270 likes | 434 Views
IMPLEMENTÁCIA KURIKULA DO VYUČOVACIEHO PROCESU. M. Kráľ, DKÚ 2012. KURIKULUM.
E N D
IMPLEMENTÁCIA KURIKULA DO VYUČOVACIEHO PROCESU M. Kráľ, DKÚ 2012
KURIKULUM • Dnes môžeme pojem kurikulum vymedziť týmito otázkami: prečo ? (zmysel, ciele vzdelania a koho? - ktorú časť populácie) v čom? (s akým obsahom) AKO? (aké vyučovanie stratégie) kedy? (v ktorých obdobiach života) za akých podmienok? (v akom prostredí) s akým efektom? (aké sú očakávané výsledky) • Tieto otázky sa vzťahujú k procesu plánovania realizácie a hodnotenia.
PRÍSTUPY K VYUČOVANIU • DEDUKTÍVNE – PRIAME (transmisívne) VYUČOVANIE = priamy prenos poznatkov od učiteľa k žiakovi • INDUKTÍVNE – konštruktivistický prístup – žiak si skonštruuje svoje poznanie sám na základe doterajších kompetencií. Učiteľ k tomu vytvára podmienky. • SOCIÁLNE – žiaci sa učia od seba navzájom a učiteľ je faciliátorom učenia – diskutuje a pomáha im odvodzovať si nové poznatky z vlastných zážitkov
PRÍPRAVA • Stanovenie cieľov (kognitívny (rozum), afektívny (srdce), psychomotorický (vôľa)) • Výber náplne hodiny a jej rozvrstvenie, výber DIDAKTICKÉHO PRÍSTUPU • Príprava pomôcok • Stanovenie spôsobov overenia splnenia cieľov
Voľba niektorých metód • motivačná: vnútorná a vonkajšia motivácia • expozičná: voľba metódy pre naplnenie cieľov • fixačná: upevnenie učiva • Slovná metóda • Didaktické metódy práce so sv. Písmom • Metódy práce s obrazom • Metódy uvádzajúce do sveta symbolov • Dramatické metódy • Výtvarné metódy
RIADENIE DEDUKTÍVNEJ VYUČOVACEJ HODINY • Organizačná časť • Úvod hodiny • Cieľ a zámer • Podávanie informácií a nadobúdanie zručností a kompetencií • Kontrola pochopenia • Riadené cvičenie (používanie, aplikácia, priebežná diagnostika) • Zistenie získaných znalostí a kompetencií (overenie dosiahnutých cieľov) • Samostatné precvičovanie, individuálna pomoc podľa potreby
1. ORGANIZAČNÁ ČASŤ • Úvodný pozdrav učiteľa so žiakmi • Zápis do triednej knihy – absencia žiakov a učivo, ktoré budem preberať (zhoda s časovo-tematickým plánom)
2. Úvod hodiny • TRVANIE 3-5 min. • Upútanie pozornosti (aktivizovanie žiakov) • Zopakovanie príslušných predchádzajúcich poznatkov • Diagnostika nadobudnutých zručností a kompetencií Vyučovanie začíname činnosťou, ktorá aktívne zapojí žiaka do práce – použitie niektorej z motivačnej metódy. Cieľom je informácia pre učiteľa o nadobudnutých zručnostiach a kompetenciách žiaka. Táto činnosť má byť zaujímavá, ale nie nakoľko, aby celkom upútala ich pozornosť a zabránila im sústredeniu sa na ďalšiu činnosť.
3. Cieľ a zámer • Vyjadrenie jazykovými prostriedkami blízkymi žiakom cieľa a zámeru hodiny • Motivácia žiakov CIEĽ: Čo by mali na konci hodiny vedieť (3 ciele hodiny), aké bude overovanie vedomostí a očakávaná úroveň. ZÁMER (ÚČEL): súvis s tematickým celkom a iné súvislosti
4. Podávanie informácií a nadobúdanie zručností a kompetencií • Vysvetľovanie učiva • Používanie rôznych metód – ich striedanie (dlhý výklad bez vizuálnych pomôcok a bez prestávok na spracovanie informácií sťažuje prijímanie informácií) ZÁSADA: „NEUSPOKOJ SA LEN S TÝM, ŽE IM TO POVIEŠ, ALE IM TO UKÁŽ!“ • Slovné označovanie (labeling) Keď učiteľ zadáva úlohu, ukáže dobre vyriešený príklad prostredníctvom projektoru. Používať aj farebné označenia pri jednotlivých postupoch. • Sústredenie vyučovania na KĽÚČOVÉ POJMY Používanie logických diagramov a nákresov. Používanie „reči žiaka“.
5. Kontrola pochopenia • Nie je samostatnou časťou • Rowe (1974) – pravidlo 10-2 = každých desať minút informácií treba 2 minúty aktívneho spracovania. • Žiaci majú príležitosť k aktívnemu spracovaniu informácií • Poskytuje priebežné informácie o dosahovaní cieľov
Kontrola pochopenia počas sprostredkovania informácií kontrola ukážka vstup informácií
6. Riadené precvičovanie • Psychomotorická aktivita smerujúce k upevňovaniu zručností a kompetencií • Dôležitá je pomoc učiteľa • Nedávať dlhé cvičenia alebo celé pracovné listy!
7. Overovanie osvojených poznatkov • Niekedy nie je nutná – informácie z riadeného precvičovania. • Je dôležité zistiť to, či sa žiaci naučili to, čo bolo naplánované (krátky kvíz...) • Zhromaždenie informácií o práci jednotlivcov
8. Samostatné precvičovanie, individuálna pomoc podľa potreby • individuálny prístup – DOUČOVANIE • Ďalšie precvičovanie si zručností = DOMÁCA ÚLOHA - k prehĺbeniu získaných kompetencií.
DEDUKTÍVNE VYUČOVANIE ÚVOD: Uvedenie nového pojmu alebo generalizácie BUDOVANIE VÝZNAMU: Učiteľ vysvetľuje a demonštruje APLIKÁCIA: Precvičovanie a hodnotenie úrovne dosiahnutých cieľov
RIADENIE INDUKTÍVNEJ VYUČOVACEJ HODINY 1. PREDSTAVENIE ŠTUDOVANÉHO JAVU (vyjadrenie žiackych prekonceptov) 2. VNESENIE RUŠIVEJ UDALOSTI 3. REKONŠTRUKCIA IDEÍ
1. PREDSTAVENIE ŠTUDOVANÉHO JAVU (vyjadrenie žiackych prekonceptov) • Žiaci sú vyzvaní, aby formulovali (vyslovili) a prediskutovali svoje chápanie študovaného javu a svoj odhad jeho priebehu
2. VNESENIE RUŠIVEJ UDALOSTI • Žiaci sú konfrontovaní s javom, ktorý sa zdá byť v ich predstavách ťažko vysvetliteľný alebo ktorého priebeh protirečí ich predstavám • Cieľ – KOGNITÍVNY KONFLIKT – rozdiel medzi ich očakávaním a pozorovanými údajmi
3. REKONŠTRUKCIA IDEÍ • Pomocou rôznych praktických činností (skúmanie, diskusie...) hľadajú vysvetlenie pre nevysvetlený jav. • Cieľ: KOGNITÍVNA ROVNOVÁHA – zmena doterajších predstáv
INDUKTÍVNE VYUČOVANIE ÚVOD: Bádateľská činnosť súvisiaca s pojmami alebo generalizáciou BUDOVANIE VÝZNAMU: Žiaci objavujú pojem alebo generalizáciu APLIKÁCIA: Učebné činnosti, ktoré overia / potvrdia pojem alebo generalizáciu a hodnotenie úrovne dosiahnutých cielov
PRIPRAVOVANÉ ZMENY ŠPÚ • Revízia ŠVP (vrátane diskusií a zapracovania záverov z nich) bude ukončená do 31.8.2012 • Jeden školský rok na oboznámenies revidovaným ŠVP - 2012/13 a na úpravu ŠkVP
VZŤAH ŠVP a ŠkVP • Doteraz uplatňovaný prístup (ŠPÚ hodnotí ako nesprávny) – Škola prevezme ŠVP bez akýchkoľvek zmien ŠkVP je doplnkom ŠVP, ktorý vytvorí škola sama • Zákon 245/2008 Z.z. v skutočnosti hovorí: ŠVP = východisko, ktoré určuje čo sa má žiak naučiť počas stupňa vzdelávania Čo sa má naučiť v jednotlivých ročníkoch = definuje škola v ŠkVP
FORMA NOVÉHO ŠVP • Každý všeobecný cieľ (= predmetová kompetencia) bude rozpracovaný na špecifické ciele (konkrétne zručnosti a postoje), ktoré si má žiak osvojiť • Špecifické ciele budú rozpracované do podoby výkonového štandardu, v ktorom bude stanovený výkon na optimálnej a minimálnej úrovni
VÝKONOVÝ ŠTANDARD • Minimálny výkon – minimálna požiadavka, aby mohol byť žiakovi priznaný stupeň vzdelania (zvláda konkrétnu zručnosť na danej úrovni) • Optimálny výkon – predpokladaná úroveň zvládnutia výkonu najlepších žiakov (výkon na jednotku) • Na gymnáziách zostávajú v platnosti cieľové požiadavky na maturitu, ktoré definujú maturitnú úroveň a môžu byť vyššie ako optimálny výkon absolventa, ktorý z daného predmetu nematuruje