Ivan Struk 05.A.

1. Ivan Struk 05.A. Mars

2. Základné fakty • Rovnako sa volal aj boh vojny u starovekých Rimanov, nazýva sa aj „červená planéta“ • Je to štvrtá planéta slnečnej sústavy, je to terestriálny typ (podobný Zemi) • Rovníkový priemer: 6787 km • Polárny priemer: 6752 km • Hmotnosť: hmotnosť Zeme krát 0,1074 • Perióda rotácie: 24 hodín 37 minút 23 sekúnd • Úniková rýchlosť: 5 km / s • Albedo: 0,15 • Sklon rovníka k rovine dráhy: 25°11´ • Priemerná teplota povrchu: 120 až 300 kelvinov • Gravitačné zrýchlenie: gr. Zrýchlenie Zeme krát 0,38 = približne 3,8 • Veľká polos: 1,534 AU = 227,9 . 106 km • Excentricita (výstrednosť od dráhy) 0,0934 • Sklon dráhy: 1°51´ • Siderická obežná doba: 686,980 dňa • Priemerná obežná rýchlosť: 24,13 km / s • Počet Mesiacov: 2 (Phobos a Deimos) • Atmosféra: 95,32% CO2 ; 2,7% N ; 1,6% Ar ; 0,13% O2; 0,07% CO ; 0,03% vodnej pary, Kryptón, Xenón, ozón

3. Mars – povrch • Na nočnej oblohe sa nám javí ako planéta s červeným nádychom. Toto sfarbenie spôsobujú oxidy železa v povrchových horninách. V minulosti si ľudia mysleli, že Mars je ponorený v krvi a ohni. V súčastnosti je už celý povrch zmapovaný. Mars a Zem majú veľa spoločného. Dokonca i dl´žka dňa je skoro rovnaká. Obe planéty majú hory, kaňony, púšte, sopky a polárne čiapky (ľad a zamrznutý plyn). Obe majú korytá riek, lenže tie na Marse sú vyschnuté. Hoci teraz sú suché, kedisy boli určite naplnené tečúcou vodou. Väčšina vody sa uchovala v polárnych čiapočkách na póloch, alebo pod jeho povrchom. Na povrchu sú aj extrémne útvary. Jeden z nich je Mons Olympus, pravdepodobne najväčšia sopka v našej Slnečnej sústave. Jej výška je 22,6 km nad povrchom. Ďalším naj útvarom v našej Slnečnej sústave je Valles Marineris, obrovská sústava kaňonov pod rovníkom tiahnuca sa viac než 4800 km. Tmavé oblasti na povrchu sú nazvané rovnako ako na mesiaci, t.j. moria. Menšie sú nazvané jazerá alebo zálivy. Svojou povahou sa však tmavé plochy na Marse odlišujú od tých na Mesiaci. Nie sú to lávou zaliate obrovské krátery, ale miesta s nízkou odrazivou schopnosťou povrchu bez ohľadu na výšku terénu. Je to tiež jediná planéta slnečnej sústavy, kde na povrchu môžme nájsť ľadové čiapočky, ktoré sú tvorené vodným ľadom a zmrznutým oxidom uhličitým (len južná čiapočka). Povrch Marsu je pokrytý impaktnými a vulkanickými krátermi, na severnej pologuli sú ale aj planiny s malým množstvom kráterov. V súčasnosti tu nenájdeme žiadnu vulkanickú činnosť. Mars je posledná kamenná planéta od Slnka a taktiež aj posledná vnútorná planéta. Kvôli veľmi nízkemu atmosferickému tlaku ani dnes nie je možné, aby sme na povrchu našli tečúcu vodu, pretože by sa hneď vyparila. Pod povrchom Marsu v kôre hrubej 48 kilometrov sa pravdepodobne nachádza nerozmŕzajúci ľad. Plášť je tvorený sopečnými horninami a je hrubý asi 200 km. Pod ním sa nachádza čiastočne roztavená prechodová vrstva, jadro má priemer 1300 – 2100 kilometrov. Povrch Marsu je posiaty krátermi ako dôsledok nárazov kozmických telies, pred ktorými riedka atmosféra nechráni povrch. Eróziu povrchových útvarov vyvoláva vietor s prachom. Medzi najstaršie útvary patrí aj veľmi veľká kruhovitá oblasť Hellas, asi dvojnásobne väčšia ako mesačné more Dažďov. Zo stupňa zvetrania valov a z početnosti menších, na dne väčších kráterov sa dá určiť relatívny vek kráterov a z ich výskytu aj absolútny vek.

4. Mars – pohyb • Marsu trvá otočenie okolo vlastnej osi len o 41 minút dlhšie než Zemi. Obieha okolo Slnka v stredenej vzdialenosti 227 940 930 km po eliptickej dráhe s pomerne veľkou výstrednosťou. Mars je vzhľadom k Zemi v opozícii Každých 780 dní, ale vplyvom excentricity dráhy sa mení vzdialenosť s 15 aj 17 ročným cyklom. Najmenšia vzdialenosť medzi Zemou a Marsom je 56 000 000 km.

5. Mars – atmosféra • Na severnej pologuli sú v priebehu roka menšie teplotné rozdiely ako na južnej pologuli. Priemerná teplota na rovníku je 210 kelvinov. Nízke teploty zapríčiňuje predovšetkým veľká vzdialenosť od Slnka a silné ochladenie počas noci pretože atmosféra Marsu je veľmi riedka a nestačí udržať teplotu povrchu zohriateho cez deň. Na Marse sa pozorujú tri druhy oblačnosti: biele, žlté a sivé. Biele oblaky, podobné našim, tvoria väčšie sústavy oblakov a pozorujú sa nad vrcholkami pohorí. Je na nej chladno (okolo -23°C). Pohybujú sa najmä pozdĺž rovníka a v okolí pólov, nad ktorými sa udržujú aj mesiace. Sú nízko nad povrchom a tvoria aj ranné hmly. Sivé oblaky sú vo výške 15 až 20 km niekedy aj do 100 km. Tvoria ich kryštáliky ľadu CO2. Predpokladá sa, že jeden druh bielych oblakov je z ľadu H2O. Vyskytujú sa častejšie na severnej pologuli, kde sa zistilo aj väčšie percento vodných pár. Vplyvom teplotných rozdielov a pôsobením odstredivých síl si Mars udržuje pomerne stály systém cirkulácie ovzdušia. Maximálna rýchlosť vetra je približne 110 km / s. Nad 130 km začína ionosféra s teplotou až 450 kelvinov. Vodíkový obal Marsu siaha až do vzdialenosti 25 000 km a pohybujú sa v ňom obidva mesiace Marsu. Radiačné pásy sa nezistili, magnetické pole Marsu je veľmi slabé. Priezračná atmosféra Marsu umožnila rozoznať pri pozorovaní zo Zemi svetlejšie a tmavšie miesta povrchu a zakresliť charakteristické údaje do máp. Preto bolo na mape Marsu už pred letom kozmických sond pomenovaných veľa útvarov. Sklon Marsu je o necelý stupeň odlišný od Zeme, čoho dôsledkom je podobná zmena štyroch ročných období. Aj keď sú na tu relatívne veľké rozdiely medzi teplotami v lete a v zime, aj v letných mesiacoch môžeme zbadať námrazu a snehový poprašok. Atmosféra má tri vrstvy: troposféru (do 35 km), stratosféru (35 – 130 km) a termosféru (130 – 220 km), exosféru tvoria zbytky atmosféry vo výške nad 220 km. Pre atmosféru Marsu je typické prúdenie v severojužnom smere, ktoré prekračuje rovník. Teplý vzduch stúpa na tej pologuli, kde je práve leto hore, vo veľkých výškach sa premiestňuje na opačnú pologuľu a klesá dole. Mars má oveľa menej oblačnosti ako môžeme vidieť na Zemi, dochádza tu však k cyklónovým búrkam, ktoré sú na Zemi podobné hurikánom a tajfúnom. Väčšina mrakov je tvorená vodnou parou, pri čiapočkách sú aj zmesou oxidu uhličitého. Čiapočky sa dopĺňajú aj jeho kondenzáciou.

6. Lety na Mars • 28.11.1964 – odletel Mariner 4 z USA • 04.07.1965 – Mariner 4 z USA uskutočnil prvý úspešný prelet Marsu a vyslal na Zem 21 snímok • 20.08.1975 – vyštartoval Viking 1 Orbiter/lander z USA • Od 19.06.1976 do 1980 – krúžil Viking 1 Orbiter/lander z USA • 20.07.1975 do 1980 – tá istá sonda, ale jej pristávací modul v tom čase pracoval na povrchu Marsu • 09.09.1975 – vyštartovala sonda Viking 2 Orbiter/lander z USA • 07.08.1976 do 1987 – Orbiter z tejto sondy krúžil okolo Marsu • 03.09.1976 do 1980 – Lander z tejto sondy skúmal povrch Marsu • 04.12.1996 – Mars Pathfinder Lander z USA vyštartoval zo Zeme vybavený samohybným roverom/robotom • 04.07.1997 – Mars Pathfinder Lander z USA pristál na Marse • 11.12.1997 – Sonda Mars Global Surveyor krúži okolo Marsu • Dohromady Viking 1 a Viking 2 vyslali na Zem vyše 50 000 snímok • Približne v roku 2018 by mala byť na Mars vyslaná ľudská posádka

7. Mesiace Marsu • V roku 1877 americký astronóm Asaph Hall z Washingtonského námorného observatória zistil, že aj okolo Marsu obiehajú dva mesiace. Dostali meno Phobos a Deimos (Strach a hrôza). Sú to kusy skaly, pokryté veľkým množstvom kráterov. Phobos má rozmer 28 km, Deimos len 16 km. Malá hmotnosť a príťažlivosť nestačí na to, aby si udržali atmosféru, no stačí na to, aby na nich ostala malá vrstva prachu – pamiatka po dopade meteoritov. Zaujímavosťou je obeh oboch telies. Obidva obiehajú rovnakým smerom, no obežná doba Phobosu je dostatočne malá na to, aby bol z povrchu Marsu pozorovaný akoby obiehal opačne. Phobos - je charakteristický množstvom veľkých kráterov s najväčším Stickney, ktorý má priemer 10 km. Tvorí desatinu povrchu tohto mesiaca Priemerná veľkosť kráterov je cca 150 metrov. Mesiac má na povrchu tiež niekoľko zlomov spôsobených gravitáciou Marsu. Deimos - má podstatne hladší povrch ako Phobos, žiadny z kráterov nie je väčší ako 3 km. Tiež je viac ako dvakrát ďalej od Marsu ako Phobos. Nenájdeme tu preto žiadne povrchové zlomy. Boli to asteroidy, ktoré zachytila gravitácia Marsu. Väčšinu času sú ním zatienené.

8. Jeden z najvýznamnejších rímskych bohov. Mocou a dôstojnosťou ho prevyšoval iba jeho otec Jupiter. Podľa rímskych mýtov bol otcom Romula a Réma, zakladateľov Ríma. V starších časoch ho uctievali aj ako boha úrody, polí, lesov, a jari. Toto dokazuje aj pomenovanie prvého jarného mesiaca jeho menom (marec). Na Marsovu počesť postavili Rimania vo svojom meste niekoľko chrámov a svätýň. Z antiky sa zachovalo veľmi veľa jeho sôch a obrazov. Mars síce už dávno zomrel i s ostatnými antickými bohmi, ale ľudia mu, žiaľ, stále prinášajú obete; je najznámejším symbolom vojny. Mars v minulosti Najstaršie svedectvá o pozorovaniach Marsu pochádzajú z Babylonu, kde sa pozorovania uskutočňovali už 400 rokov pred naším letopočtom. Okrem Babylončanov pozorovali Mars aj Sumeri, Číňania, Mayovia, Egypťania a Briti. Tieto vyspelé národy ho pozorovali iba voľným okom. Mars v mytológii

9. Výskum Marsu • Skoro 100 rokov po vynájdení ďalekohľadu, G. Miraldi objavil polárne čiapočky (1704). Vroku 1877 zverejnili správu, že Schiaparelli pozoroval línie tmavých čiar križujúcich planétu