Využitie systémov na podporu spolupráce v KM

1. Využitie systémov na podporu spolupráce v KM Mgr. Peter Steranka

2. Znalostný manažment • Čo ukrýva skratka KM? • Prečo je KM dôležitý?

3. Znalostný manažment • Otázku, čo je to znalosť/poznatok/poznanie si kládli už filozofi v starovekom Grécku. Myslitelia ako Platón, Aristoteles, nasledovaní Hobbesom a Lockeom, Kantom a Hegelom a v dvadsiatom storočí Wittgensteinom, Popperom a Kuhnom. (Katuščáková, M.) • V dvadsiatom storočí bolo možné sledovať narastajúci záujem o poznanie a znalosť aj z iných odborov, ako napr. teória organizácie, informačná veda, informačné systémy a spoločne sa stretli v teórii manažmentu znalostí/poznatkov (Stenmark, D.)

4. Znalostný manažment • Davenport, T. definuje manažment znalostí ako "systematický proces hľadania, výberu, organizovania, destilovania a prezentovania informácií spôsobom, ktorý zlepšuje porozumenie pracovníka špecifickej oblasti záujmu. Je to umenie identifikovať latentné znalosti a nájsť cestu k ich zdieľaniu."

5. Znalostný manažment • Úmyselná činnosť, ktorej cieľom je zaistiť, aby ľudia mali v pravú chvíľu pravé znalosti. • - Organizácie, ktoré vedia, ako riadiť znalosti a robia to uvedomele, dosahujú úspechu v krátkej dobe. • - Na manažment znalosti nie je potrebné vynakladať veľké prostriedky, často stačí optimalizovať trh znalostí. • - Riadenie znalostí nie je založené na IS/IT ako riadenie dát a informácií. • - Je založený na uvedomelej práci s nositeľmi a vlastníkmi znalostí - ľuďmi. • Uvedomelé riadenie znalostí môže výrazne zlepšiť prácu organizácie a tým aj jej celkovú výkonnosť. (Mládková, L.)

6. Znalostný manažment • Z pohľadu podniku sa predovšetkým jedná o podporu znalostí zamestnancov, ktorí sú schopní ich využívaním vytvárať nové nápady, ktoré sa v konečnom dôsledku pretransformujú do konkurenčnej výhody organizácie. (Truneček, J) • "Znalostný manažment zahŕňa efektívne prepojenie tých, čo vedia s tými čo vedieť potrebujú a premenu osobných znalostí na znalosti organizácie." (Truneček, J.)

7. Hlavné princípy KM: • – Koncentrácia na kognitívne procesy ľudského myslenia ako základ vzniku a využívania znalostí, • – dôvera ako základ komunikovania a spolupráce, • – hodnotenie a podporu znalostného správania ľudí a • – priestor pre kreativitu v projektoch. • Tieto princípy vyvinuli a začali uplatňovať pôvodne najmä veľké konzultačné firmy. V súčasnosti sa však manažment znalostí aplikuje aj vo vzdelávacích organizáciách a organizáciách verejného sektora (Steinerová, J.).

8. Údaj (dáta) – informácia – znalosť • Znalostný manažment je postavený a pracuje najmä okolo pojmu znalosť. Objasnime si rozdiely a vzťahy medzi pojmami údaj (dáta) – informácia – znalosť. • Nasledujúce definície sú uvádzané podľa Katuščákovej, M.

9. Údaje • – Predstavujú niečo, čo možno v praxi získať experimentom, meraním, pozorovaním. • – Objektívne zobrazujú stavy alebo vlastnosti objektov alebo prebiehajúce procesy v reálnom prostredí okolo nás, nezávisle od nášho vedomia. • – Základom údajov sú znaky (číslice, písmená a symboly). • – Komunikovateľným prvkom je postupnosť znakov (napr. abeceda, stupnice, desiatková číselná sústava), pričom význam znakov a ich postupnosť je dohovorená. Sústava znakov predstavuje kód pre záznam údajov ako základného prostriedku prenosu a uchovávania. • – Údaje sa používajú bez toho, aby sme posudzovali, čo pre príjemcu znamenajú. • – Ide hlavne o ich vyjadrenie a uloženie pre perspektívu spracovania.

10. Informácie • – Sú to údaje, ktorým príjemca prisudzuje nejaký význam na základe znalostí, skúseností a vedomostí, ktorými disponuje a ktoré u príjemcu znižujú entropiu vzhľadom k jeho informačným potrebám. • – V užšom zmysle slova je informácia taký údaj, ktorý je užitočný vzhľadom k skrytým alebo prejaveným potrebám používateľa. Informácia teda musí byť pre príjemcu nová. • – Informácia je výsledkom subjektívneho poznávania a myslenia, ktoré opätovne iniciuje tvorivé myslenie a následne aj akciu - jednanie. • – Premena údajov na informácie vyžaduje znalosti.

11. Znalosti • – Vznikajú odvodením z informácií pomocou určitej postupnosti formálnych pravidiel (porovnávanie, triedenie, analyticko-syntetické vyhodnocovanie, overovanie a pod.). • – Súvisia s vymedzovaním pojmov, s kategorizáciou, s definovaním a odvodzovaním záverov z dostupných informácií a údajov. • – Znalosti teda vznikajú zasadením určitého množstva informácií do kontextu, vyvíjajú sa a nie sú konečné.

12. Údaj (dáta) – informácia – znalosť

13. Typológia znalosti • Explicitné znalosti • Tento druh znalostí je pomerne jednotne definovaný ako znalosti, ktoré sú kodifikované, resp. štruktúrované. Je možné ich ľahko: • – vyjadriť písmenami, slovami, číslami, alebo znakmi, • – komunikovať a zdieľať vo formálnom jazyku. • – zachytiť a znázorniť v dokumentoch, databázach, informačných systémoch, • – prenášať, skladovať a vyjadriť pomocou údajov a pod. (Vymětal, J.).

14. Typológia znalosti • Explicitné znalosti • Explicitnú znalosť možno vyjadriť formálnym jazykom, vrátane gramatických vyjadrení, matematických vyjadrení, špecifikácií a manuálov. Možno ich teda ukladať do systémov riadenia dokumentov, knižničných systémov, marketingových informačných systémov, personálnych systémov a pod. (Nonaka I., a Takeuchi, N.)

15. Typológia znalosti • Tacitné/implicitné znalosti: • Niektorí autori tacitné znalosti definujú ako opozitum explicitných znalostí, ktoré je možné ľahko vyjadriť, prenášať, uchovávať a pod.

16. Typológia znalosti • Tacitné/implicitné znalosti sa: • – nedajú sa ľahko postrehnúť, vyjadriť či vysvetliť, • – sú nevyslovené, skryté, tiché, mlčanlivé, neštruktúrované, • – sú uchovávané v mozgu človeka, sú jeho osobným vlastníctvom, často sú podvedomé a sú zdrojom kreativity, • – sú spojené s individuálnymi skúsenosťami, činnosťami, postupmi, rutinami, nápadmi, hodnotami, emóciami, intuíciou, osobnými predstavami, mentálnymi modelmi, • – sú ťažko formalizovateľné a komunikovateľné, • – sú založené na intuícii, hodnotách, zvykoch (Vymětal, J.).

17. Typológia znalosti

18. Zdieľanie znalostí • Proces zdieľania znalostí sa výrazne odlišuje od výmeny informácií. • Efektívne zdieľanie v sebe zahŕňa procesy prenosu a prijatia – absorbcie. • Ak je znalosť prijatá, ale nie je absorbovaná, ako to je v prípade prenosu informácií, potom prenos znalosti nie je dokončený. (Katuščáková, M.)

19. Zdieľanie znalostí • Zdieľanie znalostí znamená ich zdvojnásobenie, teda dosiahnutie synergického efektu. • Rovnako dôležité je si uvedomiť, že v procese zdieľania ide o dobrovoľný a slobodný akt, pre ktorý sa jednotlivec rozhoduje sám a ku ktorému by mal byť nejako motivovaný. • Práve otázka motivácie ku zdieľaniu je veľmi náročná, nakoľko predpokladá zmenu prístupu ľudí smerom od individualistického ku kolaboratívnemu. (Sveiby, K. E.)

20. Nástroje zdieľania tacitných znalostí • - Rozprávanie príbehov • - Učňovstvo • - Komunity (Mládková, L.)

21. Kolaborácia • Kolaborácia je progresívna forma spolupráce, ktorá umožňuje vo veľkej miere eliminovať problémy spojené s transferom znalostí a pritom zabezpečiť efektívnejšie generovanie znalostí nových. Ponúka mnoho možností pre otvorenejšiu a rozsiahlejšiu spoluprácu za využitia IKT a virtuálnych výskumných prostredí najmä v podmienkach geograficky distribuovaného výskumu.

22. Systémy na podporu kolaborácie („groupware“) • Elektronické komunikačné nástroje • – Synchrónne a asynchrónne konferencie, • – e-mailovú komunikáciu, • – faxovanie, • – hlasovú poštu, • – wiki, • – publikovanie na webe, • – nástroje na kontrolu (alebo správu) revízií.

23. Systémy na podporu kolaborácie („groupware“) • Elektronické konferenčné nástroje • – Internetové fóra (známe ako „message boards“ alebo „discussion boards“), • – on-line rozhovor, • – rýchly rozhovor a telefonický rozhovor, • – video zasadania, • – zdieľanie aplikácií, • – systémy elektronických konferencií (EMS).

24. Systémy na podporu kolaborácie („groupware“) • Elektronické kolaboratívne nástroje (koordinačné) • – Elektronické kalendáre (označované ako softvér na správu času) • – systémy projektového manažmentu • – nástroje na On-line overovanie • – „workflow“ systémy. • – systémy znalostného manažmentu • – podnikové záložky • – extranetové systémy (označované aj ako projektový extranet) • – „sociálny“ softvér • – on-line tabuľky (Wiki, 2011).

25. Systémy na podporu kolaborácie („groupware“)

26. Systémy na podporu kolaborácie („groupware“)

27. Systémy na podporu kolaborácie („groupware“)

28. Systémy na podporu kolaborácie („groupware“) v praxi • Uvedieme konkrétny prípad • Zavádzanie v systémov na podporu kolaborácie vo vzdelávaní • Katedra mediamatiky a kultúrneho dedičstva • Google aplikácie • TeamSpeak 3 • TeamViewer

29. Google aplikácie • Budú študenti milovať • Uvoľnia vaše IT • Jednoduchá implementácia • Úspora financií • Nie sme jediní • Zaistenie súkromia • Bezpečnosť • Inovácie v reálnom čase • Globálna kolaborácia • Okamžitá podpora • Podpora mobilných zariadení

30. TeamSpeak 3 • Hlasová komunikácia • Zdieľanie dokumentov • VOiP • Práca z domu • On-line stretnutia • Prezentácia • Tréning • Tímová práca • Podpora mobilných zariadení

31. TeamViewer • Vzdialená podpora • Údržba na diaľku • Vzdialený prístup • Práca z domu • On-line stretnutia • Prezentácia • Tréning • Tímová práca • Podpora mobilných zariadení

32. A čo ďalej? • Ďakujem za pozornosť