Vývinová psychológia

1. Vývinová psychológia Školský vek a dospelosť

2. Mladší školský vek

3. Mladší školský vek • Od 6-7 roka po 11-12 rok (známky pohlavného dospievania) • Vek triezveho realizmu – chce pochopiť podstatu vecí, snaha veciam rozumieť, obdobie pokusov, zvedavosť • V prvej fáze ide o naivný realizmus (závislý od názorov rodičov....) • Neskôr realizmus kritický

4. základné schopnosti a zručnosti • Dnešné deti sú v porovnaní s deťmi pred 30 rokmi väčšie a silnejšie (pravd.spôsobené rýchlejším rastom v útlom veku a nie akceleráciou vo vývine školského obdobia) • Zlepšuje sa hrubá a jemná motorika • Zlepšuje sa koordinácia pohybov celého tela • Motorické výkony sú závislé aj na vonkajších podmienkach • Telesná sila a obratnosť zohrávajú kľúčovú úlohu v postavení dieťaťa v triede (obľúbenosť, obdiv, vedúce postavenie –líder)

5. základné schopnosti a zručnosti • Výrazné pokroky v zrakovom a sluchovom vnímaní – sústredenejšie, pozornejšie, vytrvalejšie, menej závislé na svojich prianiach. Ubúda citovosť a sugestibilita, uvedomenie si rozdielov fantázie a reálneho sveta. • Veci nevníma v celku, ale ich pozoruje po častiach, nezaoberá sa len tým čo upúta pozornosť, ale aj ostatnými vlastnosťami – vnímanie sa tak stáva cieľavedomým aktom = pozorovaním. Je to výrazný krok oddelenia teoretickej činnosti od praktickej. • Vnímanie sveta sa rozširuje v priestore a v čase. • Začína rozumieť pojmom: skoro, zajtra, pozajtra, neskôr a pod... Stále nechápe slová ako sloboda, spravodlivosť a pod.

6. Rozvoj reči v školskom veku • Výrazne rastie slovná zásoba, dĺžka viet, ich zložitosť, stavba. Rečovú aktivitu sprevádza bohatá mimika a pantomimika. Dialógová reč sa postupne mení na vnútornú. • Slová používa dieťa v novších súvislostiach a s väčším porozumením • Priemerné počty osvojených slov podľa Příhodu: • 7 ročné deti poznajú priemerne 18 633 slov • 11 ročné deti poznajú priemerne 26 468 slov • 15 ročné deti poznajú priemerne 30 263 slov

7. Dievčatá začínajú hovoriť skôr ako chlapci a ešte v období 11-13 roku dosahujú lepšie výsledky v testoch verbálnych schopností • Pamäť krátkodobá i dlhodobá je stabilnejšia – lepšie zreprodukuje naučené učivo.

8. Citový a spoločenský vývin • Dieťa sa učí ovládať svoje citové prejavy, najmä v škole a v prítomnosti dospelých. • Vznik vyšších citov – intelektuálne, morálne, estetické, kultúrne a sociálne. • Prvé dva roky v škole ešte chýba pocit spolupatričnosti, učiteľ je absolútna autorita, často väčšia ako autorita rodičov, majú k nemu kladný vzťah. Žiaci často súperia o učiteľovu náklonnosť. Žalovanie je tiež dôsledkom tejto aktivity. • Cit solidarity, triedny kolektív ako taký sa začína formovať v treťom ročníku. Vznikajú kamarátstva, neskôr priateľstvá. • Postavenie učiteľa sa mení – dieťa je veľmi kritické napr. voči klasifikácii, nedôslednosť, neupravenosť učiteľa.

9. Citový a spoločenský vývin • Tiež narastá schopnosť sebaregulácie- dieťa dokáže odložiť na istý čas aktivity, ktoré ho uspokojujú a stanovuje si vzdialenejšie ciele, ktoré od neho vyžadujú pomerne veľké úsilie. Je to výsledok dvoch procesov: • Emočnej reaktivity ( je založená biologicky – temperamentom, ide o mieru dráždivosti, impulzivity) • Voľného ovládania emočných reakcií – to v predškolskom veku ešte nebolo možné, resp. obmedzené, teraz už je schopné potlačiť a ovládať emočnú reakciu

10. Utváranie osobnosti • Dieťa je zamerané extrovertne – teda na vonkajší svet, nie na seba. Je zhovorčivé, komunikatívne, zaujíma sa o všetko okolo seba. • Záujmy – nestálosť a rozmanitosť. Pohybové záujmy – skákanie cez gumu a pod, neskôr športová aktivita. • Poznávacie záujmy – čítanie (rozprávky, dobrodružné príbehy..) • Zberateľské záujmy – rôzne... • Chovateľské záujmy – často nepochopené rodičmi

11. Utváranie osobnosti • Najdôležitejšia činnosť pre poznávanie sveta je práca – v tomto prípade práca v škole, školské úlohy. • Hra zostáva nevyhnutná pre ďalší vývoj osobnosti – má bohatšie a diferencovanejšie podoby, prejavuje sa snaha po dosiahnutí úspechu, napr. v spoločenských hrách.

12. Morálny vývin • Zo začiatku akceptuje všetky mravné normy predkladané dospelými, nemá ešte vlastnú morálnu mienku. Až neskôr (2. polovica tohto obdobia) si zvnútorňuje mravné normy. Nekoná tak či onak preto, lebo chce byť pochválené , ale uvedomuje si samo význam a potrebu konať... • Svedomie sa začína utvárať okolo 11. roka. Práve utvárajúce sa mravné vedomie a morálne city sú základom charakteru jednotlivca.

13. Morálny vývin • Podľa Kohlberga rozlišujeme 3 štádiá morálneho vývoja: • Predkonvenčná úroveň: základom hodnotenia určitého jednania sú konkrétne následky: odmena alebo trest Typ I – heteronómne štádium: dieťa je zamerané na poslúchnutie resp. neuposlúchnutie a na odmenu alebo trest Typ II – štádium naivného inštrumentálneho hedonizmu: dieťa jedná konformne, pretože očakáva výhodu, resp. chce sa vyhnúť nepríjemnosti

14. Morálny vývin 2. Konvenčná úroveň – dôležité je splnenie sociálneho očakávania Typ III – morálka „dobrého dieťaťa“ – dieťa jedná tak, aby si udržalo dobré vzťahy Typ IV – morálka svedomia a autority – dieťa jedná podľa sociálnych noriem preto, aby predišlo kritike autoritatívnych osôb a tiež pocitom viny vlastného svedomia 3. Postkonvenčné štádium – principiálna úroveň : jednanie jedinca je založené na princípoch, ktoré jedinec sám prijíma za svoje a predpokladá, že sa na nich môžu dohodnúť všetci ľudia

15. Morálny vývin Typ V – morálka ako forma určitej spoločenskej zmluvy alebo spoločenskej užitočnosti na strane jednej a individuálnych potrieb na strane druhej – dieťa uznáva, že práva jednotlivcov majú byť chránené a vystupuje z pozície pozorovateľa z hľadiska „obecného dobra“ Typ VI – morálka vyplývajúca z univerzálnych etických princípov – jedinec sa správa v zhode s morálnymi princípmi, aby nemusel odsudzovať sám seba. Podľa Kohlberga dosiahne postkonvenčné štádium len časť jedincov (asi 25% Američanov), štádiá prebiehajú individuálne a správanie môže byť riadené rôznymi typmi v rôznych situáciách.

16. Stredný a starší školský vek

17. charakteristika Biologické zmeny : známky pohlavného dospievania až dosiahnutie plnej pohlavnej zrelosti, ukončenie telesného rastu Psychické zmeny: nové pudové tendencie, snaha o ich uspokojenie, celková emočná labilita, nástup vyspelého spôsobu myslenia a dosiahnutie vrcholu jeho rozvoja. Sociálne zmeny: nová rola, sociálne postavenie, vzťahy, nové sebaponímanie

18. charakteristika Toto obdobie je charakteristické: • intraindividuálnou variabilitou – diskrepancia medzi prejavmi v jednotlivých oblastiach(napr. výrazné zmeny v myslení bez známok sekund. pohlavných znakov, alebo naopak) • Interindividuálna variabilita – u niektorých dievčat sa objavujú sekundárne pohlavné znaky už v 8-mich rokoch, u iných až v 15-tich rokoch, pričom nejde o patologické dôvody. Vymedzenie obdobia: • dolná hranica 11-12 rokov, horná hranica 20-22 rokov

19. rozdelenie obdobia • 1. obdobie pubescencie – 11.-15. rok • Fáza prepuberty (prvá pubertálna fáza): prvé sekundárne pohlavné znaky, urýchlenie rastu. Končí nástupom menarché dievčat, resp. u chlapcov prvá nočná polúcia. (11-13 rok) • Fáza vlastnej puberty (druhá pubertálna fáza): trvá po dosiahnutie reprodukčnej schopnosti (okolo 15 roku), prvé cykly u dievčat sú anovulačné, až neskôr prebieha aj ovulácia, obyčajne 1až 2 roky po menarché.

20. rozdelenie obdobia • 2. obdobie adolescencie – 15.-22. rok Je dosahovaná plná reprodukčná zrelosť, rast uteru končí okolo 20. roku, testes rastú ešte po 20-tom roku. Mení sa postavenie jednotlivca v skupine, v spoločnosti, vznikajú hlbšie erotické vzťahy, mení sa sebaponímanie. Rast môže byť disharmonický na začiatku obdobia – samá ruka, samá noha, dojem pohybovej neobratnosti a zlej koordinácie. U dievčat zaoblovanie postavy, u chlapcov vyrysovanie svaloviny.

21. Sekundárna akcelerácia • Nástup dozrievania a celkový rast sa za posledných 100 rokov zrýchlil. • Na konci 19. st. bol nástup menarché vo veku 15-16 rokov, v polovici 14. st. už vo veku 14 rokov. Telesný rast sa urýchlil, dnešní dospelí vykazujú výrazne vyššie konečné rastové hodnoty. • Otázka: Znamená sekundárna akcelerácia aj urýchlenie nástupu duševného vývoja? • Názory sú rôzne, ale v zásade áno, s tým že priniesla aj dlhšiu dobu pre dokončenie plného rozvoja jedinca. Doba detstva sa tak skracuje, ale nástup dospelosti sa odďaľuje.

22. Charakteristické znaky obdobia • Emočná labilita, časté, nápadné zmeny nálad • Impulzivita jednania, nestálosť a nepredvídateľnosť reakcií a postojov • Prolémy s koncentráciou pozornosti, následné výkyvy v školskom prospechu • Zvýšená unaviteľnosť, striedanie ochabnutosti a apatickosti s krátkymi fázami vystupňovanej aktivity

23. Charakteristické znaky obdobia • Zhoršenie spánku, poruchy chuti do jedla • Denné snenie, útek do svojho sveta, stále riešenie vlastných vnútorných konfliktov • Podľa Příhodu prevláda nevyrovnanosť a konfliktnosť. • Mnohí autor nesúhlasia s týmito názormi (emočná labilita).

24. Charakteristické znaky obdobia • Sila, koordinácia, jemná pohybová koordinácia, zmysel pre rovnováhu. • Rastie slovná zásoba, talent literárneho vyjadrenia vlastných skúseností a zážitkov. • Efektívnejšie učenie na základe poznania logických súvislostí, menšia schopnosť memorovať. • Nové a hlbšie záujmy – šport, hudba, film, divadlo, výtvarná a literárna tvorba, záujem o spoločenské otázky, históriu, nie dobrodružné príbehy ako v predch.období.

25. Kognitívny vývoj • Mení sa radikálne spôsob myslenia – kvalita myšlienkových operácií- podľa Piageta, systém formálnych operácií (vyvodzujú sa súdy o súdoch, myslí sa o myslení. • Chápe pojmy ako spravodlivosť, sloboda.. • Neuspokojí sa s jedným riešením, hľadá viac alternatívnych riešení, systematicky ich skúša a hodnotí. Postupuje podobne ako bádateľ, tvorí hypotézy.

26. Kognitívny vývoj • Dokáže aplikovať logické operácie nezávisle na obsahu súdov, myslí o myslení napr: • Aká bude moja budúcnosť? • Prečo myslím na svoju budúcnosť? • Prečo myslím na to, ako premýšľam nad svojou budúcnosťou?

27. Emočný vývoj a socializácia Odpútanosť od rodičov • Emancipácia od rodiny: čím hlbšie, istejšie a menej konfliktné sú vzťahy dieťaťa v rodine, tým ľahšie prebieha celý proces emancipácie od rodičov, ktorý je nevyhnutný pre zrenie osobnosti. • Každé dieťa hľadá iný spôsob, ako to dosiahnuť, (preháňanie v rozdieloch v názoroch, záujmoch, hodnotách rodičov. Mnohí sa hanbia za prejavy nežnosti od rodiča, odmietajú ich prílišnú kontrolu. • Ak sa dieťaťu nepodarí uvoľniť z prílišnej závislosti od rodičov, môže sa prejavovať nenávistne, pohŕdaním a pod. alebo naopak odmietajú nové vzťahy a vracajú sa k „infantilnej závislosti“ od rodičov, alebo sa uzatvárajú do svojho sveta snenia.

28. Emočný vývoj a socializácia • Za normálnych okolností si dospievajúci udržia pozitívny vzťah k dospelým, aj keď ich kritizujú. • V prípade problémov považujú matku za zdroj emočnej opory a nie spolužiakov... Nadväzovanie zložitejších vzťahov s vrstovníkmi 1. skupinová izosexuálna fáza: vytváranie skupín rovnakého pohlavia v puberte, silný pocit združovania, chlapci odmietajú dievčatá a naopak 2. Individuálna izosexuálna fáza: užší emočný vzťah, dôverné rozhovory, tajomstvá, nie je nutné podriadiť sa skupine, každý má vlastnú cenu

29. Emočný vývoj a socializácia 3. Prechodná etapa – koketovanie, vtipkovanie s druhým pohlavím, často na diaľku, zveličovanie a vymýšľanie, preháňanie zážitkov 4. Heterosexuálna fáza polygamná – na prelome pub. a adol. „prvé lásky“, hravý kontakt, koketovanie, sexuálne fantázie. 5. Etapa zamilovanosti – na konci adolescencie, za priaznivých okolností vyústi v erotické vzťahy so zámerom spoločného života, manželstva. Nástup jednotlivých fáz je individuálny, v rôznom veku, záleží od mnohých okolností.

30. Voľba povolania • Výskumy ukazujú, že len malá časť dospievajúcich má tak vyhranené názory a takú silnú potrebu sebarealizácie, že si vynúti určité povolanie bez ohľadu na vonkajšie podmienky. • Malá časť jedincov neprihliada pri výbere povolania na svoje záujmy, schopnosti a priania. 3 typy voľby povolania. Typ A – jedinec vyberá povolanie podľa priania alebo rozhodnutia rodičov, bez ohľadu na vlastné záujmy. Typ B – predstavy sú veľmi všeobecné a nejasné, takže nakoniec sa rozhoduje podľa vplyvu okolia. Typ C – riadi svoju voľbu podľa seba. Ide obyčajne o iniciatívnych, cieľavedomých, aktívnych jedincov.

31. Vývin sebaponímania • Otázky: Kto som?, Aký som?, Kam smerujem?, Kam patrím? • Hodnotenie vlastného vzhľadu. Nespokojnosť s vlastným vzhľadom – dysmorfofóbia, môže prerásť napr. do mentálnej anorexie. • Cieľom je dosiahnuť: • psychickú diferenciáciu – uvedomovanie si seba samého ako odlišného od svojich rodičov a vrstovníkov, akceptovanie chýb rodičov a prijatie zodpovednosti za seba samého.

32. Vývin sebaponímania • Psychickú nezávislosť – vnímať seba samého ako nezávislého na druhých a ich mienke bez pocitov viny. Tieto dve úlohy môžu byť splnené pri vytvorení istého vzťahu k rodičom a určitého modelu prejavovania emócií v rodine. Ak sú vzťahy znehodnocujúce, tieto ciele sa dajú dosiahnuť ťažšie. Adolescent sa snaží byť sám sebou – ide tiež o proces aktívneho sebautvárania. Adolescent vníma svet zväčša čiernobielo – dosiahne postkonvenčnú úroveň morálky, ale všetky pravidlá podľa neho platia rovnako pre všetkých. Odmieta kompromisy. Inak to považuje za zbabelosť. Niekedy je príliš sebakritický. Hľadanie duchovnej orientácie – spiritualita.

33. Špecifické problémy súčasných dospievajúcich • Rozpor medzi fyzickou a sociálnou zrelosťou: napr. poruchy chovania u mladistvých(fyzicky zrelý pre pracovnú aktivitu ale nútený chodiť do školy), alebo túžba po sexuálnej aktivite a duševná nepripravenosť na starostlivosť o dieťa a manželstvo. • Rozpor medzi rolou a statusom: rola = chovanie, ktoré patrí určitej pozícii, status = práva a povinnosti, ktoré priznáva jedincovi spoločnosť. Napr.: Od fyzicky zrelých sa očakáva vyspelé a plne zodpovedné postavenie, pričom ich status je v mnohých ohľadoch nízky.

34. Špecifické problémy súčasných dospievajúcich • Rozpor medzi hodnotami mladej a staršej generácie: starší strážia tradície, mladí ich odmietajú ako prekážku pokroku. Dnes sa generačný konflikt odmieta a poukazuje sa na potrebu porozumenia, tolerancie a názorovej pružnosti. • Rozpor medzi hodnotami rodiny a vonkajšej spoločnosti: poskytnúť dostatok voľnosti pri rozhodovaní pri súčasnom taktnom vedení. Rodičia by mali podporovať pozitívne aktivity detí, poskytovať príležitosť ku skutočnej intimite, podporovať pri hľadaní skutočných hodnôt, počúvať, ale nementorovať, nevnucovať. Podporovať emancipačné snahy, spoločenské kontakty.

35. dospelosť

36. Rozdelenie obdobia • Skorá dospelosť – 20. – 25.,30.rok života Úlohou je naštartovanie svojej životnej dráhy v samostatnom živote. • Stredná dospelosť – asi do 45. roku života –obdobie plnej výkonnosti a stability, fáza konsolidácie - zvolené ciele sú vytrvalo sledované, vyžadujú veľa energie a síl. • Neskorá dospelosť – obdobie do začiatku staroby – asi do 60. – 65. roku života • Staroba – delí sa na skorú a neskorú

37. Skorá dospelosť • Dosiahnutie zrelosti – prijatie plnej osobnej a občianskej zodpovednosti, ekonomická nezávislosť, rozvinutie osobných záujmov, legalizovanie vzťahu k blízkej osobe, výchova detí, prispôsobenie sa svojim starnúcim rodičom. • Maslow považuje za zrelosť sebarealizáciu – rozvinutie a uskutočnenie všetkých najlepších potenciálov, ktoré človek má.

38. Charakteristika obdobia • Nezávislosť na rodičoch, ale podržanie si kladného vzťahu k nim. • Vedieť nájsť hlboké puto k partnerovi, ktorého si vybral pre život. • Popritom si zachovať širšie priateľské vzťahy. • Nebyť zmietaný neustálym nepriateľským postojom voči druhým ani voči sebe. • Správna miera sebahodnotenia (ani príliš nízke, ani vysoké). • Mal by byť autentický, vždy sám sebou, nepretvarovať sa, nekonať, len pre to, aby sa to páčilo druhým. • Podľa Freuda má vedieť milovať a pracovať.

39. Dospelosť dnes.... • Tendencia predlžovať proces individuácie človeka. • Predlžuje sa dĺžka štúdia. • Odďaľuje sa vek vstupu do manželstva a vek pre rodenie detí. • Stierajú sa rozdiely života na vidieku a v meste. • Veľa detí zostáva v rodine, alebo sa do nej vracia po krátkodobom samostatnom bývaní. • Nástup do zamestnania je pozvoľný (kombinácia so štúdiom). • Vstup do manželstva sa odkladá, spolužitie v partnerstve.

40. Dospelosť dnes.... • Výskumy ukazujú, že mladí ľudia považujú za známku dosiahnutia dospelosti (pričom, aby to dosiahli sa veľmi neponáhľajú): Prevzatie plnej zodpovednosti za svoj život Možnosť samostatného rozhodovania Rodičovstvo Získanie finančnej nezávislosti

41. Stredná dospelosť

42. Stredná dospelosť Kognitívny vývoj Ak je človek stále intelektuálne činný a plne aktívny, kognitívne schopnosti v dospelosti nemusia klesať. V krízových situáciách sa dospelí spoliehajú viac sami na seba, čerpajú zo skúseností, nevyžadujú pomoc druhých.

43. Sociálne zaradenie a emočný vývoj • Na začiatku obdobia snaha o zmenu zamestnania, rozvoj seba samého, dôležitá je zaujímavosť práce. • Po 40. roku života sú všeobecne spokojnejší z dôvodu poznania práce ako takej, tiež vyššieho postavenia. • Pracovná motivácia je riadená: • Snaha získať vonkajší hmotný prospech (ekon.nezávislosť, zaistenie dobrého štandardu pre rodinu) • Pomáhať ľuďom – teda vykonávať spoločensky užitočnú a prospešnú prácu • Uspokojenie v práci – využitie schopností, talentu, záujmov, temperamentu • Nájsť priateľské kontakty, medziľudské vzťahy sú často hodnotené viac ako hmotné ohodnotenie za prácu

44. VOľNýčAS • Výber podľa seba, alebo podľa spoločenského tlaku • Niektorí uprednostnia tvorivé činnosti, iní stereotypné • Niektorí majú úprimnú radosť, iní to robia len pre „zabitie času“ • Niektorí sa v týchto aktivitách chcú ďalej rozvíjať, lebo im to neumožňuje ich pracovné zadelenie • Činnosti expresívne (vyjadrenie ich názorov, postojov cez divadlo, alebo naopak inštrumentálne (štrikovanie, háčkovanie...)

45. VOľNýčAS • Aktívny alebo pasívny šport (fanúšikovia) • Aktivity, ktoré súvisia s ich prácou, alebo naopak úplný únik od práce • Aktivity v spoločnosti iných ľudí, alebo osamote • Aktivity s cieľom pomáhať druhým, alebo sa iba zabaviť • Získanie vyššieho statusu, keď sa v práci nedá • Aktivity ako spôsob odreagovania a uvoľnenia z pracovného zhonu a problémov

46. Emočný život • Realizácia zvolenej životnej cesty • Extrovertné správanie, veľa priateľov, menej sníva, je pragmatický a zmierlivý • Pozná svoje možnosti a sám seba, je si sebou istý Manželstvo Vzniká z dôvodu: - uspokojenia potreby intímneho emočného spolužitia a - túžby mať deti a prežívať radosť z ich vývoja.

47. manželstvo • Najcitlivejší test zrelosti osobnosti • Výber partnera podľa podobnosti – rovnaké základné životné hodnoty, približne rovnaký stupeň zrelosti alebo podľa princípu doplňujúcej voľby – pasívnejší jedinec si vyberá partnera, ktorý dopĺňa to, čo jemu chýba, s tým že základné ciele a hodnoty musia byť rovnaké. • Niekedy sú ale dôvody odlišné: tehotenstvo, krátke milostné vzplanutie, tlak rodiny... Súčasná spoločnosť kladie nároky na manželov, musia sa neustále prispôsobovať novým roliam, usilovať sa o zvládnutie problémov, podporovať sa. • Základom uspokojivého manželstva je hlboký emočný vzťah (najviac sa podobá vzťahu rodič – dieťa).

48. Rodina a rodičovstvo • Uspokojenie potreby mať niekoho, o koho sa môžeme starať, kto je na nás závislý, a kto nás absolútne potrebuje (Erikson) • Pozitívne zážitky a radosť z každodenného spolužitia, z prítulnosti dieťaťa, zo zmien, ktoré uňho prebiehajú. • Nároky na dovtedajší pohodlný život Základné funkcie rodiny: • Reprodukčná • Hospodárska -dnes prevažne spotrebná • Emocionálna - rovnomerné uspokojenie všetkých členov rodiny • Socializačná úplná, neúplná rodina, plnenie funkcií, rozvod

49. Neskorá dospelosť

50. Charakteristika obdobia • 40.-45. rok života až 65. rok • Nastupuje kríza stredného veku (Jung) • Podľa iných autorov „zlatý vek“ • Obdobie bilancovania – hodnotia sa správne riešenia vo voľbe povolania, výbere životného partnera, výchovy detí, spokojnosť s dosiahnutými výsledkami, dá sa pokračovať? • Pokusy napraviť čo sa dá sú časté, avšak často neúspešné a vôbec nerealizovateľné. • Potreba splnenie snov, cieľov z mladosti, uvedomovanie si vlastnej smrteľnosti. • Zlom je „50-ka “ – koniec prvého polčasu života. Pravý „polčas života“ nastáva u mužov okolo 38. roku života a u žien okolo 40-ky.