoria tzv. polypeptidový reťazec  vlastnosti bielkovín závisia od:typu, počtu a poradia aminokyselín v polypeptidovom reťazci  základných aminokyselín je 20 (22) a ich kombináciou vzniká veľké množstvo bielkovín s rôznymi vlastnosťami Funkcia bielkovín: tvoria stavebnú súčasť všetkých bunkových štruktúr 1. STAVEBNÁ: 2. KATALYTICKÁ: 3. REGULAČNÁ: 4. IMUNOBIOLOGICKÁ: enzýmy, ktoré katalyzujú chem. reakcie, sú bielkoviny väčšina hormónov sú bielkoviny a zabezpečujú riadenie organizmu ochrana (imunita) organizmu - protilátky

13. (2) ORGANICKÉ LÁTKY c) TUKY (LIPIDY)

14.  sú estery vyšších mastných kyselín a glycerolu  sú relatívne stále, preto sa považujú za najhospodárnejší zdroj energie (majú vysoké spaľovacie teplo: 1 g – 38 kJ) Tuky - Lipidy: Funkcia tukov:  tvoria tepelne a mechanicky odolné vrstvy okolo dôležitých orgánov  podieľajú sa na stavbe biomembrán – zložené tuky (FOSFOLIPIDY)  ovplyvňujú príjem a výdaj látok do bunky a z bunky  uplatňujú sa pri prenose nervového vzruchu a metabolizme lipidov  podieľajú sa na regulačných procesoch v bunkách: tie tuky, ktoré sú súčasťou – vitamínov a hormónov  ochranná funkcia (VOSKY) – sú súčasťou plodov a chránia rastlinu pred mechanickým poškodením a vysušením Výskyt tukov:  spolu s bielkovinami v cytoplazme  v biomembránach  v nervovom tkanive  v semenách  vo vajciach

15. (2) ORGANICKÉ LÁTKY d) NUKLEOVÉ KYSELINY

16. zvyšok kys. trihydrogenfosforečnej sacharid - pentóza (5-uhlíkatý) dusíkaté bázy nukleozid purínové pyrimidínové deoxyribonukleová kyselina (DNA) ribonukleová kyselina (RNA) Nukleové kyseliny:  makromolekulové látky, ktorých základnou stavebnou jednotkou je NUKLEOTID  zodpovedajú za organizáciu a rozmnožovanie bunky  zabezpečujú prenos genetických informácií a znakov z rodičov na potomkov Stavba nukleotidu: ADENÍN (A) GUANÍN (G) CYTOZÍN (C) TYMÍN (T) URACIL (U) Typy NK:

17. A – T G – C C – G T – A Deoxiribonukleová kyselina (DNA) - dvojvláknová polynukleotidová závitnica - stavebnou jednotkou jeNUKLEOTID zvyšok H3PO4 deoxyribóza dusíkaté bázy Stavba nukleotidu: purínové (A, G) pyrimidínové (C, T) - dve vlákna sú navzájom spojenévodíkovými väzbami, ktoré sa nachádzajú medzi dusíkatými bázami - Dusíkaté bázy sa spájajú na princípekomplementarity – doplnku, t.j., purínové DB sa spájajú spyrimidínovými DB

18. A –––– U G –––– C C –––– G T –––– A Ribonukleová kyselina (RNA) - jednovláknová polynukleotidová závitnica - stavebnou jednotkou jeNUKLEOTID zvyšok H3PO4 ribóza dusíkaté bázy Stavba nukleotidu: purínové (A, G) pyrimidínové (C, U) - vlákno RNA sa s vláknom DNA navzájom spájavodíkovými väzbami, ktoré sa nachádzajú medzi dusíkatými bázami - dusíkaté bázy obidvoch NK, sa spájajú na princípekomplementarity – doplnku, t.j.,purínové DB u DNA sa spájajú spyrimidínovými DB u RNA DNARNA Typy RNA: 1. mediátorová - informačná (mRNA) 2. transferová - prenášačová (tRNA) 3. ribozómová (rRNA)