Výchovné a sociálne poradenstvo

1. Výchovné a sociálne poradenstvo Tieto metódy vychádzajú z poradenských teórií a stratégií, ktoré môžu byť psychodynamické, emotívne, kognitívne a behaviorálne (J.V. Drapela, V. Hrabal, 1995). Špecifikum sociálneho a výchovného poradenstva vyplýva zo situácie, ktorá si vyžaduje sociálnopedagogický zásah. Predmetom výchovného a sociálneho poradenstva sú výchovné a sociálne situácie, vzťahy medzi situáciami, ktoré pozná sociálny pedagóg. Rešpektuje pritom podstatu psychologického poradenstva, ktorého cieľom je, aby človek pochopil, čo má zmeniť v sebe.

2. PORADENSTVO • výmena informácií, • proces učenia, • základný fenomén ľudskej interakcie.(Olah, Schavel, 2006) Od slova radiť - neznamená, že poradca klientovi okamžite pomôže zvládnuť situáciu či vyriešiť problém. PORADENSTVO JE JEDNOU ZO ZÁKLADNÝCH METÓD POMOCI V SOCIÁLNEJ PEDAGOGIKE. SCHILLING JU CHÁPE AKO CIELENÉ A KONTROLOVANÉ ODBORNÉ SPRÁVANIE NA PORADENSTVO LEGITIMOVANEJ KOMPETENTNEJ OSOBY, NAMIERENÉ NA ODSTRÁNENIE BEZRADNOSTI, PROBLÉMOV A KONFLIKTOV POMOCOU METODICKEJ INTERAKCIE (SCHILLING, 1999, S. 211) Rôzne systémy poradenstva: poradenstvo vo výchovno-vzdelávacom procese, poradenstvo právne, daňové, finančné, ale tiež poradenstvo v oblasti zdravotníckej starostlivosti.

3. Základné podmienky poradenstva • vytvoriť pre klienta atmosféru dôvery • akceptovať klienta • zamerať sa na diagnostikovanie reálneho problému klienta • poskytovať klientovi relevantné informácie, vedomosti a zručnosti • zapojiť klienta do hľadania alternatív pri riešení jeho problémov • motivovať a podporovať klienta pri riešení daného problému

4. PORADCA Rola poradcu • direktívne : preberať zodpovednosť do svojich rúk za riešenie prípadu, štruktúrovať jednotlivé sedenia, postupovať podľa vlastnej koncepcie • nedirektívne: pôsobiť ako katalyzátorn, nachádzať skryté potenciály v klientovi, sprevádzať ho v ťažkej životnej situácii, pomáha pri vyjasňovaní alternatív riešenia problému, no zodpovednosť za výber a zvolenú cestu necháva na klientovi. • - konduktorský prístup: P vedie K, aktívne zasahuje do poradenského procesu, navrhuje metódy, formy, postupy,alternatívy riešenia. • -reaktorský prístup: P iba reaguje na materiál predkladaný klientom, nevnáša do práce svoj materiaál, rešpektuje priestor K, dobrovoľne ho vpúšťa, sprevádza K, akceptuje ho, podporuje, pomáha rozvíjať jeho potenciál ku zmene. Osobnosť poradcu Skúsenosti z výcvikov poukazujú na to aké sú dôležité najmä osobnostné predpoklady pre prácu P (osobnostné rysy a životné zameranie),než vzdelanie a praktické zručnosti, ktoré sa nadobúdajú ľahšie (odborné znalosti, profesionálne zručnosti). – on sám je pracovným nástrojom • vlastnosti a prístupy k iným ľuďom sú významné pre jeho profesiu (otvorenosť, flexibilita, pozitívne vzťahy k ľuďom, sebaovládanie, trpezlivosť, pokora, chápavosť, profesionálne zručnosti, etické zásady, humor, antropologické chápanie čl.) Poradenské štýly: hodnotiaci, iterpretujúci, suportívny, vypočúvajúci, aktívny, reflektívny.

5. Výchovné a sociálne poradenstvo SPG ako poradca v oblasti výchovy SPG ako poradca v sociálnej sfére

6. VÝCHOVNÉ PORADENSTVO organizovaná sústava špeciálnych odborných poradenských služieb (v oblasti výchovy a vzdelávania detí a mládeže), ktoré sú uskutočňované zamestnancami inštitúcií výchovného poradenstva. Jeho funkciou je poskytovať odborné poradenské služby deťom a mládeži, rodičom, zákonným zástupcom, vedeniu škôl, pedagogickým zamestnancom škôl a pracovníkom zariadení a inštitúcií, ktoré zaisťujú starostlivosť o deti a mládež.“ (Majer, 2006, s. 3). • Školy (výchovný poradca – pedagogický zamestnanec školy, sociálny pedagóg - odborný z.) • Školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie (CPPPaP – metodiky výchovy)

7. Výchovné poradenstvo v rezorte školstve Zložky VP a prevencie (pedagogickí a odborní z.) Zariadenia V a S P v rezorte školstva Školy (pedagogickí a odborní zamestnanci) Špeciálnymi výchovnými zariadeniami (diagnostické centrum, reedukačné centrum, liečebno-výchovné sanatórium) Školské zariadenia VP a prevencie (CPPPaP, CŠPP) • a) výchovný poradca, • b) školský psychológ, • c) školský špeciálny pedagóg, • d) liečebný pedagóg, • e) sociálny pedagóg, • f) koordinátor prevencie.

8. Metódy a formy práce VP • Výchovný poradca vo výchovno-vzdelávacom procese uplatňuje intervenčné stratégie ako sú napr. prednášky a besedy so žiakmi zameranými na kognitívny, sociálny a emocionálny vývin, prevenciu problémov, individuálne rozhovory s rodičmi detí s poruchami správania, vypracovanie individuálnych plánov učenia, zásahy do rozvrhu hodín alebo vyučovacích štýlov pedagogických zamestnancov... • Vo svojej práci využíva metódy ako sú poradenský rozhovor, konzultácia, pozorovanie, depistážny dotazník, didaktické testy, rozbor produktov činnosti, sociometrické merania, rozvíjajú poradenské postupy (programy učenia, motivácie, rozvíjania tvorivosti, empatie, zvládanie emócií, konfliktov a medziľudských vzťahov apod.).

9. Klienti vo výchovnom poradenstve VP pomoc mladým ľuďom, vyvíjajúcim sa osobnostiam, v období ich sociálneho detstva, to znamená v období, kedy sú aktívne činnosti, v ktorých sa uskutočňuje ich psychický vývoj, rozhodujúcim spôsobom riadené a ovplyvňované výchovou • deti a mládež s problémovým správaním • deti a mládež pri riešení špecifických vývinových a výchovných problémov • tí, ktorí za ich výchovu zodpovedajú (rodičia, pedagógovia, inštitúcie a organizácie) • riešenie nežiaducich spoločenských javov (kriminalita, závislosti, agresivita, záškoláctvo...)

10. SOCIÁLNE PORADENSTVO • odborná činnosť zameraná na zistenie rozsahu a charakteru sociálnej núdze, na zistenie príčin jej vzniku, na poskytnutie informácii o možnostiach riešenia sociálnej núdze a na usmernenie občana pri voľbe a uplatňovaní foriem sociálnej pomoci. • Cieľom by mala byť konkrétna pomoc pri riešení ťažkej sociálnej situácie klienta, a to buď priamo činnosťami, ktoré vedú k zmierneniu dôsledkov sociálnej situácie klienta alebo konkrétnymi činnosťami, vedúcimi k odstráneniu príčin a dôsledkov.

11. Sociálny pracovník – poradca • odborník, ktorý poskytuje sociálnu pomoc a jeho konečným cieľom je zvýšiť kvalitu života sociálneho klienta • Zvažuje všetky možnosti, ktoré mohli a aj vyvolali u človeka kolíziu, sociálnu udalosť a stav núdze • Mobilizuje tak schopnosti a možnosti klienta k tomu, aby sa eliminovala jeho sociálna patológia, zvýšila sa jeho nezávislosť od iných a aby osobne rástol „vzťah medzi klientom a sociálnympracovníkom tvorí základ pre úspešné riešenie problému.“ (Žiaková et al., 2001, s. 58).

12. Sociálny pedagóg vo VaS P • Prepojenie oboch poradenských obsahov (výchovné a sociálne situácie / problémy) • Priamo v prostredí klientov (škola, rodina, ulica, ZÚ) • Využitie techník a metód pedagogického a sociálneho poradenstva

13. Poradenský proces • Tvorba konštruktívnych otázok • Nadviazanie vzťahu. • Kvalita vzťahu medzi poradcom a klientom je najdôležitejšou podmienkou úspešnosti poradenskej intervencie. • Vzťah pomoci je založený na spolupráci rovnocenných. Klient je rešpektovaný a akceptovaný rovnako ako jeho problém. • Empatia, úcta voči K. • Reakcie VP - pridať či ubrať odvahy k ďalšiemu postupu. • Aktívne počúvanie • Spôsob vedenia rozhovoru  • Miera preberania zodpovednosti • Hlavné zásady pre vedenie rozhovoru: pozerať sa očami z pozície klienta, viac počúvať ako hovoriť, pýtať sa klienta na upresnenie detailov problému, používať jazyk zrozumiteľný klientovi, byť opatrný pri používaní otázok typu „prečo?“, nehodnotiť, nesúdiť a nekritizovať klienta, nehovoriť v 1. osobe množného čísla, rešpektovať klientov čas...

14. PORADENSKÉ METÓDY • kvalifikovanú informáciu – poskytuje informácie a poznatky, ktoré by mali pomôcť klientovi orientovať sa v probléme a hľadať primerané riešenia • klarifikáciu problému – objasňuje rôzne aspekty prezentovaného klientovho problému • ventiláciu klienta – vytvára pre klienta priestor, aby sa mohol vyrozprávať, zbaviť sa nahromadených pocitov neistoty, napätia, strachu, úzkosti bez obáv zo zosmiešnenia, ignorovania a nepochopenia • povzbudenie klienta – posilňuje povzbudením a pochvalou také kroky klienta alebo také jeho správanie, ktoré vedú k úspešnému riešenie problému • sprevádzanie klienta – v prvých etapách postupné učenie klienta elementárnym sociálnym, hygienickým, samoobslužným činnostiam, má iba dočasný charakter, dokiaľ si neosvojí potrebné návyky • hranie rolí – klient najčastejšie hrá sám seba v interakcii s reálnym partnerom alebo pri skupinovej práci s inými členmi skupiny, prehrávajú rolu partnera • abreakcia – vytvorí sa priestor, aby klient mohol znovu prežiť problémovú situáciu na uvoľnenie potláčanej emocionality • persuáziu klienta – presvedčiť klienta o nevyhnutnosti určitých krokov, postupov a motivovanie ho k zmene

15. RIZIKOVÍ KLIENTI • NEDOBROVOĽNÝ KLIENT • KLIENT V ODPORE • MLČANLIVÝ KLIENT • SUICIDIÁLNY KLIENT • AGRESÍVNY KLIENT • DEPRESÍVNY KLIENT • MANIPULATÍVNY KLIENT • TOXIKOVANÝ KLIENT

16. Dištančné poradenstvo • Všeobecné linky pomoci: V PRAVOM ZMYSLE REALIZUJE PORADENSTVO V ZMYSLE (DACHORGANIZATION) „ORGANIZÁCIA POD JEDNOU STRECHOU“, KTORÁ POSKYTUJE INTEGROVANÚ PORADENSKÚ POMOC, V KTOREJ KLIENT NACHÁDZA SLUŽBY V OBLASTI PORADENSTVA POČNÚC VÝCHOVNÝM KONČIAC SEXUÁLNYM (BELARDI, 1999, s. 98). - Linka dôvery, linka detskej istoty .... • Špecializované POSKYTUJÚ POMOC V ŠPECIALIZOVANEJ OBLASTI - duševná pomoc – Nezábudka, pomoc osvojiteľom – Návrat, pre závislých – linky pri psychiatrických oddeleniach

17. Formy dištančného poradenstva • Telefonická pomoc • Internetová – email, chat • Korešpondenčná pomoc • Videohovor

18. Charakter špecifických klientov v dištančnej forme • Hovory sú rôzneho charakteru. Tvoria ich napríklad: • Informačný: najčastejšie u detí, ktoré chcú vedie informácie z oblasti sexuálnych vzťahov, ktoré sa inak hanbia položiť v situácii z očí do očí, alebo ak klient hľadá pomoc iného odborníka a nevie ako sa s ním skontaktovať a podobne. • Skúšajú, preverujúci: často klient najskôr preveruje LD, vymyslí si problém alebo sa opýta informáciu, ktorú nepotrebuje a zavolá až neskôr. • Mlčiaci: klient, ktorý z rôznych príčin je na linke, ale nedáva žiadnu spätnú väzbu, alebo len parakomunikačné prejavy. úlohou konzultanta je potom klienta otvoriť a rozhovoriť. • Agresívny: najmä u klientov, ktorý nevedia spracovať vlastné emócie, ktorých sa zmocnil hnev, vzbura a nevedia kam sa obrátiť. Najjednoduchším riešením je teda anonymná organizácia. • Vymyslený: je v úzkom spojení so skúšajúcim, ale uprednostňujú ho i klienti, ktorý sa nudia, alebo i tí, ktorí nevedia ako povedať svoj skutočný problém, ktorý vyjde napovrch až neskôr, keď sa uistia, že ho môžu zverejniť.

19. Obsah poradenských tém Najčastejšie volajú deti problémy s týmito obsahom: • Páči sa mi nejaké dievča/chlapec • Školské problémy: učenie, vzťahy medi spolužiakmi, vzťahy s učiteľmi, šikanovanie • Problémy s rodičmi: nespokojnosť s výchovou, súrodenecké nezrovnalosti, rozvod • Otázky sexuálneho charakteru: identita, kedy začať pohlavný život, • Otázky z oblasti medicíny: menštruácia, anomálie v raste a podobne

20. Metódy komunikácie v dištančnom poradenstve • Fázy rozhovoru • Otázky v dištančnom poradenstve (nesugestívne, „nevyšetrujúce“, otvorené) • Podporné mechanizmy (echo, zrkadlenie, parafrázovanie, sumarizácia, negociovanie, ) • Negatíva DP: absencia neverbality, bezdotykovosť, zneužívanie LD • Pozitíva DP: anonymita, často bezplatnosť, dostupnosť, odborná pomoc.

21. Aktivity na cvičeniach • Rizikoví (klienti) rodičia – modelové situácie • Poradenský rozhovor dištančnou formou (telefonický rozhovor – 1 dvojica) • Riešenie neštandardných (záťažových situácií v škole – SPG ako VP v Š) • Výchovné poradenstvo v rodine (SPG pre rodičov)

22. Cvičenia A Poradenstvo orientované na človeka Merry, T.: Naučte sa byť poradcom. Bratislava: IKAR, 1994. 216 s. ISBN 80-551-0768-8 B Dištančné poradenstvo – linky pomoci Prieskum na internete: dostupná pomoc z hľadiska veku, problematiky, rezortu, inštitúcie. Dištančné poradenstvo pre deti a mládež. In Sociálny pedagóg. Zborník. Bratislava: FIF UK, s. 128 – 139. ISBN 80-223-2205-9. C Výchovné a sociálne poradenstvo A: rizikoví klienti v poradenstve B: neštandardné výchovné situácie v škole (prípadové štúdie: krádež, klamstvo, šikanovanie učiteľa, záškoláctvo.)