Plány manažmentu povodňového rizika

1. Plány manažmentu povodňového rizika Trnava, 30. novembra 2012

2. Obsah prezentácie Obsah plánu manažmentu povodňového rizika (vyhláška č. 112/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu, prehodnocovaní a aktualizácii plánov manažmentu povodňového rizik). Prevencia: územné plánovanie a racionálne hospodárenie v krajine Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami Časový harmonogram prípravy prvých plánov manažmentu povodňového rizika

3. Obsah plánumanažmentu povodňového rizika • Závery predbežného hodnotenia povodňového rizika vo forme úhrnnej mapy územia, ktoré je predmetom manažmentu povodňových rizík s vyznačenými oblasťami: • v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko • alebo • v ktorých možno predpokladať, že je pravdepodobný jeho výskyt.

4. Obsah plánumanažmentu povodňového rizika Mapy povodňového ohrozenia, mapy povodňového rizika a závery o povodňových rizikách, ktoré z nich vyplývajú.

5. Obsah plánumanažmentu povodňového rizika • Opis cieľov manažmentu povodňového rizika podľa s uvedením údajov o: • 3.1 odhadovanom počte povodňou potenciálne ohrozených obyvateľov, • 3.2 environmentálnych cieľoch, • 3.3 ochrane kultúrneho dedičstva, najmä kultúrnych pamiatok a pamiatkových území, • 3.4 hospodárskych činnostiach na povodňami potenciálne ohrozenom území, • 3.5 rozsahu a trasách postupu povodní, • 3.6 územiach s retenčným potenciálom ako prirodzenými záplavovými oblasťami, • 3.7 pôdnom hospodárstve a vodnom hospodárstve, • 3.8 územných plánoch regiónov a využívaní územia, • 3.9 ochrane prírody, • 3.10 plavebnej infraštruktúre a prístavnej infraštruktúre

6. Obsah plánumanažmentu povodňového rizika • Existujúce a navrhované preventívne opatrenia na dosiahnutie cieľov plánu manažmentu povodňového rizika: • 4.1 Opatrenia v lesoch, na poľnohospodárskej pôde a na urbanizovaných územiach podľa platného územného plánu. • 4.2 Vodné stavby a. poldre • 4.3 Úpravy vodných tokov, odstraňovanie nánosov z korýt vodných tokov a porastov na brehoch vodných tokov, ochranné hrádze a protipovodňové línie. • 4.4 Opatrenia na ochranu území pred zaplavením vnútornými vodami. • 4.5 Územia vhodné na prirodzenú transformáciu alebo umelú transformáciu povodňových vĺn. • 4.6 Prehľadné mapy s vyznačením polohy existujúcich a navrhovaných opatrení.

7. Obsah plánumanažmentu povodňového rizika • Predpovedná povodňová služba, hlásna povodňová služba a varovanie obyvateľstva • 5.1 Zoznam hydroprognóznych staníc, vodočetných staníc a vodomerných staníc. • 5.2 Plán skvalitnenia vykonávania predpovednej povodňovej služby, najmä návrhy na doplnenie monitorovacejsiete, skvalitnenie technológií merania a prenosu údajov, návrh na výskum a vývoj analytických a prognostických metód. • 5.3 Plán zvýšenia úrovne hlásnej povodňovej služby a postupov varovania obyvateľstva.

8. Obsah plánumanažmentu povodňového rizika • Súhrn opatrení a určenie priorít na dosiahnutie cieľov manažmentu povodňového rizika • 6.1 Súhrn všetkých navrhovaných preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami. • 6.2 Priority opatrení a opatrenia navrhované do roku 2021, najmä zoznam opatrení zostavený podľa poradia naliehavosti ich realizácie; • pri sústave opatrení sa tiež uvedie návrh poradia realizácie jednotlivých častí sústavy. • Práca s verejnosťou • 7.1 Akcie na zvýšenie povedomia verejnosti o povodňových rizikách. • 7.2 Aktivity zamerané na zvýšenie povedomia verejnosti o povodniach (preventívne opatrenia na ochranu zdravia a majetku, informovanie o vhodnom správaní sa počas povodne a odstraňovanie následkov povodní).

9. Preventívne opatreniana ochranu pred povodňami • Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami v jednotlivých ohrozených geografických oblastiach sa budú vyberať podľa: • zdrojov ohrozenia, trás povodní a charakteru povodňového rizika; • prírodných podmienok v príslušnej oblasti; • pomeru výdavkov a prínosov: • Výdavky: odhadnuté výdavky na prípravu, realizáciu, prevádzku, údržbu a opravy opatrení na ochranu pred povodňami počas celého predpokladaného obdobia ich životnosti; • Prínosy: odhadnuté povodňové škody, ktoré by mohli spôsobiť povodne na dotknutom území bez realizácie preventívnych opatrení počas rovnakého obdobia.

10. Prevencia: územné plánovaniea inundačné územia Najlacnejšie a najúčinnejšie opatrenie na ochranu pred povodňami je ponechať vode potrebný priestor a nepostaviť sa jej do cesty: zohľadnením povodňových rizík v územnom plánovaní určovaním inundačných území (usmerniť výstavbu na bezpečné miesta).

11. Bratislava rok 1820 dnešné Trnavské mýto

12. Bratislava rok 1960 Trnavské mýto

13. Bratislava rok 2002 Trnavské mýto

14. Prevencia: racionálne hospodáreniev krajine • Pre intenzitu tvorby povrchového odtoku platí vzostupný rad: • les trvalé trávne porasty  krmoviny obilninyokopaninyobnažené pole. Racionálne hospodárenie v lesoch a na poľnohospodárskej pôde prispieva k zmierneniu povrchového odtoku, ale nemôže byť nosným prvkom ochrany pred povodňami. • Rizikovou situáciou pre tvorbu povrchového odtoku sú: • zrážky s vysokou intenzitou (prívalové dažde, často spojené s búrkami), • dlhotrvajúci dážď, • topenie sa snehu, • a ich kombinácia. • Keď zrážky dopadajú na pôdu s vysokou vlhkosťou alebo na zmrznutú pôdu, porasty a ich zloženie: • nemôžu významne ovplyvniť tvorbu povrchového odtoku, • môžu znížiť mieru erózie pôdy a rýchlosť odtoku vody.

15. Prevencia: racionálne hospodáreniev krajine Výsledky experimentálnych výskumov naznačujú, že vlastnosti krajiny a spôsob hospodárenia v lesoch, ktorý môže byť spojený so zhutňovaním pôdy lesnou technikou, nesprávnym budovaním lesných ciest a pod., môže lokálne zvýšiť povodňové riziko, ale odtok ovplyvňujú len čiastočne. V súčasnosti existujú dve protichodné školy o vzťahu lesa a vody: Les pôsobí ako „špongia“, ktorá nasáva vodu a postupne ju uvoľňuje. Les pôsobí ako „pumpa“, ktorá vysáva vodu z povodia. Mnohé štúdie upozorňujú na skutočnosť, že vplyv lesa na povodne je obmedzený, pričom dôležitú úlohu má lesná pôda. Retenčná kapacita lesných porastov (intercepcia, opadanka a pôda) je v podmienkach Slovenska za ideálneho stavu odhadovaná približne na 45 až 70 mm, lesný ekosystém v priemernom stavemá retenciu zrážok vo výške 30 až 40 mm.

16. Prevencia: limity krajinypri zadržiavaní vody (prívalové dažde) Jarovnice po povodni Prívalový dážď na povodia Svinky a Dubovického potoka 20. 7. 1998: 100 až 130 mm počas 2,5 hodiny Maximálne prietoky vody/objem povodňovej vlny: Renčišovský potok (ústie) Qmax = 95 m3∙s-1/425 tis. m3 Malá Svinka (Uzovské Pekľany) Qmax = 190 m3∙s-1/1,33 mil. m3 Malá Svinka (Jarovnice) Qmax = 230 m3∙s-1/1,9 mil. m3 Dubovický potok (ústie) Qmax = 160 m3∙s-1/850 tis. m3 Prietok vody v Toryse (profil Sabinov) 20. – 22. 7. 1998

17. Prevencia: limity krajinypri zadržiavaní vody (prívalové dažde) Štrbský potok (asi 1 hodinu po kulminácii) Prívalový dážď na Štrbského potoka 14. 7. 2001: v stanici Štrba 73,6 mm počas 50 minút (15:20 – 16:10; 95 % úhrnu zrážok spadlo od 15:50 do 16:10) Maximálny prietok vody: Qmax = 120 m3∙s-1 Špecifický odtok vody z povodia: Malá Svinka (Jarovnice): 13,9 m3∙s-1∙km-2 Štrbský potok (Štrba): 26,0 m3∙s-1∙km-2 Štrbský potok (asi 2 týždne po povodni)

18. Preventívne opatrenia: návrhové veličiny

19. Preventívne opatrenia: povodne a sucho •  Na Slovensku priemerný ročný úhrn zrážok kolíše: • od menej ako 500 mm v oblasti Galanty, Senca a východnej časti Žitného ostrova • do približne 2 000 mm vo Vysokých Tatrách (Zbojnícka chata 2 130 mm). • Množstvo zrážok na Slovensku vo všeobecnosti pribúda s nadmorskou výškou o približne 50-60 mm na 100 m nadmorskej výšky. • Priemerný ročný úhrn zrážok na Slovensku je približne 758 mm.

20. Preventívne opatrenia: povodne a sucho Objem vody v 1 milimetri zrážok: 1 mm = 1 l∙m-2 = 0,001 m3∙m-2 Plocha Slovenskej republiky: 49 035 km2 = 49 035∙106 m2 Priemerná výška zrážok na Slovensku: 758 mm = 0,758 m3∙m-2 Priemerný ročný objem zrážok na Slovensku: 0,758 m3∙m-2∙49 035∙106 m2 = 37 168,53∙106 m3 = 37,2 mld. m3 Hydrologická bilancia:Zrážky = Výpar + Odtok Z územia Slovenska odtečie približne 35 % objemu zrážok: 12,883 mld. m3 vody (v priemernom roku) Vo vodohospodárskych nádržiach aktívne ovládame asi 8 % objemu odtoku z územia Slovenska. Na adaptáciu na očakávané následky klimatickej zmeny potrebuje aktívne ovládať približne 24 až 25 % odtoku vody z územia Slovenska: Potrebujeme vodohospodárske nádrže s ovládateľným akumulovaným objemom cca 3 mld. m3 vody (v súčasnosti aktívne ovládame cca 1,04 mld. m3 vody). Slovensko nezvládne adaptáciu na klimatickú zmenu bez výstavby ďalších vodohospodárskych nádrží a priehrad!

21. Preventívne opatrenia: povodne a sucho • Na reálne hospodárenie s vodou je nevyhnutné akumulovaný objem vody aktívne ovládať: • V čase prebytku (počas povodní) vodu zadržiavať a tým: • chrániť územia pred záplavami; • vytvárať zásoby vody na obdobia bez zrážok a s malým odtokom vody z povodí). • V čase nedostatku vody (počas sucha) akumulovanú vodu vypúšťať a tým: • zásobovať obyvateľstvo, priemysel a poľnohospodárstvo vodou; • zabezpečovať ekologické potreby vodných tokov a krajiny; • dodržiavať hygienické normy na riedenie odpadových vôd. • „Vodozádržníky Kravčík-Kováčovho typu“ nemôžu nahradiť vodohospodárske nádrže: • neumožňujú ovládanie odtoku akumulovanej vody; • počas pbdobia sucha vyschnú; • ich životnosť je nedostatočne krátka; • sú nebezpečné a technicky sú nespoľahlivé, pretože neboli realizované podľa regulárnych projektov (prieskum, statické riešenie, zakladanie, vlastnosti použitých materiálov a pod.) .

22. Preventívne opatrenia: vodohospodárske nádrže a priehrady Základnou funkciou vodohospodárskej nádrže je meniť časový sled a veľkosť prietokov vo vodnom toku, alebo nahromadiť vodu tak, aby bola pre človeka užitočnejšia. Viacúčelové nádrže na vodných tokoch zvyčajne plnia: • zásobnú funkciu: • vytvárajú zásoby vody v obdobiach jej prebytku a v obdobiach jej nedostatku uspokojujú nároky na vodu; • ochrannú funkciu: • vytvoreným ochranným (retenčným) priestorom zachytávajú škodlivý prebytok vody v tokoch. prepadový (retenčný) priestor ochranný (retenčný) priestor zásobný priestor stály priestor

23. Preventívne opatrenia:konštrukcie priehrad zemné a kamenité Starina H = 50 m W. A. C. Bennett Dam H = 186 m Palcmanská Maša H = 34 m Grand Dixence H = 285 m gravitačné

24. Preventívne opatrenia:konštrukcie priehrad Hongrin Süd H = 90 m Contra H = 220 m klenbové členené a iné konštrukcie Daniel-Johnson Dam H = 214 m

25. Preventívne opatrenia:najvyššie priehrady vo svete a na Slovensku Rogun Najvyššie priehrady vo svete: Rogun (Tadžikistan) 335 m Bakhtiyari (Irán) 315 m Jinping (Čína) 305 m Nurek (Tadžikistan) 300 m Xiaowan (Čína) 292 m Grande Dixence (Švajčiarsko) 285 m Xiloudu (Čína) 278 m Inguri (Gruzínsko) 272 m Chicoasen (Mexiko) 262 m Vajont (Taliansko) 262 m Najvyššie priehrady na Slovensku: Čierny Váh (horná nádrž) 75,7 m Turček 66,1 m Nová Bystrica 65,4 m Ružín I. 63,0 m Bukovec II. 56,0 m Málinec 53,0 m Liptovská Mara 52,5 m Hriňová 51,0 m Starina 50,0 m Orava 48,0 m Čierny Váh

26. Preventívne opatrenia: poldre odtok neškodného prietoku prítok povodňovej vlny QP QN

27. Preventívne opatrenia: poldre

28. Preventívne opatrenia: potrebný objem poldra

29. Preventívne opatrenia:sústava poldrov na prítokoch (Štajersko; AUT)

30. Preventívne opatrenia:sústava poldrov na hlavnom toku (Myjava; SVK)

31. Preventívne opatrenia: poldre

32. Preventívne opatrenia: poldre

33. Preventívne opatrenia: poldre

34. Preventívne opatrenia:úpravy tokov a ochranné línie • Účelom úpravy vodného toku je spravidla: • protipovodňová ochrana pozemkov a objektov • úprava odtokových pomerov povodia a pririečnej zóny • revitalizácia toku a príbrežnej zóny • úprava splaveninového režimu toku • stabilizácia brehov a dna koryta • zlepšenie kvality vôd • umožnenie odberu vody a zaústenie odpadových vôd a prítokov • energetické využitie toku • umožnenie úpravy vodného režimu priľahlých poľnohospodárskych a lesných pozemkov • zlepšenie plavebných podmienok na splavnených tokoch. • Účel súvislej úpravy toku je potrebné posúdiť aj technicko-ekonomickým rozborom. Pred súvislou úpravou má prednosť úprava odtokových pomerov (suché poldre, záchytné kanály, zalesnenie a pod.) a stabilizácia koryta miestnymi úpravami.

35. Preventívne opatrenia:úpravy tokov a ochranné línie

36. Preventívne opatrenia:ochrana pred podzemnými vodami

37. Preventívne opatrenia:udržiavanie prietokovej kapacity korýt tokov

38. Plány manažmentu povodňového rizika:časový harmonogram vyhotovenia a schvaľovania • Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., v spolupráci s ďalšími orgánmi a organizáciami v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti: • Ministerstva životného prostredia SR; • Ministerstva vnútra SR; • Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR • vypracuje 9 plánov manažmentu povodňového rizika v týchto čiastkových povodiach: • čiastkové povodie 3-01 Dunajec a Poprad (31 oblastí/73,400 km); • čiastkové povodie 4-13, 17 Morava (51 oblastí/125,290 km); • čiastkové povodie 4-21 Váh (192 oblastí/460,050 km); • čiastkové povodie 4-23 Hron (54 oblastí/169,650 km); • čiastkové povodie 4-24 Ipeľ (9 oblastí/23,750 km); • čiastkové povodie 4-30 Bodrog (129 oblastí/237,400 km); • čiastkové povodie 4-31 Slaná (31 oblastí/57,705 km); • čiastkové povodie 4-32 Hornád (57 oblastí/122,000 km); • čiastkové povodie 4-33 Bodva (5 oblastí/17,200 km). • Pre čiastkové povodie 4-20 Dunaj sa plán manažmentu povodňového rizika nevyhotovuje, pretože v tomto čiastkovom povodí neboli identifikované existujúce významné povodňové riziká a ani ich pravdepodobný výskyt.

39. Plány manažmentu povodňového rizika:časový harmonogram vyhotovenia a schvaľovania • 12/2014: predloženie • na posudzovanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; • na konzultácie s verejnosťou. • 08/2015: Zapracovanie pripomienok k návrhom plánov manažmentu povodňového rizika a vyhotovenie ich konečných znení. • 09/2015: Predloženie návrhov prvých plánov manažmentu povodňového rizika na prerokovanie v Porade vedenia Ministerstva životného prostredia SR. • 10/2015: Zapracovanie prvých plánov manažmentu povodňového rizika do aktualizovaných plánov manažmentu povodí a aktualizovaného Vodného plánu Slovenska. • 12/2015: Schválenie: • prvých plánov manažmentu povodňových rizík; • aktualizovaných plánov manažmentu povodí; • aktualizovaného Vodného plánu Slovenska • Vládou Slovenskej republiky.

40. Ďakujem za pozornosť