330 likes | 524 Views
Prevencia KVCH a Poradne zdravia pri RÚVZ. Mgr. Andrea Šimorová Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave.
E N D
Prevencia KVCH a Poradne zdravia pri RÚVZ Mgr. Andrea Šimorová Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave
Správa o zdravotnom stave v SR 2006 – 2011choroby obehovej sústavyÚmrtia zapríčinené KVCH predstavujú až 49% z celkového počtu úmrtí a 30% úmrtí do 65 rokov. Ročne na ne zomiera až 15 miliónov ľudí na svete. V roku 2011 zomrelo v dôsledku CHOS 27 306 osôb (z nich 55 % žien). Pred dovŕšením 65. roku života (predčasné úmrtie) sa zaznamenalo 4 287 úmrtí (15%), čo znamená, že predčasne v dôsledku CHOS zomrel každý 7. človek. Z celkového počtu úmrtí pre CHOS u mužov zomrelo predčasne 26 % (každý 4.), u žien 7 % (každá 14.). Porovnávané obdobia. V rokoch 2009–2011 oproti rokom 2006 – 2008 priemerný počet všetkých úmrtí na CHOS i predčasné úmrtia (0 –64 rokov) klesli o 3,4 %. Zdroj Správa o zdravotnom stave v SR 2006 – 2011 NCZI ,ÚVZ SR
KVCH Väčšina chorôb vyplýva z nepriaznivých podmienok životného prostredia a zo zlého životného štýlu. Ich vysokou prevalenciou je spôsobený aj nárast Kardiovaskulárnych chorôb ( KVCH). KVCH sú ochorenia koronárnych a periférnych tepien , spôsobené aterómovými povlakmi v artériách. Tieto majú za následok zhrubnutie stien tepien ukladaním lipidov a tvorbu fibrózneho tkaniva. Ich následkom prichádza k zúženiu tepien čo spôsobí zníženie prítoku krvi a spôsobuje infarkt rozličných orgánov a tkanív. KVCH sú najčastejšou príčinou smrti a majú najvýznamnejší vplyv na chorobnosť a úmrtnosť v Európe.
Keďže chceme zmeniť tento nepriaznivý stav zameriavame sa okrem liečby na prevenciu KVCH a príčiny ich vzniku. KVCH vznikajú kombináciou viacerých rizikových faktorov. Zdravie človeka a celej spoločnosti je ovplyvňované : • 12 % vrodenými danosťami jednotlivca • 12% kvalitou zdravotníckej starostlivosti • 25 % kvalitou životného prostredia • 50 - 70 % spôsobom života jednotlivca
Neovplyvniteľné • vek • genetické faktory • pohlavie • geografické a spoločenské podmienky Ovplyvniteľné • fajčenie • hypertenzia • fyzická inaktivita • porucha metabolizmu tukov • obezita (androidný typ) • cukrovka • stres • systém stravovania...
Ako znížiť riziko KVCH • Krvný tlak- pravidelné kontroly TK (optimálny 120/80 ). • Cholesterol- udržiavanie hladiny cholesterolu v hodnotách do 5,0 mmol/l, preventívne vyšetrenia. • Cukor (glykémia)- udržiavanie hladiny glykémie v hodnotách do 5,6 mmol/l, preventívne vyšetrenia. • Telesná aktivita – 30-60 minút cvičenia strednej intenzity denne (2-3x do týždňa). Vhodná pohybová aktivita vzhľadom na zdravotný a telesný stav.
Hmotnosť – udržiavanie si BMI (kg/m2) medzi 18,5 a 24,9 a obvod pása menej než 102 cm u mužov a menej než 88 cm u žien. • Alkohol– striedmosť pri konzumácii alkoholických nápojov. • Fajčenie – život bez tabaku, ukončiť všetky formy užívania tabaku, vyhýbať sa pohybu v zafajčenom prostredí. • Strava–konzumácia pestrej stravy s veľkým obsahom ovocia a zeleniny, celozrnných potravín, s nízkym obsahom cukru a soli s uprednostnením nenasýtených tukov. • Stres – kontrola stavov depresie, podráždenia a hnevu, relaxácia, protistresové techniky, nájsť si prostriedok na odbúravanie stresu(koníčky, záľuby, pohybová aktivita, odpočinok, spánok, regenerácia.... ).
RÚVZ v SR Oddelenia podpory zdravia sa vo svojej činnosti orientujú na podporu , rozvoj zdravia a primárnu prevenciu neinfekčných ochorení vyplývajúcich z nesprávneho životného štýlu. Životný štýl človeka zahŕňa v sebe množstvo rizikových faktorov, z ktorých sa za najzávažnejšie považujú fajčenie, nedostatok telesnej aktivity, nezdravá výživa, zneužívanie alkoholu a stres. Väčšina intervenčných programov, ktoré si dali za cieľ znižovať chorobnosť a úmrtnosť na chronické neinfekčné ochorenia, a to najmä srdcovo-cievne a nádorové, považuje za čiastkový cieľ na dosiahnutie hlavného cieľa znižovanie počtu rizikovo sa správajúcich osôb. Podobnými cieľmi sa riadi NPPZ aj intervenčný program SZO - program CINDI (Celonárodný intervenčný program neinfekčných ochorení), ale aj mnoho ďalších projektov na ktorých RÚVZ participujú.
CINDI • Plnenie programu CINDI v Slovenskej republike. • CINDI program (CountrywideIntegratedNon-communicableDiseaseIntervention Programme) • celonárodný integrovaný program intervencie proti neinfekčným chorobám • program riadený Svetovou zdravotníckou organizáciou • tvorený sieťou krajín, ktoré sa dobrovoľne rozhodli napĺňať ciele programu vo svojej krajine • funkčný od roku 1984 • činnosť programu je koncentrovaná na znižovanie prevalencie osôb s rizikovými faktormi životného štýlu, ktoré majú vzťah k rozvoju chronických neinfekčných ochorení. • Slovensko sa prihlásilo k plneniu programu v roku 1992 a v roku 1993 bolo SZO prijaté za platného člena
Koordinátorom programu je MZ SR- Hlavný hygienik a sekcia ochrany zdravia obyvateľstva. Riešiteľské pracovisko: RÚVZ (ŠZÚ) Banská BystricaOkresy Banská Bystrica a Brezno boli vytypované ako modelová oblasť. Spoluriešitelské pracoviská: všetky RÚVZ (ŠZÚ) v SR, MCPZ v rámci ÚVZ SR (ŠZÚ SR), Železničný zdravotný ústav, Poradenské centrá pri zdravotnom odbore Ministerstva vnútra. Ciele stanovené v programe CINDI a ich plnenie vychádzali z cieľov programu SZO "Zdravie pre všetkých do roku 2 000" "Redukcia chronických neinfekčných ochorení" "Redukcia srdcovocievnych ochorení" a boli prispôsobené cieľom dokumentu "Zdravie do 21. storočia".
Dlhodobým a konečným cieľom programu CINDI je znižovanie celkovej úmrtnosti populácie Slovenska a to predovšetkým úmrtnosti na choroby srdcovo-cievne a nádorové, z nich najmä úmrtia predčasné, t.j. do 65 rokov veku. Súbežne so znižovaním úmrtnosti súvisí dlhodobý cieľ - predlžovanie tzv. strednej dĺžky života a to najmä u mužov. • Strednodobým cieľom programu je znižovanie chorobnosti a invalidity na srdcovo-cievne a nádorové ochorenia. • Krátkodobé ciele programu sú zamerané na znižovanie počtu osôb s rizikovými faktormi životného štýlu, od ktorých sa odvíjajú biologické rizikové faktory srdcovo-cievnych a nádorových ochorení a to najmä fajčenie, nezdravá výživa, nedostatočná telesná aktivita, zneužívanie alkoholu a neschopnosť zvládnuť stres.
Poradne zdravia pri RÚVZ v SR • Poradenské centrá ochrany a podpory zdravia v Slovenskej republike (SR) známe pod zjednodušeným názvom Poradne zdravia, sú zriadené v zmysle zákona NR SR č.355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov na báze Regionálnych úradov verejného zdravotníctva v SR. • Vznikali postupne od roku 1993 v rámci programu WHO, ktorý je zameraný na prevenciu neinfekčných chorôb a podporu zdravia v Európe prostredníctvom primárnej starostlivosti (program CINDI Slovensko). Údaje získané z činnosti poradní zdravia, významnou mierou prispeli k hodnoteniu stavu zdravia populácie SR v rámci európskeho regiónu. Využili sa tiež pre zavedenie povinného vyšetrovania hladiny cholesterolu v krvi u detí vybraných vekových skupín v rámci preventívnych vyšetrení u detských lekárov.
Poradne zdravia sú určené pre: ► ľudí v produktívnom veku, ktorí prejavia záujem o svoje zdravie chcú poznať svoje rizikové a ochranné faktory a znižovať svoje zdravotné riziko úpravou spôsobu života ► ľudí, ktorým rizikové faktory srdcovo – cievnych ochorení už zistil lekár a ich stav si vyžaduje úpravu spôsobu života ČO POSKYTUJE PORADŇA ZDRAVIA ? Poradne zdravia bezplatne poskytujú : • vyšetrenie hlavných rizikových a ochranných faktorov srdcovo - cievnych ochorení • zisťovanie zdravotných rizík súvisiacich so spôsobom života • stanovenie osobného rizikového skóre srdcovo – cievneho ochorenia • riadená konzultácia klienta s lekárom o zdravotných problémoch, životnej realite
odborné osobné poradenstvo zamerané na zníženie rizika, optimálnymi zmenami v životospráve a v oblastiach: - výživa a pitný režim - optimálna telesná aktivita - zvládanie stresu - fajčiarske návyky - úprava telesnej hmotnosti - úprava krvného tlaku • sledovanie účinnosti zmien životosprávy na úpravu krvného tlaku, krvných tukových látok (lipidov) a ďalších rizikových a ochranných faktorov a rizikového skóre
Test Zdravé srdce Je počítačový program, ktorý určí aktuálne riziko srdcovo-cievneho ochorenia u vyšetrovaného, úroveň flexibilného a fixného skóre rizika. Je jednou z foriem monitorovania zdravotného stavu obyvateľstva v SR. Požívajú ho všetky poradne zdravia pri RÚVZ v SR. Dá sa ním sledovať efektivita poradenskej činnosti. Údaje zozbierané v Poradniach zdravia sú spracovávané po regiónoch, krajoch aj celoslovensky a použité pri príprave ďalších materiálov predkladaných ÚVZ SR.
DNI ZDRAVIA • v mestách, obciach • školách • na pracoviskách Zámerom podujatí je: • nabádať občanov k aktívnej ochrane zdravia, • zafixovať presvedčenie, že prevencia má nezastupiteľné miesto v našom živote, • naučiť ľudí, že prevencia je jediným, najracionálnejším a relatívne najlacnejším spôsobom ochrany zdravia, • udomácniť poznanie, že udržiavanie a zlepšovanie zdravia nemôže byť len záležitosťou zdravotníctva, • presviedčať kompetentných, že je nutná aktívna účasť, všetkých rezortov, zastupiteľských orgánov, inštitúcií a záujmových organizácií.
Intervencia je realizovaná individuálnou, skupinovou, mediálnou formou poradenskej činnosti so zameraním na : - správnu výživu, • prevenciu fajčenia, • požívanie alkoholu, • nedostatočnú pohybovú aktivitu, • hypertenziu, • stres • zmenu životného štýlu. Ťažiskom poradenskej činnosti okrem individuálneho poradenstva je poskytovanie základných informácií o zdravotnom stave a poradenstvo. Realizujeme výjazdy základnej poradne zdravia v spolupráci so školami, závodmi, sociálnymi zariadeniami a mestskými úradmi. V rámci dní zdravia na pracoviskách sa plní projekt „Sledovanie výživového stavu obyvateľstva“ s Odborom hygieny výživy.
DNI ZDRAVIA TRNAVA V roku 1994 vyslovil myšlienku MUDr. František Pivovárči, vtedy vedúci lekár oddelenia zdravotnej výchovy Štátneho zdravotného ústavu v Trnave, usporiadať tzv. „Sobotu pre zdravie“. Toto podujatie malo poučiť bežného človeka ako si chrániť a zlepšovať svoje zdravie. Malo poučiť občanov o racionálnej výžive, o diétnom stravovaní a o zdravom životnom štýle vôbec. Štátny zdravotný ústav v rámci tohto podujatia zabezpečoval poradenské služby. Po veľmi priaznivých skúsenostiach z tejto akcie usporiadal Štátny zdravotný ústav spolu s mestom Trnava pod záštitou primátora mesta v rokoch 1996, 1997 a 1998 podobné podujatie pod názvom „Dni zdravia“. V roku 1998 už podujatie prebieha v rámci projektu „Zdravé mesto Trnava“.
EHES(EuropeanHealthExaminationSurvey) Národná štúdia projektu EHES (Zisťovanie zdravia Európanov), ktorá prebieha na celom Slovensku je koordinovaná z referenčného centra založeného v Helsinkách pri National Institute for Health and Welfare. Projekt vznikol z dôvodu nutnosti získania kvalitných a porovnateľných údajov o zdraví a zdravotných rizikách dospelej populácie v Európe. Získané informácie budú použité na plánovanie zdravotnej politiky, preventívnych aktivít, potrieb zdravotnej starostlivosti v závislosti od socioekonomických podmienok a veku.
Národná štúdia bola realizovaná v novembri a decembri roku 2011 a začiatkom roku 2012 v rámci Národného programu prevencie ochorení srdca a ciev. Hlavným koordinátorom bol RÚVZ so sídlom v Banskej Bystrici. Projekt bol realizovaný odbormi podpory zdravia v Slovenskej republike a biochemickým laboratóriom Fakultnej NsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica. Výsledky a správu spracoval RÚVZ so sídlom v Banskej Bystrici. Zo 4 032 vybratých respondentov sa štúdie zúčastnilo 1 990 osôb. Z tohto počtu bolo kompletne vyšetrených 1 977, 13 respondentov vyplnilo len dotazník a fyzikálne vyšetrenie a odber krvi z rôznych dôvodov nepodstúpilo. Zdroj Správa o zdravotnom stave v SR 2006 – 2011 NCZI ,ÚVZ SR
MOST projektSlovenskej nadácie srdca Na základe súčasného nepriaznivého vývoja v oblasti kardiovaskulárnych ochorení v Európe i na Slovensku sa Nadácia stala organizátorom projektu MOST – Mesiaca o srdcových témach, ktorý je zameraný na zvýšenie informovanosti vedúcej k lepšiemu zdravotnému stavu obyvateľstva v oblasti kardiovaskulárneho zdravia. Projekt prebieha na celom Slovensku vždy v septembri formou informačných a edukačných podujatí zameraných na problematiku kardiovaskulárnych ochorení a ich prevencie pod názvom Deň srdca. V roku 2013 bol rozšírený o Jarný most v marci. Na tomto projekte participujú všetky RÚVZ v SR (biochemickými vyšetreniami ,poradenstvom , meraniami a zberom údajov..)
Počas roka RÚVZ Oddelenia podpory zdravia vykonávajú množstvo ďalších aktivít v rámci : • vyhlásených dní WHO • spolupráce s rôznymi organizáciami, ktoré sú špecifické podľa regiónu (Dni zdravia, Aby stres neškodil, Veľtrh pre seniorov, Vzdelaný pacient, Deň bez tabaku, Svetový deň zdravia, Deň pohybu, Reumatoligické dni a mnohé ďalšie aktivity………) • plnenia programov a projektov úradov verejného zdravotníctva v SR • plnenia národných programov ako napr.: Národný program prevencie ochorení srdca a ciev Národný program podpory zdravia Národný program prevencie obezity Národný program starostlivosti pre deti a dorast Národný program duševného zdravia Národný akčný plán pre problémy s alkoholom na roky 2013 – 2020 Národný program znevýhodnených komunít.........