NeprospievajÚci Žiak – diagnostika príčin

1. NeprospievajÚciŽiak – diagnostika príčin Typy žiakov Školská úspešnosť Príčiny školskej neúspešnosti žiaka ADHD, ADD Špecifické poruchy učenia

2. Typy žiakov Charakteristika typizácie žiakov učiteľom: • malá znalosť väčšiny žiakoch • väčšia znalosť vybraných žiakoch („špeciálnych prípadov“) Postupy typizácie žiaka učiteľom: • Dynamický model : - spekulácia pri prvom stretnutí → elaborácia, testovanie hypotéz → stabilizácia, fixácia typologického zaradenia žiaka • Statický model : - východisko – stereotypy → jednotliví žiaci zaraďovaní do typov podľa hrubých a náhodných znakov (bez testovania a elaborácie) (pozri Pražská skupina školní etnografie, 1995)

3. Základné tendencie v chápaní osobnosti žiaka: A) rozlišovanie žiakov podľa toho, ako plnia požiadavky školy (úspešnosť či neúspešnosť) B) ako zodpovedá správanie žiaka požadovanej sociálnej role (či sa objavujú problémy so správaním) → vychádzajú z chápania noriem (ideálu), z abstraktnej predstavy štatisticky priemerného jedinca Problém chápania normality – pedagogika je „bezdetná“ (rýchle premeny spoločnosti → mnohé vlastnosti žiakov neznáme → konflikty v škole často vyplývajú z neznalosti) Typologizácia žiakov vychádza z noriem, ktoré konkrétny učiteľ využíva (normy jednotlivých učiteľov sa líšia)

4. Najčastejšie znaky pre typizáciu žiakov: • intelekt → vzťahové normy • snaha (úsilie) → - “ - • správanie (disciplína) → sociálno – kultúrne normy → stigmatizácia, labeling (nálepkovanie, zjednodušovanie, selektívne vnímanie...) Ďalšie kritériá typizácie • zvláštne a nevýrazné typy • povaha, charakter • vzhľad • typy podľa predpokladanej budúcnosti a sociálneho zaradenia • zaradenie žiaka v triede • detskosť – dospelosť • porovnávanie s príbuznými

5. lepšie verbálne vlohy  vyššia čitateľská gramotnosť vyššia úroveň pripravenosti na školu lepšie sa prispôsobujú požiadavkám školy (predstava ideálneho žiaka sa zhoduje s fem. stereotyp.) lepší školský prospech dobré výsledky uč. častejšie pripisujú ich usilovnosti sebakritickejšie, pasívnejšie obranné mechanizmy lepšia vizuálne priestorová orientácia, matemat. schop. →lepšie výkony v matematike agresívnejší (ale agresivita tolerovanejšia ako u dievčat) sú tvrdšie trestaní správaním priťahujú viacej pozornosti sebavedomejší, menej sebakritickí dobré výsledky uč. pripisujú skôr ich schopnostiam u mlad. žiakov zistený vyšší strach zo školy Žiačky a žiaci- rôzne predpoklady, očakávania a požiadavky- vplyv rodových stereotypov

6. Učiteľská charakteristika dievčat:  vážnosť tichosť svedomitosť rozumnosť ochota k spolupráci vychovanosť citlivosť závislosť usilovnosť úslužnosť, ochota ..... Učiteľská charakteristika chlapcov:  aktivita dobrodružnosť agresivita asertivita energickosť podnikavosť zvedavosť otvorenosť nápaditosť nezávislosť ...... (Kusák,Dařílek, 2001)

7. Školská úspešnosť Dôležitosť školského výkonu: • pre vytváranie sebaobrazu (pozri Eriksonova teória) • informácia pre rodičov aj učiteľov o efektoch učenia • význam pre vytváranie predstav o vzdelávacích a profesionálnych perspektívach !!! Školská úspešnosť nie je len výsledkom žiaka (jeho schopností a usilovnosti), ale je výsledkom súčinnosti učiteľa a žiaka Ukazovateľ školskej úspešnosti, výkonu - školský prospech  vyjadruje stupeň adaptácie dieťaťa na podmienky školy - nie je celkom objektívnym ukazovateľom vzdelávacích výsledkov • výpovedná hodnota je obmedzená vzhľadom na predikciu úspešnosti žiaka v ďalšom štúdiu a v povolaní

8. Pri posudzovaní problému žiaka s učením sledujeme: • celkovú úroveň prospechu • rozloženie známok v jednotlivých predmetoch • stabilita prospechu v čase • kedy došlo k zhoršeniu • subjektívny pocit školskej úspešnosti

9. Príčiny neprospechu žiaka:Príklad diagnostickej úvahy učiteľa: (podľa Hintnaus, 1993)1. Smerom k sebe - sebareflexia učiteľa • Mám primerané požiadavky? Koľko žiakov v mojom predmete neprospieva v porovnaní s inými učiteľmi toho istého predmetu? ( revízia svojho poňatia úspešného žiaka) • Nieje chyba v mojej komunikácii s triedou? ( revízia svojho vzťahu k triede, svojho výchovného štýlu) • Nieje chyba v mojom spôsobu vyučovania? Overenie efektívnosti hodiny – napr. testom na záver  analýza nedostatkov  zmena spôsobu a metód výučby

10. 2. Smerom k žiakovi:

13. Špecifické poruchy učenia (ŠPU)(tiež Špecifické vývinové poruchy učenia) • porucha v jednom alebo vo viacerých základných psychických procesoch, ktoré sa zúčastňujú na chápaní alebo užívaní hovorenej či písanej reči • môžu sa prejavovať poruchami počutej reči , hovorenia, čítania, písania, pravopisu alebo počítania, vnímania a produkovania hudby a kinestetických funkcií • poruchy na úrovni percepčnej aj motorickej (vyjadrovanie) • môžu sa objavovať súbežne s inými handicapmi

14. ŠPU nezahŕňajú problémy s učením, ktoré sú primárne spôsobené poruchou sluchu, zraku, motoriky, mentálnou retardáciou, emočnými poruchami alebo nepriaznivým vplyvom prostredia • je nutné odlíšiť špecifické vývinové poruchy učenia od ďalších porúch učenia ako napr.: • Alexia – strata naučenej schopnosti čítať a porozumieť písanému - v podstate zvláštna forma zrakovej agnózie • Agrafia – strata naučenej schopnosti písať, chýbajú hybné vzorce pro písmo, vlastná hybnosť končatín nie je porušená

15. Typy ŠPU Špecifická vývinová dysfázia – problémy s počúvaním hovoreného textu alebo so zmysluplným formulovaním vlastných myšlienok pri rozprávaní → narušená komunikačná schopnosť a ) Expresívna dysfázia (motorická) • dieťa rozumie reči, ale nedokáže centrálne ovládať rečové orgány  obmedzená slovná zásoba, primitívne používanie malého súboru slov, ťažkosti pri voľbe vhodných slov, stručné vyjadrovanie, .. zlý prízvuk, intonácia... • nezrelá skladba viet, chyby vo vetnej skladbe a nesprávne používanie hovorových tvarov • u školských detí často komorbídne poruchy učenia, hyperkinetické vyjadrovanie

16. b) Impresívnadysfázia (percepčná, receptívna, senzorická) - porozumenie reči je pod úrovňou mentálneho veku - porucha vnímania rečových obsahov, narušená schopnosť porozumieť počutej reči (neschopnosť chápať význam slov, dieťa často nedokáže podľa intonácie rozlíšiť, kedy sa mu niečo oznamuje, kedy mu kladú otázku, či rozkazujú...) • takmer vo všetkých prípadoch postihnutá aj expresívna zložka reči a tvorenie hovoreného slova • spojená s pridruženými poruchami ako hyperaktivita a poruchy správania, soc. neobratnosť, emocionálne poruchy - úzkosť, plachosť, nedostatočná sebadôvera (→ emocionálna a behaviorálna reakcia na rečový deficit).

17. Ďalšie poruchy reči • každá porucha reči má negatívny vplyv na sociálnu integráciu jedinca a môže nepriaznivo ovplyvňovať jeho duševný a spoločenský rozvoj, jeho edukáciu • Oneskorený vývoj reči • Chyby výslovnosti (dyslália) • Poruchy zvuku reči • Poruchy tempa reči • Neurotické prejavy • Mutizmus • Centrálne poruchy reči

18. Dyslexia –špecifická porucha čítania (neschopnosť spoznať písmená, pohotovo ich rozlišovať, zapamätať si ich, skladať slová, interpretovať písaný text...) Výskyt • krajiny s foneticky dôsledným pravopisom ? 2 – 4% (3 –18%) • anglofonné krajiny – 5 – 10% • častejší u chlapcov (napr. v BA ♀ - 2,3%, ♂ - 6,5%) Najčastejšie prejavy • zámena tvarovo podobných písmen (d,p,b,q..m,n ...z,r...), ale niekedy aj nepodobných • zámena zvukovo podobných písmen • vynechávanie alebo pridávanie písmen, slabík, slov • prehadzovanie písmen...slov, čítanie opačným smerom • čítanie celých riadkov opačne či striedanie smeru čítania • čítanie nerytmické, bez prízvuku, nezreteľné • dvojité čítanie, domýšľanie si slov • častá spojitosť s poruchami reči

19. Dysortografia • porucha písania v oblasti gramatiky • postihuje grafickú a pravopisnú zložku písomného prejavu • porucha prevodu sluchového kódu do gramatického, týka sa hláskoslovia (identifikácia hlások, ich analýza a syntéza) • oslabenie zrakovej a sluchovej pamäti • časté spolu s dyslexiou (asi 80%), poruchou reči, alebo je dôsledkom dysgrafie

20. Najčastejšie prejavy • zámena zvukovo blízkych či podobných hlások, slabík • nerozlišovanie sykaviek (c-s-z, č-š-ž) • chybné rozlišovanie mek./tvrdých slabík (di, ti, ni, dy, ty, ny) • chyby v zvukových celkoch (prehadzovanie, vynechávanie, pridávanie písmen, slabík) • nedodržanie dĺžok samohlások (pr. dam – dám) • problémy v slabikách so slabikotvornými r, l (pr. hrad – hlad) • zlé rozlišovanie konca slova, vety (spojuje či nesprávne rozdeľuje slova, vety) • pozná gramatickú poučku ústne, nevie ju použiť v pís. podobe • vynecháva alebo nesprávne používa diakritické znamienka • vynecháva alebo pridáva písmena, slabiky, slova,.. komoleniny • znížený jazykový cit, jazyková neobratnosť, chybná práca s významom viet • časté chyby pri určovaní i/y

21. Dysgrafia(grafomotorická dyspraxia) - porucha písania • deficity v oblasti hrubé a jemné motoriky, pohybové koordinácie, zrakové a pohybové pamäti, pozornosti a priestorové orientácie, plánovania pohybu, zníženej rýchlosti spracovania • porucha koordinácie systémov, ktoré zabezpečujú prevod foném – grafém, v písaní písací a tlačené písmeno a v organizácii zmyslových dát • postihuje úpravu pravopisu, osvojenie si jednotlivých písmen, spojenia – hláska – písmeno Najčastejšie prejavy • ťažkopádne, neobratné, neusporiadané, neúhľadné, kŕčovité, ťažko čitateľné až nečitateľné písmo • nedodržiavanie smeru, tlaku, zrkadlové písanie, zámena tvaru písmen, neschopnosť napodobniť tvar písmena

22. Dyskalkúlia – porucha matematických schopností Typy: • Verbálna(narušená schopnosť slovne označovať množstvo, počet...) • Praktognostická (porucha priestorového faktoru mat. schopností, porovnávania počtu, veľkosti predmetov, schopnosť diferencovať tvary, porucha matematické manipuláci s predmetmi) • Lektická(narušená schopnosť čítať matematické znaky – napr. zámena 6,9...21,12...VI,IV...+,x..) • Grafická (neschopnosť písať matematické symboly) • Operacionálna(narušená schopnosť uskutočňovať matematické operácie - napr. dieťa nevie počítať spamäti, namiesto násobenia sčituje...) • Ideognostická (porucha v pojmovej oblasti, gnostická, nepochopenie matematických pojmov a vzťahov medzi nimi (problémy pri riešení slovných úloh..)

23. Dyspinxia –špecifická porucha kreslenia (problém s prenesením trojrozmernej predstavy do plochy) – ojedinelý výskyt Prejavy • primitívne kresby, neobratnosť, kŕčovitosť • neschopnosť výtvarne organizovať plochu Dysmúzia – porucha hudobných schopností Prejavy • porušený zmysel pre rytmus, dynamiku, rozlišovanie výšky tónov, hudobných nástrojov, problémy s muz. reprodukciou - prejavy v receptívnej a expresívnej zložke Expresívna dysmúzia – neschopnosť reprodukovať hudobný motív Totálna dysmúzia - dieťa hudbu nechápe, neidentifikuje, nepamätá si

24. Dyspraxia(„syndróm nešikovného dieťaťa“) –problémy s vykonávaním účelových pohybov, s koordináciou pohybov u detí s priemernou a nadpriemernou inteligenciou Prejavy • poruchy hrubej motoriky • poruchy jemnej motoriky • problémy s bilaterálnou integráciou • častá nevyhranená lateralita • poruchy zrakového a sluchového rozlišovania • porucha kinestézie (vedomia vlastného tela v priestore) • porucha propriorecepcie (telesného vnímania) • poruchy v chápaní času a vzdialenosti • problémy v priestorovej orientácii • dieťa nemá zmysel pre rytmus • nízky svalový tonus → ochabnuté svaly (hypotónia však nie je častou príčinou) • problémy s sociálnom styku (problémy s chápaním nonverbálnych prejavov)

25. Neverbálne poruchy učenia - objav. v 70. rokoch 20. stor. Prejavy • problémy v priestorovej orientácii – (typ. prejavom je napr. neschopnosť zapojiť sa do loptových hier - dieťa nevie, kde samo stojí, kde stoja druhí, nedokáže prihrať, pletie sa do cesty...., nevie merať) • problémy s navigáciou • problémy s rovnováhou • problémy v sociálnej orientácii a kontaktoch – dieťa nedokáže odhadnúť postoj detí či dospelých, interpretovať výraz ich tváre, gest, afektívny prízvuk hlasu • problém s rozpoznávaním tvárí

26. užívanie reči rigídne, pedantické, necitlivé, sociálne neprimerané, neúčinné...často rýchla reč • deti nerozumejú slovným hračkám, uniká im vtip, nechápu metafory • vývoj reči je dobrý, slovná zásoba nie je postihnutá • rýchlosť čítania býva priemerná so slabším porozumením • pamäť pre fakty a dátumy dosahuje výbornú úroveň • nedostatok zmyslu pre rytmus • nižšie nonverbálne IQ ako verbálne • problémy s počítáním • porucha výrazne nezasahuje do samotného procesu vzdelávania žiaka, ale dotýka sa vývoja osobnosti dieťaťadôsledkom je sociálna izolácia, únik do fantazijných svetov, ťažkosti pri sociálnom začlenení.

27. Literatúra Baďuríková, Z. a kol.: Školská pedagogika. Bratislava: Univerzita Komenského, 2001, 253 s. ISBN-80-223-1536 2 Hadj Moussová, Z. a kol.: Pedagogicko-psychologické poradenství I. Praha: UK v Praze, 2005, 207 s. ISBN 80-7290-215-6 Hintnaus, L.: Praxe pedagogické diagnostiky. České Budějovice: Jihočeská univerzita, 1993. Matějček, Z.: Praxe dětského psychologického poradenství. Praha: SPN, 1991, 335 s., ISBN 80-04-24526-9 Říčan P., Krejčířová, D. a kol.: Dětská klinická psychologie. Praha: Grada, 1997, 450 s. ISBN 80-7169-512-2 Selikowitz, M.: Dyslexie a jiné poruchy učení. Praha: Grada, 2000, 136 s., ISBN 80-7169-773-7 Swierkoszová, J.: Specifické poruchy učení. Ostrava: Ostravská univerzita v Ostravě, 2006, 109 s. ISBN 80-7368-042-4 Wágnerová, M.: Psychologie problémového dítěte školního věku. Praha: Univerzita Karlova v Praze, Karolinum, 2004, 170 s. ISBN 80-7184-488-8