Slovenské očakávania spojené s prijatím eura

1. Slovenské očakávania spojené s prijatím eura Prof. Ing. Milan Šikula, DrSc. Ekonomický ústav SAV Praha, 17. septembra 2008

2. Prístupy krajín V- 4 k vstupu do EMÚ • len Slovensko nezmenilo, ale skrátilo pôvodný termín • Dzurindova vláda - skorý vstup - zachovanie reforiem a zodpovedná nepopulistická hospodárska politika • Ficova vláda - zlepšenie politického imidžu a raitingu • argumentácia odkladu vstupu do EMÚ • reštriktívna menová a fiškálna politika - spomalenie rastu a reálnej konvergencie • spoločná menová politika (parametre vyspelých) nereflektuje potreby dobiehajúcich, asymetrické šoky

3. Argumentačná línia NBS • od začiatku jednoznačne pozitívna oficiálna argumentácia rýchleho vstupu do EMÚ • stabilná, medzinárodne uznávaná mena, zjednodušenie cestovania, ľahšie podnikanie, postupný rast miezd, dôchodkov a zamestnanosti, rast, medzinárodného obchodu, PZI • priame (okamžité) výhody • odstránenie kurzového rizika zníženie voči USD, voči euru, celkove prínos 0,02 % HDP • nižšie náklady kapitálu - pokles o 0,5 - 1 p.b. • úspory transakčných nákladov 0,36 % HDP • vyššia transparentnosť

4. Argumentačná línia NBS (pokračovanie 1) • nepriame (dlhodobé) výhody • rast medzinárodného obchodu, nárast o 50 % • vyšší rast HDP cca o 0,7 % ročne, celkom o 7-20 % • dlhodobo vyššia životná úroveň (plný efekt aspoň 20 rokov) • náklady a nevýhody • technické náklady výmeny meny jednorázové, 0,3 % HDP • strata časti zisku bankového sektoru a jednorázové adaptačné náklady • strata nezávislej menovej politiky • pravdepodobne mierne vyššia miera inflácie

5. Argumentačná línia NBS (pokračovanie 2) • strata nezávislej menovej politiky - najvážnejšia - strata stabilizačného nástroj. vývoja ekonomiky • NBS je však aj v súčasnosti značne limitovaná • pri súčasnej úrovni synchronizácie SR s eurozónou by strata menovej politiky len mierne zvýšila volatilitu HDP, zamestnanosti • volatilita inflácie by sa však zvýšila • táto nevýhoda by sa zvyšovaním synchronizácie s ekonomikou eurozóny mala znižovať • strata nezávislej menovej politiky odhad 0,04 % HDP ročne

6. G r a f č. 1 Úroveň synchronizácie cyklov Zdroj: Eurostat, NBS

7. G r a f č. 2 Úroveň synchronizácie ponukových a dopytových šokov Zdroj: NBS

8. G r a f č. 3 Vplyv asymetrických dopytových šokov Zdroj: NBS - Vplyv zavedenia eura na slovenské hospodárstvo

9. Argumentačná línia NBS (pokračovanie 3) • výrazne pozitívna bilancia výhod a nevýhod - rýchle prijatie eura, hneď po splnení maastrichtských kritérií • odloženie eura - krátkodobé účinky nevýrazné, no dlhodobe by zmena HP - zvyšovanie deficitu verej. financií, devalvácia kurzu, strata potenciálnych prínosov eura, raitingu, PZI úrokové miery • výhody nebudú automatické, správna HP - odstránenie deficitov, flexibilita trhu práce, vzdelávací systém, podnikateľské prostredie, vymožiteľnosť práva, administratívne bariéry, potom rast, životná úroveň, reálna konvergencia

10. G r a f č. 4 Reálna konvergencia bude pokračovať Zdroj: Eurostat, NBS

11. G r a f č. 5 Reálne príjmy domácností Odhadovaný rast reálnych príjmov domácností* *za obdobie 10 rokov Zdroj: NBS

12. Možné dôsledky vstupu Slovenska do EMÚ vo výsledkoch výskumu EÚ SAV • popri teoretických otázkach OMO tiež empirická analýza relevantných NH - dosahov vstupu SR do eurozóny • ako sa v hospodárskom vývoji kohéznych krajín prejavil krok, ktorý dnes uskutočňuje Slovensko • komparatívne preskúmanie pripravenosti Slovenska a pôvodných kohéznych krajín pred vstupom do EMÚ • výskum možných dôsledkov spoločnej menovej politiky • z hľadiska reakcie na asymetrické šoky • vyrovnávania cenových hladín • vyrovnávanie miezd a dôchodkov

13. T a b u ľ k a  1 Priemerné ročné diferenciály charakteristík konvergencie k priemernej úrovni eurozóny (EZ) v percentuálnych bodoch Prameň: Iša, J. - Okáli, I.: Európska menová únia, optimálna menová oblasť a možné dôsledky vstupu Slovenska do eurozóny, Politická ekonómie č. 3/2008 Vývoj ročných diferenciálov svedčí, že väčšina kohéznych krajín zaznamenala urýchlenie reálnej konvergencie s výnimkou Portugalska - nie automatizmus

14. T a b u ľ k a 2 Porovnanie parametrov konvergencie v rokoch pred vstupom do eurozóny 1 Prameň: Iša, J. - Okáli, I. (detto) Slovensko v porovnaní konvergenčných parametrov s pôvodnými kohéznymi krajinami - najhoršie v relatívnej úrovni HDP/obyv., no v ďalších ukazovateľoch reálnej i nominálnej konvergencie bolo priemerné

15. T a b u ľ k a 2 pokračovanie Porovnanie parametrov konvergencie v rokoch pred vstupom do eurozóny Prameň: Iša, J. - Okáli, I. (detto)

16. T a b u ľ k a 2 pokračovanie Porovnanie parametrov konvergencie v rokoch pred vstupom do eurozóny 1Údaje tabuľky sa vzťahujú u Írska, Španielska a Portugalska k rokom 1996, 1997 a 1998; u Grécka k rokom 1998, 1999 a 2000; u Slovinska k rokom 2004, 2005 a 2006; u Slovenska (za predpokladu jeho vstupu do menovej únie od 1. 1. 2009) k rokom 2006, 2007 a 2008. Podľa Eurostatu. 2 Medziročné harmonizované indexy spotrebiteľských cien. 3General government net debt interest payments. Podľa: OECD Economic Outlook, 2007/1. 4 HDP v c. 2000 na pracovníka v národnom hospodárstve. 5 Pomer zamestnaných osôb vo veku 15 – 64 rokov k úhrnu obyvateľstva v rovnakej vekovej skupine. Podľa: Eurostat, Štrukturálne indikátory. p1 Prognóza vlastná. p2 Prognóza podľa OECD Economic Outlook 2007/1. p3 Prognóza podľa: Statistical Annex of European Economy, Autumn 2007, European Commission, October 2007. p4 Prognóza Národnej banky Slovenska. Prameň: Iša, J. - Okáli, I. (detto)

17. T a b u ľ k a  3 Súhrnné koeficienty pripravenosti na vstup do EMÚ 1 Koeficienty pripravenosti sú zistené podľa údajov tabuľky 3 tak, že podľa hodnôt miery inflácie, pomeru výsledku verejných financií k HDP, relatívnej úrovne HDP/obyv., produktivity práce i miery zamestnanosti (pri výpočte poradia konvergencie), resp. podľa hodnôt rastového diferenciálu, produktivitného diferenciálu a diferenciálu zmien zamestnanosti (pri výpočte poradia konvergenčnej kondície) v poslednom roku pred vstupom do EMÚ boli k jednotlivým krajinám priradené hodnoty ich poradia v príslušnom ukazovateli (od 1 – najlepší výsledok po 6 – najhorší výsledok). Priemerná hodnota vypočítaná pre každú krajinu zo súčtu jej poradí je hodnotou ich koeficientu pripravenosti na vstup do eurozóny. Prameň: Iša, J. - Okáli, I. (detto) Len značne podmienené závery - skoré účinkovanie SR v EMÚ by nemalo mať nepriaznivý vplyv - ak si SR udrží dobrú kondíciu pozitívny vývoj reálnej i nominálnej konvergencie by mohol pokračovať

18. Možný vplyv spoločnej menovej politiky • asymetrické šoky - vysoká korelácia medzi vývojom priem. prod. V-4 a eurozóny veľmi vysoký stupeň prepojenosti, Slovensko - 85 % ZO s EÚ, v 2006 na tržbách 200 najväčších - 82% zahraničné, v polovici 2007 na tržbách priemyslu až 71 % zahraničné • vývoj vyrovnávania cenových hladín - orientačné prepočty (za Írsko, Grécko, Španielsko a Portugalsko) vývoja zmien ERDI, kurzu národných mien, PP a cien rast, PP bol väčšinou rámcom zvyšovania ERDI, nie vývoj nominálneho kurzu, vyrovnávanie cenových hladín pokračovalo aj po vzniku EMÚ, hoci niekde pomalšie • prijatie eura v NČK by nemuselo mať negatívny vplyv

19. T a b u ľ k a  4 Relácie národných úrovní produktivity a reálnych miezd k priemeru EÚ 15 Prameň: Iša, J. - Okáli, I. (detto) - v procese reálnej konvergencie je rast cenovej úrovne sprevádzaný rastom miezd, no rozdiely v mzdových úrovniach a PP sú v dobiehajúcich značne väčšie ako vo vyspelých a spravidla sa ešte zväčšujú - nemožnosť apreciácie meny - prenášanie rastu PP do vyrovnávania úrovne dôchodkov viac cez rast miezd

20. Závery • hypotéza - za SR pri udržaní potrebného tempa rastu, rastu PP v hospodársko-politickom rámci - makrostabilita a pružný trh práce - možné pokračovanie reálnej konvergencie aj po EMÚ • nedajú sa presne identifikovať problémy, ktoré vzniknú po vstupe, ešte ťažšie určiť spôsob ich riešenia, či si to uvedomili autority, ktoré rozhodli o rýchlom vstupe do EMÚ • problematika dôsledkov vstupu do EMÚ veľmi štruktúrovaná a mnohorozmerná - názorové spektrum široké a rozporné, v každom určité racionálne jadro, no nemožnosť zladenia do konečného záveru pre exaktné určenie termínu vstupu