110 likes | 462 Views
ETIKA. praktická filozofia , filozofia mravnosti, interdisciplinárna a normatívna veda - systematicky sa zaoberá skúmaním pravidiel správneho (dobrého) konania (správania), pričom sa zameriava na dôvody (prečo?), kvôli ktorým dané správanie možno považovať za správne (dobré)
E N D
ETIKA praktická filozofia, filozofia mravnosti, interdisciplinárna a normatívna veda - systematicky sa zaoberá skúmaním pravidiel správneho (dobrého) konania (správania), pričom sa zameriava na dôvody (prečo?), kvôli ktorým dané správanie možno považovať za správne (dobré) hľadanie, motivovanie a formovanie našich vnútorných postojov s vedomím zodpovednosti, ktoré presahuje naše vlastné záujmy
ETIKA • éthos(gr.) = zvyk, mrav (etymologicky zhodné s pojmom morálka) • mos(lat.) = zvyk, obyčaj, poriadok, pravidlo, zásada, predpis • moralis(lat.) = mravný (Cicero) • moralitas(lat.) = morálka, označenie ľudských vzťahov, vedomia a činnosti z aspektu dobra a zla, sústava hodnôt a pravidiel ľudského konania Konanie človeka (morálne dobré/zlé) závisí odjeho múdrosti a orientácie jeho svedomia.Človek má možnosť konať slobodne, avšak zodpovedne!
ETIKA Morálka= systém pravidiel a noriem, ktoré určujú správanie a konanie ľudí • označuje morálny stav jedinca alebo komunity • meradlom morálky je zhoda/nezhoda s vlastným svedomím (morálka = individuálna kategória) • rôznorodé morálne kódexy (v závislosti od krajiny, kultúry, epochy) sa líšia, ale základ je spoločný: normy a hodnoty
ETIKA Morálka- pojem, často vyvolávajúci negatívnu predstavu obmedzovania osobnej slobody. Iba spoločensky, ľudsky a do sveta začlenené pozitívne konanie je morálne. Základné etické hodnoty (cnosti) = úcta k človeku a k jeho životu, láska, spravodlivosť
ETIKA • Mravnosť= postoj človeka, spočívajúci na slobodnom rozhodnutí voči prirodzenému mravnému zákonu. = je podstatná stránka ľudskej kultúry, veľká humanistická hodnota Mravne dobré = ľudské konanie, ktoré je v zhode s objektívnou etickou hodnotou a mravným zákonom Mravne zlé = ľudské konanie, ktoré je v rozpore s objektívnou etickou hodnotou a mravným zákonom. = uplatnenie mravných zásad v živote človeka • rieši otázky o podstate a konaní mravného dobra/zla z hľadiska jednotlivého človeka i ľudskej spoločnosti • v kultúrach všetkých národov – príkazy, normy správania a hierarchia hodnôt („mravné“ = ľudský prafenomén) - podľa týchto je správanie schvaľované ako chvályhodné, predpísané, povinné alebo ako zavrhnutiahodné, zakázané
ETIKA Svedomie = vnútorný regulátor správania, uplatňuje sa v rozhodovacom usudzovaní (človek je v procese voľby na priesečníku dobra a zla). Aktivizuje sa aj, alebo najmä vtedy, keď si to človek ani neželá (výčitky svedomia). Svedomie = jedinečná psychická kvalita, nie je zastúpiteľná žiadnym iným psychickým mechanizmom v osobnostnej štruktúre človeka. Verejná mienka = vonkajší regulátor správania. Človek „číta“ podnety verejnej mienky cez prizmy svojho svedomia – čo z nej príjme, čo odmietne.
ETIKA Cieľ etiky: usporiadanie ľudských činov do určitého poriadku, v ktorom človek nachádza všetky ukazovatele a normy, podľa ktorých môže posúdiť morálnu hodnotu svojho konania. Etika pozitívna – skúma to, čo „je“ normatívna – skúma to, čo „by malo byť“ Každá etika má 3 základné námety: slobodnú vôľu človeka svedomie (vnútorný regulátor správania) etické normy