Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárstvo Základné charakteristiky Význam poľnohospodárstva Rastlinná výroba Živočíšna výroba Typy poľnohospodárskej krajiny Typy poľnohospodárskych závodov

Význam poľnohospodárstva • spolu s lesohospodárstvom, rybolovom, lovom zveri a ťažbounerastných surovín predstavuje primárnu sféru hospodárstva • poskytuje rastlinné a živočíšne produkty • zabezpečuje výživu ľudstva • svetová spotreba potravín je zabezpečená asi z 9/10 svetovou poľnohospodárskou produkciou, zbytok sa získava lovom rýb, zberom divo rastúcich plodín • poskytuje suroviny pre priemysel • treba si uvedomiť, že potravinové zdroje Zeme sú obmedzené, tak ako je obmedzená aj schopnosť ľudí ich využiť ( nie je problém vyrobiť dostatok potravín, ale zaistiť prostriedky pre ich nákup v oblastiach s prebytkom – S.Amerika, z. Európa a pre ich dopravu do hladujúcich oblastí)

Poľnohospodárstvo rozvinutých krajín sa vyznačuje vysokým stupňom produktivity, mechanizácie, chemizácie, koncentrácie a trhovosti. • prevláda väčšinou živočíšna výroba nad rastlinou ( výnimky napr. Španielsko, Taliansko, Maďarsko, Japonsko,...) • zamestnáva asi 3 - 5 % obyvateľstva , napriek tomu je spravidla schopné pokryť potreby výživy obyvateľov týchto krajín • Poľnohospodárstvo rozvojových krajín je veľmi rôznorodé, vo všeobecnosti má nízky stupeň mechanizácie a intenzity, rastlinná výroba spravidla výrazne prevláda nad živočíšnou ( výnimky napr. Argentína, Paraguaj, Uruguaj,...). • ďalšími znakmi sú nízka špecializácia a využívanie primitívnych foriem obrábania pôdy • zamestnáva 30 – 80% ekonomicky činného obyvateľstva, väčšinu produkcie spotrebuváva rodina výrobcu, na trh sa dostáva malá časť prebytkov • v niektorých krajinách je rozvinuté aj plantážne poľnohospodárstvo zamerané na produkciu exportných plodín ( káva, kakao, kaučuk,...)

Základné charakteristiky • hodnotou svojej výroby zaostáva za priemyslom, ale územne je najrozšírenejším a rozhodujúcim úsekom NH v Afrike, Ázii a L.Amerike • v poľnohospodárskej prvovýrobe(roľníctvo a chov hospod. zvierat) stále pokračuje pokles pracovníkov ( hl. vo vyspelých krajinách ),zvyšuje sa počet zamestnancov, kt. pracujú v poľnohospodárstve v širšom zmysle slova (priemyselné odvetvia a služby zásobujúce poľnohospodárstvo, alebo spracujúce jeho produkciu) • väčšina rozvojových krajín trpí nedostatkom potravín, výrazom premien tohto odvetvia v niektorých krajinách je tzv.zelená revolúcia – využitie špeciálnych vyšľachtených druhov pšenice, kukurice, ryže, ... a zavádzanie nových technológii pestovania, využívajúcich umelé hnojivá, chemikálie, zavlažovanie, ... Týmto spôsobom sa podarilo v mnohých krajinách zvýšiť produkciu a znížiť závislosť na dovoze ( Mexiko, India, Indonézia, ...)

Lokalizáciu poľnohospodárstva ovplyvňujú činitele : 1. prírodné - klíma( teplota, zrážky, svetlo) - pôda ( úrodnosť, kvalita ) - reliéf ( nadmorská výška, svahovitosť ) 2. socioekonomické – úroveň spoločnosti, doprava, trh, pracovná sila, mechanizácia, veľkosť poľnohospod. podniku, ... Poľnohospodárska pôda zaberá asi 36% plochy Zeme a delí na: 1. orná pôda 2. trvale trávnaté porasty 3. trvalé kultúry Poľnohospodárska výroba sa delí na : 1. rastlinná výroba 2. živočíšna výroba

Rastlinná výroba • zabezpečuje výživu obyvateľov, krmoviny pre hospodárske zvieratá a suroviny pre priemysel • základom RV je poľnohospodárska pôda • pripadá na ňu 2/3 poľnohospodárskej výroby, v rozvinutých krajinách menej (ani nie 1/2) • celosvetový význam vo výžive obyvateľstva má pšenica, ryža, kukurica a zemiaky • zahŕňa pestovanie obilnín, strukovín, olejnín, okopanín, technických plodín, ovocinárstvo, zeleninárstvo, vinohradníctvo, pestovanie pochutín, krmovín, ... ( je to jedno z možných delení, niektoré plodiny môžeme zaradiť do viacerých skupín )

obilniny: pšenica, jačmeň, kukurica, ryža, raž, ovos, .. • strukoviny : hrach, fazuľa, šošovica, sója,... • olejniny : slnečnica, olivy, sója, podzemnica olejná, palma olejná,... • okopaniny : zemiaky, cukrová repa, batáty, maniok, ... • technické plodiny : cukrová trstina, bavlník, konope, juta, tabak,... • pochutiny : čajovník, kakaovník, kávovník, korenie,... • krmoviny : lucerna, ďatelina, trávy, ale aj kukurica, raž, zemiaky,... • zelenina : paradajky, paprika, cibuľa, cesnak, brokolica, mrkva,... • ovocie : jablká, hrušky, slivky, hrozno, orechy, pomaranč, mango,...

tabak cukrová trstina bavlník konope čajovník

kakaovník batáty kávovník maniok

mango sója podzemnica olejná ryža

Živočíšna výroba • poskytuje produkty na výživu obyvateľstva – mäso, mlieko, vajcia • časť produkcie ŽV sa využíva v priemysle – kože, kosti, vlna • v menej rozvinutých krajinách sa hospodárske zvieratá využívajú aj ako ťažná sila • na celosvetovej poľnohospodárskej výrobe sa podieľa asi 1/3, vo vyspelých krajinách viac • lokalizáciu ŽV ovplyvňujú hlavne : zdroje krmovín, dopyt po produktoch • najrozšírenejšie druhy hospodárskych zvierat sú : hovädzídobytok, ošípané, ovce, hydina • chov ostatných zvierat má menší význam : kone, kožušinová zver, soby, ...

Hovädzí dobytok – zabezpečuje asi 90% svetovej spotreby mlieka a asi 30 % spotreby mäsa, chov je ovplyvňovaný krmovinovou základňou, najvyššie stavy dobytka majú : India, Brazília, Čína, USA, Argentína, ... • Ošípané – zabezpečuje asi 40 % svetovej produkcie mäsa, chovajú sa hl. v oblastiach s miernym až chladným podnebím v miestach pestovania obilnín a okopanín, najvyššie stavy ošípaných majú : Čína, USA, Brazília, Nemecko, Rusko,... • Ovce – zabezpečujú hlavne produkciu vlny, ale aj mäsa a mlieka, chovajú sa hl. v dvoch oblastiach : 1 – mierne podnebné pásmo s dostatkom vlahy ( Európa, N. Zéland, Argentína, ...) 2 – oblasti so suchou klímou ( Austrália, Čína, India, Irán,...) Najvyššie stavy oviec majú : Čína, Austrália, India, Rusko,... Hydina – zabezpečuje spotrebu mäsa a vajec, koncentruje sa hlavne do oblasti spotreby Rybolov – morský : Čína, Peru, Chille, USA, Japonsko, Rusko, Nórsko, Island, ...

Typy poľnohospodárskej krajiny • určujeme podľa zastúpenia jednotlivých kategórií poľnohospodárskej pôdy z celkovej plochy poľnohospodárskej pôdy na určitom území • rozoznávame tieto typy : 1. oráčinová krajina ( Podunajská rovina , Východoslovenská nížina) 2. trávnatá lúčno – pasienkárska krajina ( Malá Fatra, Slovenský kras) 3. krajina so zmiešanými kultúrami ( lazy, kopanice – Biele Karpaty, Kysucké vrchy ) 4. krajina s výrazným podielom trvalých kultúr ( vinohrady v Malých Karpatoch ) 5. prímestská poľnohospodárska krajina ( okolie BA – Ružinov, Čuňovo )

oráčinová krajina, Podunajská nížina trávnatá lúčno-pasienkárska krajina, Slovenský kras

krajina so zmiešanými kultúrami, Kysucké vrchy krajina s výrazným podielom trvalých kultúr, Malé Karpaty

ovocné sady zelenina chov hydiny kvety prímestské poľnohospodárstvo

Typy poľnohospodárskych závodov • pri určovaní typu sa musí určiť hlavné klasifikačné kritérium – je založené na hl. produkte ( taký, do ktorého sa vkladá najviac financií, práce a prináša najväčší zisk ) • poľnohospodársky závod môže mať: samozásobiteľský charakter (menší závod, malá časť produkcie ide na trh) a trhový charakter (veľký závod, produkcia je určená hlavne na trh • podľa veľkosti vstupov, výstupov a veľkosti závodu rozlišujeme : 1. extenzívny poľnohospodársky závod – má nízke vstupy, nízke výstupy na 1 ha, rozlohou obyčajne väčší 2. intenzívny poľnohospodársky závod – má vysoké vstupy, vysoké výstupy na 1 ha pôdy, rozlohou obyčajne menší Zisky obidvoch závodov nemusia byť rozdielne. Vstupy : sadivá, semená, technické vybavenie, umelé hnojivá, kapitál, práca, ... Výstupy : plodina, produkty živočíšnej výroby, hospodárske zvieratá, ...

Poľnohospodárstvo