230 likes | 385 Views
Združenie žien Slovenska. Rodové aspekty pri diskriminácii na pracovisku. Mgr. Viera PETRÁŠOVÁ, Ing. Viera PETRÁŠOVÁ, CSc. Vedecká konferencia „Realizácia projektov ESF k otázkam rodovej rovnosti“ Trnava, 18. 10. 2007.
E N D
Združenie žien Slovenska Rodové aspekty pri diskriminácii na pracovisku Mgr. Viera PETRÁŠOVÁ, Ing. Viera PETRÁŠOVÁ, CSc. Vedecká konferencia „Realizácia projektov ESF k otázkam rodovej rovnosti“ Trnava, 18. 10. 2007
V rámci príspevku vyhodnocujeme dotazník o rodovej rovnosti, ktorý je súčasťou riešenia projektu ,,Sexuálne obťažovanie na pracovisku“.
Základné údaje: Prieskum bol vykonaný: marec 2006- september 2006, priebežne pokračuje. Počet účastníkov: 82 Región: Banskobystrický kraj Rozdelenie podľa rodu: Ženy: 74 Muži: 8
Všeobecná charakteristika: Združenie žien Slovenska realizovalo anonymný prieskum o rodovej rovnosti vo všeobecnosti medzi uchádzačmi o zamestnanie, ktorí sú evidovaní v rámci projektu: Aktivačné činnosti. Prieskum bol zameraný najmä na zistenie základných postojov respondentov voči rodovému povedomiu a poznatky o najzávažnejšej forme rodovej diskriminácie, ktorou je sexuálne obťažovanie na pracovisku.
Cieľová skupina bola zámerne vybraná najmä s dôrazom na spoluprácu na národnej úrovni s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici.
Charakteristika dotazníka: Dotazník bol koncipovaný ako priame všeobecné otázky smerujúce na zistenie veku respondentov, stavu, počtu detí, stupňa vzdelania. Nasledujúca otázka sa týkala hospodárskeho odvetvia, v ktorom si respondent hľadá zamestnanie a zároveň nasledovala otázka či a v akom počte sa respondent už zúčastnil pracovného pohovoru.
Zákonník práce výslovne zakazuje počas pracovného pohovoru kladenie otázok týkajúcich sa rodinného stavu, tehotenstva a počtu detí, alebo obdobných otázok. Keďže dotazník bol uskutočnený anonymným spôsobom, bolo podstatné opýtať sa aj na tieto skutočnosti, pretože úzko súvisia s problematikou rodovej nerovnosti pri prijímaní do zamestnania.
Ďalšie otázky smerovali ku zisteniu či si respondenti uvedomujú úlohu rodového aspektu pri uchádzaní sa o prácu a následne pri rozhodnutí o prijatí do zamestnania. Otázky boli položené veľmi jednoducho aby nedošlo k dezinterpretácii významu otázky. Respondenti mali odpovedať na otázky, ktoré sa týkali poznatku o prevažujúcom pohlaví medzi zamestnancami organizácie, kde sa respondent uchádzal o prácu. Táto otázka má za cieľ ukázať či sa uchádzači oboznámili o takejto skutočnosti, lebo jednou z možných odpovedí bola aj odpoveď neviem, a zároveň aj ich senzitivizáciu k danej situácii.
Charakteristika respondentov: Počty nezamestnaných žien, v závislosti od dĺžky nezamestnanosti, vzdelania a veku ZŠ - základná škola 12 SŠ - stredná škola 10 8 6 4 2 0 ženy evidované do 1 ženy evidované 1 až ženy evidované 3 ženy evidované do 1 ženy evidované 1 až ženy evidované 3 roka (ZŠ) 2 roky (ZŠ) roky a viac (ZŠ) roka (SŠ) 2 roky (SŠ) roky a viac (SŠ) 18 a viac 30 a viac 40 a viac 50 a viac
Otázka: „Boli Vám na pracovnom pohovore kladené otázky: o rodinnom stave, o tehotenstve, o počte detí, a iné?“ Vo všeobecnosti sa zamestnávatelia pýtali jednej tretiny až polovice respondentov na rodinný stav, tehotenstvo a počet detí. Pri podrobnom preskúmaní dotazníkov, vyšlo najavo, že v prípade ak bol respondent slobodný/á, zamestnávateľ sa už viac nezaujímal či má deti, prípadne sa nezaujímal o tehotenstvo respondentky.
Otázka: „Uchádzali ste sa o zamestnanie v organizácii, kde zamestnávajú prevažne mužov?“ Otázka sa bola zámerne položená tak, aby smerovala voči zamestnancom mužského rodu na pracovisku, keďže väčšina respondentov boli ženy. Otázka mala ukázať, či sa uchádzači o zamestnanie zaujímajú o to akých zamestnancov zamestnáva ich zamestnávateľ z hľadiska rodu zamestnancov. Takmer jedna tretina respondentov nepozná prevažujúci rod zamestnancov pri hľadaní si zamestnania.
Otázka: a)„Stretli ste sa s nižším pracovným ohodnotením z dôvodu, že hodnotená osoba bola žena alebo muž?“ b) „S nižším mzdovým ohodnotením?“
Z nasledujúcich odpovedí vyplýva, že niektorí respondenti nerozoznávajú všeobecne pracovné ohodnotenie vo vzťahu ku osobitnému ohodnoteniu, konkrétne mzdovému. Drvivá väčšina respondentov odpovedala kladne. Pri porovnaní odpovedí o pracovnom ohodnotení a mzdovom ohodnotení, je rodová diskriminácia výraznejšia pri mzdovom ohodnotení.
Stretli ste sa s nižším pracovným ohodnotením z dôvodu, že hodnotená osoba bola žena alebo muž ? 60 50 40 30 20 10 0 áno a) nie a) áno b) nie b) žena muž
Nasledujúci graf ukazuje prehľad respondentov v závislosti od ich veku. Najvýraznejšie sa cítia rodovo diskriminovaní respondenti, ktorí majú 40 a viac rokov, teda tí, ktorí majú najviac pracovných skúseností.
Stretli ste sa s nižším pracovným ohodnotením z dôvodu, že hodnotená osoba bola žena alebo muž ? 25 20 15 10 5 0 áno a) nie a) áno b) nie b) a) pracovné hodnotenie 18 rokov a viac 30 a viac 40 a viac 50 a viac b) mzdové hodnotenie
Nasledujúci graf ukazuje odpovede podľa toho, koľko rokov sa respondent uchádza o zamestnanie. Najvýraznejšie pozitívne odpovede boli zaznamenané u uchádzačoch, ktorí si hľadajú zamestnanie 3 roky a viac.
Stretli ste sa s nižším pracovným ohodnotením z dôvodu, že hodnotená osoba bola žena alebo muž ? 30 20 10 0 áno a) nie a) áno b) nie b) Uchádzač o zamestnanie do 1 roka a) pracovné hodnotenie Uchádzač o zamestnanie od 1 do 2 rokoch b) mzdové hodnotenie Uchádzač o zamestnanie 3 roky a viac
Stretli ste sa s nižším pracovným ohodnotením z dôvodu, že hodnotená osoba bola žena alebo muž ? 50 40 30 20 10 0 áno a) nie a) áno b) nie b) Základné vzdelanie a) pracovné hodnotenie Stredoškolské vzdelanie b) mzdové hodnotenie Vysokoškolské vzdelanie
Otázka: ,, Stretli ste sa s diskrimináciou alebo so sexuálnym obťažovaním na pracovisku z dôvodu, že táto osoba je žena alebo muž? (sexuálne obťažovanie - rozumieme tým okrem priamych nemravných návrhov alebo dotykov aj poznámky typu blondínka, hlúpa žena či muž, iné poznámky smerom ku pohlaviu)“
Charakteristika výsledkov: Žena – neprijatie vnímajú len z toho hľadiska, že si uvedomujú, že keby boli mužmi, lepšie by získali prácu Muž – sexuálne obťažovanie, vzájomné výzvy medzi kolegami
Združenie žien Slovenska Ďakujem za pozornosť!