Rozvoj poznania: problém zvaný kognitívne kompetencie

1. Rozvoj poznania: problém zvaný kognitívne kompetencie seminár k inovácii elementárneho prírodovedného vzdelávania Kristína Žoldošová Katedra predškolskej a elementárnej pedagogiky Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity kzoldos@truni.sk

2. ako dieťa myslí... • Samo pre seba (prečo to tak robí?) • Spolieha sa na zmysly (empíria, najbližší svet) • Namiesto logiky používa voľnú asociáciu (fantázia) • ...

3. výsledkom je... • Vznik naivných vysvetlení s vysokou stabilitou • Málo skúseností • Znížená tendencia zovšeobecňovania • Poznatkový systém s absenciou kvalitných asociácií • ...

4. cieľ rozvoja poznania... • Nadobúdať nové pojmy a staré obohacovať o nové vlastnosti • Vytvárať asociácie medzi pojmami prostedníctvom porovnávania a klasifikácie • Nadobúdať čo najväčšie množstvo informácií z prostredia, najmä cez vlastnú skúsenosť

5. počiatkom je motivácia... Dve stratégie preferované v súčasnej MŠ: • Afektívne zameraná • Kognitívne zameraná Motivovať je potrebné nielen v úvode, ale počas celej činnosti a mimoriadne v reflektujúcom závere kvôli skutočnému osvojeniu

6. nie je motivácia ako motivácia... • Vonkajšia • Výkonová • Vnútorná • vlastníctvo iniciačnej otázky • výber zamerania činnosti a jej priebehu • zodpovednosť za výsledok • uspokojovanie potreby je zároveň cieľom (problém priebežného motivovania sa rieši)

7. Najprirodzenejším iniciátorom vnútornej motivácie je vlastná skúsenosť dieťaťa s realitou

8. vlastná skúsenosť dieťaťa... • Spontánna skúsenosť dieťaťa – počiatok prírodovedného vzdelávania • Skúsenosť nie je tvorená len informáciami • Spontánne vnímanie prostredia prostredníctvom všetkých zmyslov Cieľom nie je rozvoj fungovania zmyslov, ale premena spontánneho poznávania na zámerné

9. detské prekoncepty... • Obsah detského poznania • Podmienky ich tvorby • Podmienky ich modifikácie • Význam pre rozvoj poznávacích procesov – problematika vzťahu obsahovej a procesuálnej stránky detskej kognície

10. rozvoj poznania... ...Ako zložka programu výchovy a vzdelávania ...Charakteristika reformných tendencií: • Od učenia vedieť k učeniu myslieť • Od obsahovej vedy k procesuálnej vede • Od scientifikácie k základnému vzdelávaniu • Od dedukcie k indukcii (zovšeobecňovaniu)

11. rozvoj poznania... • Je predovšetkým rozvojom kognitívnej manipulácie s vedomosťami • Rozvoj myšlienkových procesov typu: • zovšeobecňovania, • indukcie, dedukcie, • hypotetického myslenia, ... • pre predškolský vek predovšetkým pozorovanie a zmysluplná tvorba otázok a následne primeraných predikcií

12. pozorovanie... • Celok a detail • Spontánne a zámerné • Pozorovanie s porozumením • Usmerňovanie prostredníctvom otázok • Zapojenie čo najväčšieho počtu zmyslov

13. rozvoj tvorby otázok... • Od spontánnej k cielenej tvorbe • Od nevedeckých k vedeckým • Od všeobecne vhodných otázok k otázkam, na ktoré dieťa vie odpovedať vlastnou výskumnou aktivitou Otázky detí sa líšia kvalitou, ktorú je potrebné zvažovať: • Otázky faktického charakteru • Otázky kauzálneho charakteru • Otázky aplikačného charakteru

14. stimulujúce situácie... • Motivačná funkcia • Bežný jav, ktorý prekvapí, čím iniciuje tvorbu otázok • Čas najmä na empirické skúmanie, ktoré musí byť usmernené • Pracovné listy... Vyskúšame, ako to funguje... (praktická realizácia: situácia 1,2,3)

15. demonštrácia, pokus a experiment... • Motivačný potenciál • Účelnosť výberu vzhľadom na obsah • Laické a odborné ponímanie obsahu pojmov

16. pomôcky... • Význam • Manipulačný čas • Prostriedok alebo účel? • Špeciálne a bežné pomôcky • Reálne pomôcky a zobrazenia reality • Terénne práce = realita v kontexte • Literatúra (encyklopédie, knihy, internet) • Zápisník

17. ...a záver. • Detská pojmotvorba versus kognitívna manipulácia so systémom pojmov • Informačné zdroje primárneho a sekundárneho charakteru • Smerovanie k rozvoju tzv. kritického myslenia • Respektíve, smerovanie k rozvoju prírodovedne gramotných detí