280 likes | 466 Views
Spomienkový príbeh na hodinách literárnej výchovy Mgr. Martina Kohútová Pedagogická fakulta Prešovská univerzita Ul. 17. novembra č. 1 Prešov.
E N D
Spomienkový príbeh na hodinách literárnej výchovy Mgr. Martina Kohútová Pedagogická fakulta Prešovská univerzita Ul. 17. novembra č. 1 Prešov
Medzi „rodinné striebro“ detských knižníc patria aj príbehy z rokov dávno zabudnutých, ktoré možno ešte niekde ožívajú pri rozprávaní starých otcov a starých mám. Môžu nadchnúť čitateľa a priviesť k premýšľaniu o životných peripetiách. O tom, aký bol svet kedysi a aký je dnes.
Položme si najskôr otázku: Čo by knihy rozprávajúce ľudské príbehy z minulého storočia mohli ešte odovzdať dnešným deťom, aké hodnoty môžu priniesť do súčasnej literatúry? Na tieto otázky sme hľadali odpovede pomocou vybraných detských spomienkových príbehov, ktoré sme spracovali pomocou práce v prostredí PowerPoint a predložili sme žiakom 4. ročníka základných škôl v Prešove.
Vieme, že jazyk literatúry nie je jednoznačný a neskúsený čitateľ potrebuje pomocou didaktickej interpretácie prekonávať bariéry, ktoré spôsobujú problémy v pochopení diela. Pokúsime sa odhaliť ich na nových vydaniach kníh pre deti a mládež vydaných v prvej polovici 20. storočia.
Náš návrh spracovania detských spomienkových príbehov vznikol ako reflexia na projekt vydavateľstva Ikar v roku 2002, kde v novej edícii klasickej detskej literatúry pre deti a mládež boli vydané tieto tituly: román Martina Rázusa Maroško (1932), próza Ľuda Ondrejova Zbojnícka mladosť (1937) a Zelinovej dielo Jakubko (1959).
V prózach, ktorým sme venovali pozornosť, sme sledovali viacero štruktúrnych prvkov: referenčnosť hrdinu, humor, dobrodružnosť, motívy hry, slobody, zbojníctva a iné.
Pri tejto analýze sme experimentom zisťovali obľúbenosť vybraných diel na hodinách literatúry v 4. ročníkoch základnej školy. Zistili sme, že deti (čitatelia) zabudli vnímať medziľudské vzťahy, priateľstvá a hrdinstvá jednoduchých ľudí a detí.
1. hodina Martin Rázus
Téma: Maroško Ročník: 4. Pomôcky: upravený text, pero, papier Cieľ:rozvíjať čitateľskú kompetenciu, recepciu a hodnotovú orientáciu prostredníctvom využitia techniky IKT
Maroško – Martin Rázus Text: V strapatej hlave Maroškovej počne sa brieždiť. Kamarátstvo je dobrá vec, ale nie je kamarátstvo ako kamarátstvo! Keď dostal basu od Jana z píly, hneď bolo kamarátov. Ale len kým sa basa nerozdrúzgala. A teraz tiež – Mišo by bol kamarátom, ale za cimbal. Načo je potom také kamarátstvo? Rozhovor: Je podľa teba Mišo dobrý kamarát? Je to dobré kamarátstvo za cimbal? Napíš na papier meno svojho najlepšieho kamaráta (kamarátky) a dôvod, prečo je tvojím najlepším kamarátom.
Text: Choď do Kľuchajov pobaviť sa s Paľkom!- narádza mu mamka. – To je dobrý chlapec. Cimbal ti nevezme. A má i holuby. Choď! Ja nejdem!- opustí Maroš gamby. Prečo nejdeš? Tetuška ti ešte i dá niečo! Jabĺčko ti dá! Poď, zavediem ťa!- chytí ho za ruku, špinavú od hliny. Ja, - strčí malíček do kútika úst, - ja nie. Keď sa ja hanbím. Čo by si sa mal hanbiť, - potrhne ho mamka, merajúc ho zadiveným pohľadom. Keď som ja nie pán! Rozhovor: Prečo Maroško povedal vetu: „Keď som ja nie pánom?“ Čo tým myslel?
Text: Ale môžeš byť! Keď sa budeš usilovať, všetko môže z teba byť, vieš? Poď! Horko-ťažko ho dostane do Kľuchajov i s cimbalom. Vlečie sa za matkou odutý, s plachým pohľadom, smrkajúc. Na priestrannom, pekne vybudovanom dvore iba kŕdeľ hydiny – sliepok a kačíc. Zo dve perličky a krásny tmavopestrý kohútisko s blýskavým perím. V kuchyni tiež nikoho. Kľuchajovú, príjemnú staršiu paniu, nájdu konečne v záhradke s motyčkou na bujných zeleninových hriadkach. Ach, suseda, čože nového? – zdvihne pani hlavu na pozdrav. – Akože ťa poslúcha ten tvoj cimbalista? Všakovak, pani urodzená, - potrhne mamka chlapčiska. – Ale idem s ním, s týmto kadektom. Nemá sa s kým baviť a ja, či je váš Paľko nie doma. Veď sú dobrí kamaráti! Náš Paľo? Ktovie, kde je ten! Len čo sa naje, zmizne ako gáfor. Rozhovor: Čo znamená veta: Len čo sa naje, zmizne ako gáfor?
Text: Iste bude u Mrázikov pri holuboch... No vidíte, mamka, - zašomre Maroš. – Načo sme sem šli! Zato nič, - usmeje sa Kľuchajová, zbadajúc, ako suseda zapcháva chlapčiskovi zásterkou ústa. – Veď sme my doma. Poďže sem, Maroško, - pozve ho dobrácky, - voľačo ti dám! Pozri!- zdvihne mu briadku jemnou rukou, ukazujúc na zarodené stromy. Čo chceš radšej, jabĺčok, či kvetov? Rozhovor: Čo si myslíš. Ktorú vec si Maroško od tety vyberie a prečo? (jablká, kvety, nič, alebo obidve veci) Čo by si si vybral ty na Maroškovom mieste? (žiaci si vyberú prostredníctvom možností)
Text: Takáto otázka posmelí Maroša. Zadíva sa raz na stromy, dobré včasné jablone, tu zas na kvetnaté hriadky, od nich zaváňa rezedou a fialkami. Takú záhradu on ešte nevidel, leda škárou na plote. Jabĺčka sa mu páčia, sú také ako mamkino líce. Ale jabĺčka už mal. I otec mu doniesol z mesta. I mama mu dala. A kvety ešte nemal, leda také, čo si sám natrhal na Mrázikovie lúke... Rozhovor: Nájdi v texte vety, ktoré hovoria o vzťahu Maroška a jeho mamky. Vypíš ich a vysvetli.
Text: Nuž čo budeš radšej? – opätuje pani, hladiac ho zvedavo mäkkým pohľadom. Ja.....ja...- nezodvihne za svet oči zo zeme, - ja radšej kvety! No, ty si nie chlapec ako chlapec! Rozhovor: Prečo teta Kľuchajová povedala Maroškovi: „Ty si nie chlapec ako chlapec!“
Text: - Každý chlapec by si pýtal jabĺčok, a ty kvety! Tak poď, - vezme ho ku kvetným hriadkam, kde kvitnú na štíhlych kríkoch i ruže, - dám ti kvetov, keď ich máš rád!- Aj mu ich natrhá za plnú hrsť. – A teraz poď! – zavedie ho pod jablone a potrasie jednu štíhlu, až začnú jablká cupotať. – Na, vezmi si!- tisne mu do ruky i do vrecka z pekného šťavnatého ovocia. – Aby si si pamätal! Keď budeš vždy mať rád, čo je pekné, dostane sa ti z toho, čo je dobré a osožné. Rozhovor: Skús povedať (napísať) hlavnú myšlienku príbehu.
Text: Od Kľuchajov ide Maroš vyskakujúc domov. Keď si už i kamaráta nenašiel, ale má aspoň kvety! Ale krásne kvety a ešte i jabĺčka! Do jabĺčok sa hneď i dá. A z kvetov, čo vloží mamke do krčiažka na vodu, teší sa i na druhý deň. Rozhovor: Aké postavy vystupujú v príbehu? Aké vlastnosti má hlavný hrdina (Maroš)?
Páčil sa ti príbeh ? Áno NieNeviem Prečítal by si si na základe tohto úryvku aj celú knihu? Áno Nie Možno
Priebeh hodiny: Rozhovor o naposledy prečítaných knihách žiakov. Hlasné spoločné čítanie textu, v jednotlivých odsekoch sa kládli otázky, na ktoré. Žiaci odpovedali na papier. Záverečná rekapitulácia (interpetácia príbehu). Ponaučenie z príbehu. Vyhodnotenie práce žiakov, rozhovor o prečítanom texte.
2. hodina Ľudo Ondrejov
Téma: Zbojnícka mladosť Ročník: 4. Pomôcky: upravený text, pero, pracovný list Cieľ:rozvíjať čitateľskú kompetenciu, recepciu a hodnotovú orientáciu prostredníctvom využitia techniky IKT
Text: Čo povedala mama Jerguš, aby predišiel nedorozumeniam, hneď odo dverí začal rozprávať: - Chlapec sa topil. Volá sa Vilko Halaj. Skočil som za ním a vytiahol som ho! Mama s podivením pozrela na mokré Jergušove šľapaje. Veď si celý mokrý! – povedala rozčúlená. – Už sa aj vyzliekaj! Jerguš postavil sa k sporáku, začal zhadzovať mokré šaty, vyzúvať topánky. Zima ho potriasala. Rudko díval sa na neho s otvorenými ústami, Anna sa potajomky usmievala, mokrý Jerguš jej bol veľmi smiešny. Mama priniesla suché staré šaty, Jerguš sa preobliekol a rozprával:
Text: Spadol do kanála. Skočil som za ním a pod koreňom som ho zdrapil. Voda bola hlboká, len ma tak brala. A studená, juj! – Jerguš sa zatriasol. Anna tíško pošepla: Mama, klobúk vám skántril! A Jerguš na to: Ťažký bol ani brav. Tučný, s takýmto bruchom! Chcel som vyliať z neho vodu, staval som ho na hlavu, nič z neho nevyšlo... Anna pošepla: - Nový klobúk- iste ho utopil.... Celkom nič nedýchal! – pokračoval Jerguš veľmi hlasno. Vzal som ho na ruky, ťarcha ani cent. A tu mi odrazu začne škriekať. „tu si ho máte,“ povedal som jeho mame. Dali ho spať na pec. Očervenel ani karmažín! Mama dívala sa pozorne na Jerguša, počúvala, mlčala.
Text: Po chvíli povedala: Mal si sa osušiť u Halajov. Budeš odŕhať. Choď si ľahnúť do postele. Jerguš poslúchol. Prebehol zadnou izbou a pitvorom do prednej, zaboril sa do perín. Mrkalo, priadlo čierne nite po izbe. V hlavnici hučala voda, besná, spenená. Niesla drevo a smeti, udierala do jelšového koreňa. Jagala sa kávovou farbou, spievala o sihotiach: „Sihote, sihote, zelené sihote...“ Jerguš, zachytený na jelšovom koreni, nakláňal sa hlboko. Dočahoval zelenú zásterku v hlbokej vode. Usínal.
Text: Mama zamyslená sedela v kuchyni, rozprávala deťom pomaly, rozvážne: Jerguš je smelý chlapec. Nebojí sa ničoho. Ale, bože, ako slepý letí do nešťastia. Ľahko sa mohol aj on utopiť. Rozosmiala sa a povedala: A teraz sa bude parádiť v starom klobúku! Priložila na oheň a postavila vodu na lipový čaj pre Jerguša.
Priebeh hodiny: Rozhovor o spisovateľovi Ľudovi Ondrejovi. Čítanie prevej ukážky, na ktorú nadväzuje nasledujúca „pracovná“ ukážka. Rozhovor o prvom príbehu (Jergušove dobrodružstvo pri záchrane Vilka Halaja). Prvé čítanie „pracovnej“ ukážky. Rozhovor o prečítanom texte. Vysvetlenie neznámych slov (odŕhať, karmažín, sihote, brav, cent, pitvor, ...). Druhé čítanie textu. Rozhovor o dojmoch z prečítaného textu. Vypracovanie pracovného listu.
Slovo na záver: Diela slovenských spisovateľov Martina Rázusa, Ľuda Ondrejova sa stali vo využití práce s IKT technológiou vďačným materiálom. Rozsah strán neumožnil spracovať do našej prezentácie úryvok z diela Hany Zelinovej Jakubko ale metódy a formy práce s literárnym textom boli podobné a tiež využité na hodinách literárnej výchovy. Prieskum dokázal, že množstvo detí má problém pochopiť dielo a jeho výpovednú hodnotu. Práve preto sme sa snažili prostredníctvom spomienkových príbehov upevniť čitateľskú gramotnosť žiakov, ako spôsobilosť porozumieť písanému textu, používať ho a premýšľať o ňom. Veríme, že náš projekt s využitím technických prostriedkov IKT umožnia rozvíjať čitateľove vedomosti a potenciál, ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť do života v spoločnosti
Spomienkový príbeh na hodinách literárnej výchovy Mgr. Martina Kohútová Pedagogická fakulta Prešovská univerzita Ul. 17. novembra č. 1 Prešov