Metodologické základy vzdělávání dospělých

2. Metodologické základy vzdělávání dospělých

3. Andragogika • Andragogika je aplikovaná veda o výchove a vzdelávaní dospelých. • Pojem andragogika sa skladá z (gréc.) • gr. anér, agógé = vedenie. • Antropogogika, • Geragogika

4. Alexander Kapp (1833) • Predtým ako sa na začiatku 19. storočia prvý krát objavil pojem andragogika, predpokladalo sa, že metódy a techniky učeniadetí a mládežeby mohli byť aplikované i pre potreby vzdelávania dospelých. • V skutočnosti bola pedagogika pojmom zahŕňajúcim umenie a vedu vzdelávania všeobecne, i keď grécky pôvod tohto slova znamenal "vedenie detí".

5. Johann Friedrich Herbart • dospelý sú „hotový produkt“ • zásah do autonómie a integrity ho môže len narušiť • zdokonaľovanie iba prostredníctvom sebavýchovy a sebazdokonalovania • odmietol

6. Eugen Rosenstock • německo-americký právnik, • historik a originální filosof dějin • zdôvodnil • veda o vzdelávaní dospelých si zaslúži systematické poznávanie • nie je možné iba aplikovať poznatky • pedagóg nie je andragóg

7. Edward Lee Thorndike • II. Svetová vojna ..... (1874 - 1949) • Pričinil sa o rozšírenie experimentálnej pedagogiky najmä v oblasti pedagogickej psychológie • Dospelých možno vzdelávať aj vo vyššom veku • vekové hranice • aktívne učenie • „Instruction should pursue specified, socially useful goals “

8. Andragogika • o výchove dospelých, • o vzdelávaní dospelých a • o starostlivosti o dospelých, ktorá pri tomto procese rešpektuje zvláštnosi dospelej populácie. • Zaoberá sa pri tom • socializáciou, • personalizáciou a • enkulturáciou.

9. Personalizácia • Utváranie a kultivácia osobnosti ako individuálnej spoločenskej bytosti. • utváranie osobnosti, vlastného JA

11. Socializácia Postupnézačleňovaniejednotlivca do spoločnostiprostredníctvomnapodobňovania a identifikácie, najprv v nukleárnejrodine, dalej v malýchspoločenskýchskupináchažpozapojeniesa do najširších, celospoločenskýchvzťahov. Socializácia je výsledkomsociálnehoučenia. Sociálneučenieje procesosvojovaniasisociálnychnoriem, vedomostí, návykov, postojov a dispozícií k príslušnýmsociálnymroliam a dotváranieosobnostnýchrysov. Ide o učeniesociálnymroliam.

12. Sociálne roly • krátkodobé – cestujúci vo vlaku, • dlhodobé – mama, otec • všeobecné – muž, žena • špecifické – provokatér

13. Ohraničenie • Socializácia je proces, ktorý končí smrťou človeka.

14. Enkulturácia • prímanie a rozvoj kultúry • „vrastanie“ do kultúry danej spoločnosti • proces zvnútornenia noriem, hodnôt

15. Kultura • súhrn ideí, obyčajov a podmienených emočných odpovedí, ktoré sú spoločné jedincom určitej spoločnosti ... (Linton 1977) • historická podmienenosť • determinuje • žiadúce/nežiadúce, • prijateľné/neprijateľné • správne/nesprávne ... • vývoj -> socializácia (stigmat, znamenie) • ideál (hodnota človeka podľa určitých kritérii /kalokagathia/, súťaže Miss, „estetický ideál“)

16. Akulturácia • „prispôsobovanie“ – dočasný charakter

17. Hodnoty, normy a postoje

18. Spoločnosť • Tabu • Právo • Morálka • Obyčaje • Zvyky • Masmédiá

19. Masmédia a vzdelávanie dospelých • TV – teletex • Billboardy • Tlač • Rozhlas • Internet • Multimediálne programy a zariadenia

21. Zhromažďovanie informácii

22. Profesionalizácia -> • osvojenie profesnej role • súčasť socializace • zaraďovanie do soc. ek. štruktúry spol

23. Dospelý jedinec • Dosiahnutá úroveň: • Biologickej, • psychologickej a • sociálně-ekonomickej zrelosti. • Objekt andragogiky -> v celom priebehu životnej dráhy

24. Základné znaky dospelosti • Biologická – odpútanie sa od citovej závislosti na rodičoch • Mentálna (psych.) – zodpovednosť • Sociologická – schopnosť identifikovať a uspokojovať sociálne potreby • Ekonomická nezávislosť

25. Životní dráha • Složitý proces, který můžeme popsat pomocí čtyř základních dimenzí: • Čas • Horizontální dimenze životní dráhy • Vertikální dimenze životní dráhy • Význam, hodnocení

26. Úkol Nakreslete si křivku své vlastní životní dráhy, v úvahu vezměte hlavně biografický čas a její vertikální dimenzi. Co všechno můžete z takové křivky vyčíst?

27. Osem vekov človeka • E. Erikson • Konflikt dvoch tendencií • (dôvera, autonómia, inicitatíva, snaživosť) • 5. Fáza identity proti zmäteniu rolí • 6. Fáza intimity proti izolácií • 7. Fáza generativity proti stagnácií • 8. Fáza integrity proti zúfalstvu

28. Ponímanie andragogiky • Aplikovaná veda o mobilizácií ľudského kapitálu v prostredí sociálnej zmeny

29. Ľudský kapitál • Stupeň kvality členov určitej spoločnosti • Apeskty (2 rozmery LK): • Kultúrny (manipulácia s informáciámi...) • Sociálny (sieť spoločenckých kontaktov, väzby...) • Najvýznamnejší potenciál existencie a vývoja • Ľudský potenciál -> príslušná starostlivosť!!!

30. Sociálny kapitál

31. Početpublikací

32. R. Burt–strukturnímezery • Structuralholes • Sociálníkapitálje funkcípříležitostizprostředkovatelství(brokerage) v síti • Strukturnímezery= mezery v sociálnístruktuře. Vytváříkonkurenčnívýhodu u jedince, jehožvazbypřeklenujítytomezery. • Optimálnípostaveníjedince v sociálnísíti je meziněkolikarůznýmiskupinami, kdyjehokontaktyjsouneredundantní–nevedou k podobnýmlidem a tedykestejnýminformacímčizdrojům.

35. Efektypůsobeníkolektivního SK • Pozitivníkorelacemezimnožstvímsociálníhokapitálu+ • ekonomickýmrůstem • nízkoumíroukriminality, • nízkoumíroukorupce • veřejnýmzdravím • …. ? • Model koloběhusociálníhokapitálu[Halpern2005]: • investice do veřejnýchstatků(vzdělání, opatřenístátuveřejných a sociálníchslužeb) →prostředístimulujícísociálnídůvěru a občanskouparticipaci →podmínky pro společenskypozitivnívývoj →sociálnísoudržnost

36. Putnamůvsouhrnný index sociálníhokapitálu

37. „Do okruhuVašichpřátelpatřílidé:…“

38. Úkoly Je kolektivní sociální kapitál skutečněkapitálem? Připravte si vlastní příklad možnosti, jak mobilizovat lidský kapitál a jak tyto procesy mohou ovlivnit společenské změny.

39. Základné demografické ukazovatele • Celkový počet obyvateľstva • Hustota obyvateľstva • Štruktúra obyvateľstva • Fertilita • Natalita • Mortalita • Prirodzený prírastok/úbytok obyvateľstva • Migrácia • Očakávaná dĺžka života pri narodení

42. Malthusova teória • Thomas Robert Malthus (1766-1834) • Populačná explózia • 1798 (rok 0) • Esej o principu populace • Pre život človeka sú nutné potraviny • Vášeň(passion) medzi pohlaviami je nutná a zostane približne taká i vbudúcnosti.

43. „Pojetí“ andragogiky • Veda o mobilizácii ľudského kapitálu (sociologie, ekonomika) • Veda o orientácii jednania človeka na jeho životnej dráhe (psychologie) • Veda o animácii dospelého človeka (kulturologie, antropologie, sociologie, pedagogika) • Veda o individuálnych a sociálnych súvislostiach zmien syntetického statusu

44. Status • vrodený • pripísaný • získaný (syntetický) • jak nás ostatní vidí • Souhrn práv a povinností, které nás společensky zavazují, určují naše místo ve společenské hierarchii a promítají se do naší prestiže

45. Syntetický status • Charakteristika profesie • Prestíž profesie • Kvalifikácia, stupeň vzdelania • Vplyv a „Moc“ • Príjmy • Životná úroveň • Minimalizácia negativných dopadov na človeka

46. Úkol • Čo môže spôsobiť zmenu sociálneho statusu? • (determinanty)

47. Veda / technológie • Andragogika z hľadiska zmien • Technológia tvorby a mobilizácie (navyšovanie) LK • Technológia vedenia dospelého človeka na jeho životnej dráhe • Technológia vedenia dospelého človeka pri jeho edukácii a kariérnom raste • Technológia minimalizácie nežiadúcich dôsledkov

48. Európsky priestor • História (1970) • „Úvod do celoživotného učenia“ • Learning to be;The world of education today and tomorrow. • problematika definície • prečo je potrebná stratégia celoživotného vzdelávania • úžitok, ktorý sa od neho očakáva • Národný význam pojmu

49. Celoživotné vzdelávanie zahrňuje prvky • ľudia sa učia počas celého života; • ide o široký rozsah zručností, či už všeobecných, odborných alebo osobných (krajiny, ktoré spájajú pojem celoživotného vzdelávania s celoživotnou prípravou alebo ďalším vzdelávaním a so vzdelávaním dospelých sa zvyčajne sústreďujú na odborné zručnosti); • formálne systémy výchovy a vzdelávania, ako aj neformálne činnosti organizované mimo týchto systémov zohrávajú určitú úlohu v spolupráci verejného a súkromného sektoru, hlavne čo sa týka vzdelávania dospelých; • pozornosť sa sústreďuje na potrebu pevných základov získaných počas základného vzdelávania a na prebudenie túžby a motivácie ľudí vzdelávať sa.

50. Európsky kontext • „Memorandum o celoživotnom vzdelávaní“(materiál Európskej komisie 2000) • Národné diskusie (2001) • Praktické uskutočňovanie Európskeho priestoru celoživotného vzdelávania(2001) • Aktívne občianstvo, osobné naplnenie, sociálne začlenenie, zamestnanosť • „Správa o realizácii celoživotného vzdelávania v európskom priestore“ (2002) • Zdôrazňujú význam celoživotného vzdelávania pre rozvoj  krajín Európskej únie, označujú hlavné oblasti a  tendencie vývoja v nich, naznačujú cesty a možnosti, ktoré podporujú ich rozvoj. • Zároveň upozorňujú na to, že národné systémy vzdelávania si majú zachovať svoje osobitné aspekty a napĺňať ideu celoživotného vzdelávania podľa svojho uváženia