1 / 67

Multimédiá - filmová technika

Multimédiá - filmová technika. Doc. Ing. Juraj Vaculík, PhD., Mail : juvac@fpedas.utc.sk. 67. Svetlo. O svetle, svietení a tme Svetlo a spôsob osvetlenia je jedným z najúčinnejších vyjadrovacích prostriedkov , prvkov vytvárania scény priamo spredu , zboku ,

lali
Download Presentation

Multimédiá - filmová technika

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Multimédiá - filmová technika Doc. Ing. Juraj Vaculík, PhD., Mail : juvac@fpedas.utc.sk 67

  2. Svetlo • O svetle, svietení a tme • Svetlo a spôsob osvetlenia je jedným z najúčinnejších vyjadrovacích prostriedkov, prvkov vytvárania scény • priamo spredu, zboku, • plastickom, alebo protisvetle. • Prvý film MM I/2006

  3. Svetlo MM I/2006

  4. Teplota svetla MM I/2006

  5. Druhy svetla • Prirodzené svetlo - Slnečné osvetlenie,. zábery protislnku, "náladové" denné osvetlenie: naznačit dramatickú protirečivost javov. • Umelé osvetlenie - Väčšie možnosti výtvarného dokreslenia obrazu, tma je tak isto vizuálnym zážitkom ako svetlo MM I/2006

  6. Svetlo ako objekt filmovania • Svetlo môže byť aj objektom filmovania - tvorí súčasť. • Intenzita, smer, farba … MM I/2006

  7. Spôsob osvetlenia • Je ovplyvnený vnútorným pohybom na scéne i vonkajším pohybom kamery. Osvetlenie ľudskej tváre. MM I/2006

  8. Estetika záberu Vizuálny vzhľad skutočnosti, z hľadiska • kompozičného riešenia, • významového riešenia • ostrosti / neostrosti a • svetelné riešernie. MM I/2006

  9. Kompozícia Kompozíciou označujeme jeho • stavbu, • vzájomný pomer a • rozmiestenie -pravidlo zlatého rezu • zásada kompozičnej uzavretosti obrazu. MM I/2006

  10. Záber a jeho zmysel • Filmový záber -samy o sebe nie sú osobitne výrazné až po svojom začlenení do filmu • Fotografická snímka - zábery objektívne a subjektívne. MM I/2006

  11. Druhy záberov • Objektívny záber - reportážneho a dokumentárneho - charakteristickým pohľadom, • Subjektívny záber duševné rozpoloženie - náznak a symbol. MM I/2006

  12. Záber stavebný element filmu • Záber – • voľba záberu, • veľkosť, • kompozícia a • pohľad na skutočnosť, • Striedanie rôzne veľkých záberov je princípom filmového zobrazovania MM I/2006

  13. Druhy záberov • Celkový záber (celok = C) • Detailnýzáber(detail = D) • polocelok (PC) a • polodetail (PD). • veľký celok VC, • veľký detail VD. MM I/2006

  14. Ukážka záberov MM I/2006

  15. Ukážka záberov MM I/2006

  16. Rozklad výjavu t.j. ako radiť zábery pokiaľ ide o ich veťkosť? Na túto otázku skúsme odpovedať pomocou troch záberov • VC - osoba beží po lúke, • PC - osoba skonená nad určitým miestom, • D - minca v tráve, a uvážme, aký výsledný dojem nadobudne divák o zobrazovanej skutočnosti, keď mu tieto zábery premietneme v rôznom poradí: MM I/2006

  17. Rozklad výjavu • VC - osoba beží po lúke, • PC - osoba skonená nad určitým miestom, • D - minca v tráve, • ak zaradíme zábery v poradí VC-PC-D, MM I/2006

  18. Rozklad výjavu • VC - osoba beží po lúke, • PC - osoba skonená nad určitým miestom, • D - minca v tráve, • ak zaradíme zábery v poradí VC-PC-D, povieme divákovi, že osoba náhodou našla mincu, teda asi cudziu; MM I/2006

  19. Rozklad výjavu • PC - osoba skonená nad určitým miestom, • D - minca v tráve, • VC - osoba beží po lúke • pri zaradení PC-D-VC MM I/2006

  20. Rozklad výjavu • PC - osoba skonená nad určitým miestom, • D - minca v tráve, • VC - osoba beží po lúke • pri zaradení PC-D-VC ukážeme, že osoba hľadala svoju stratenú mincu, a že ju našla; MM I/2006

  21. Rozklad výjavu • PC - osoba skonená nad určitým miestom, • VC - osoba beží po lúke, • D - minca v tráve, • pri slede záberov PC-VC-D MM I/2006

  22. Rozklad výjavu • PC - osoba skonená nad určitým miestom, • VC - osoba beží po lúke, • D - minca v tráve, • pri slede záberov PC-VC-D vidíme, že osoba márne hľadala stratenú vec, ktorá teraz naďalej leží v tráve; MM I/2006

  23. Rozklad výjavu • D - minca v tráve, • VC - osoba beží po lúke, • PC - osoba skonená nad určitým miestom, • zoradenie záberov v poradí D-VC-PC má podobný zmysel ako radenie VC-D-PC, MM I/2006

  24. Rozklad výjavu • D - minca v tráve, • VC - osoba beží po lúke, • PC - osoba skonená nad určitým miestom, • zoradenie záberov v poradí D-VC-PC má podobný zmysel ako radenie VC-D-PC, a hovorí, že osoba stratila mincu, hľadá ju, no nenájde (prvý prípad radenia vystihuje túto myšlienku presnejšie); MM I/2006

  25. Rozklad výjavu • D - minca v tráve, • PC - osoba skonená nad určitým miestom, • VC - osoba beží po lúke • radenie v poradí D-PC-VC MM I/2006

  26. Rozklad výjavu • D - minca v tráve, • PC - osoba skonená nad určitým miestom, • VC - osoba beží po lúke • radenie v poradí D-PC-VC ukazuje, že osoba našla mincu, ale nevieme, či svoju alebo cudziu MM I/2006

  27. Čo s toho vyplýva : určením poradiameníme zmysel MM I/2006

  28. Kompozícia obrazu • Kompozícia (skladba) vyjadruje • Obsahový (čo chceme ...), • výtvarný (ako to povieme ) aj • citový účinok (čo tým chceme dosiahnúť) • vnútorná skladba dôležitá je aj • skladba vonkajšia, • vyššie celky (scény, sekvencie, film). MM I/2006

  29. Dĺžka záberu • Podľa veľkosti záberu - dĺžku záberu. • V scénch bohatých na dej a pohybrýchlym striedaním – pamorámami zvolňujeme, ukľudňujeme. Na záver môžeme shrnúť: záber musí být tak dlhý, aby aj nezasvetený divák pochopil jeho obsah, a tak krátký, aby ho nenudil. MM I/2006

  30. Nadhľad / podhľad • zábery v nadhľade - vtáčej perspektívy • Zabery z podhľadu - prostriedok na zvýraznenie monumentálnosti, nadradenosti MM I/2006

  31. Zmena záberu • Zmenu záberu a smeru snímania alebo objektívu vytvára zdanlivý pohyb. • Predpokladajme, že natáčame dvoch mužov, ktorí hrajú šachy. Skutočného pohybu je na scéne málo: občasné posunutie figúrky, opretie brady o ruku, pohľad na hodinky. Keby sme výjav snímali z jednoho stanovišťa kamery, pôsobil by veľmi nudne. • Skúsme ho preto natatočiť takto: MM I/2006

  32. Ukážka • PC - pri stole sedia dvaja muži, sklonení nad šachovnicou • PD - cez rameno muža A na muže B, ktorý si v zamyslení šúcha bradu • PD - cez rameno A na B. Muž B zdvihne hlavu, pozrie pátravo do tváre A. Potom stočí zrak na hodiny na stole • D - šachistické hodiny • PD - muž A z profilu. Zdvihne ruku, aby tiahol figurkou • D -šachovnica s figúrkami. V záberu sa objaví ruka muža A. Chvíľu váha, potom uchopí jednu figúrku a tiahne. MM I/2006

  33. Zákon osi • V záberoch ktoré susedia, musí byť zachovaný rovnaký smer pohybu predmetu a dodržaný "zákon osi". • "Zákon osy" vyjadruje požadavku, aby diváci sledovali predvádzaný dej v rôznych záberoch pokiaľ možno v jednotnom smere. • Musíme ho prísne dodržiavať aj v tých prípadoch, kedy sa snímaný objekt nepohybuje. MM I/2006

  34. Filmová technika v službách záberu • Film má s fotografiou spoločnú technickú základňu • Frekvencia snímania, určuje súčasne čas - nemáme možnosťľubovoľne meniť expozičný čas resp. meniť frekvenciu. MM I/2006

  35. Charakter filmového snímania môže plniť značnú výrazovú úlohu. Možno meniť • veľkosť zaclonenia objektívu, • vzdialenosť, • osvetlenie, • preostrovať aj • frekvenciu. MM I/2006

  36. Techniky snímania techniky snímania sú výrazovým prostriedkom: • Plynulá zmena clony • Zmena osvetlenia scénky • Zmena vzdialenosti • Zmena ostrosti – preostrenie ukážka 1/ukážka 2 • Frekvencia snímania • Časová lupa • Zberné snímanie • Trikový záber MM I/2006

  37. Záber a pohyb v ňom • Pohyb je najvlastnejšou stránkou filmu • Film má vo výrazových prostriedkoch možnosť zachytávať i ten najnepatrnejší pohyb - najmä v detaile MM I/2006

  38. Pohyb v zábere • Pohyb vnútorný a vonkajší. • vnútorný - prebieha na scene, • ovonkajšom pohybe - pohybujeme kamerou, je pohyb zámerný • os záberu (kamery) • os vnútorného pohybu • os hlavného svetla MM I/2006

  39. Druhy pohybu • Zmena veľkosti záberu • Zmena smeru pohybu na scéne • Záber a protipohľad • Pohľad do kamery MM I/2006

  40. Pohyb vo filme • situtačný - pohybuje sa snímaný objekt • zdanlivý - filmovaný predmet je nehybný • pohyb kombinovaný, ktorý vznikne zlúčením skutočného a zdanlivého. MM I/2006

  41. Sledovanie pohybu sledovanie predmetov v pohybe • plynulo v zhode so snímaným objektom a • preostrenie MM I/2006

  42. Panorámovanie • kamera je na jednom mieste a len sa otáča okolo zvislej alebo vodorovnej a vytvára zdanlivý pohyb predmetov, ktoré boli v skutočnosti v kľude. • Čím dlhšia je ohnisková vzdialenosť objektívu, tým pomalejšie je treba panorámovať. • Minimálne doby panorámovania s objektívmi rôzných ohniskových vzdialeností udáva nasledovná tabuľka. MM I/2006

  43. Panorámovanie MM I/2006

  44. Druhy pohybu • Švenk - panoramatický pohyb vykonáme tak rýchlo, že sa obraz rozmaže. Vyjadrovacia schopnosť - súvislosť dvoch javov - zvýraznenie rýchleho prechodu • Sklz - je panoramatický pohyb - vyjadrujeme súvislosť pozorovaných javov, • Jazda – sledovanie vonkajšieho pohybu MM I/2006

  45. Druhy pohybu • Nájazd a odjazd - nájazd, prípadne odjazd vykonávame buď skutočnou rýchlou jazdou kamery, alebo lepšie a pohodlnejšie - plynulou zmenou ohniskovej vzdialenosti objektívu. • Dorovnanie obrazu kamerou - dorovnaním nazývame malý pohyb kamerou z rovnakého stanovišťa, ktorým opravujeme kompozíciu obrazu pri pohybe snímaného objektu. MM I/2006

  46. Po analýze syntéza • spájanie - syntéza záberov do uceleného filmu. • Spôsob usporiadania jednotlivých záberov musí mať určitú vnútornú logiku. • Ak spájame zábery s úplne rozdielnou náplňou, musíme ukázať ich vzájomnú súvislosť, t.j. nájsť významovú zhodu záberov! MM I/2006

  47. Radenie záberov • radenie záberov za sebou je určené pravidlom, ktoré môžeme formulovať asi takto: dva zábery radené za sebou musia byť dostatočne podobné a súčasne aj jasne rozdielne. • Formálna súvislosť môže často ustúpiť do pozadia pred vnútornou súvislosťou, ako je to napríklad aj v prípade konfrontácie záberov. • Funkciou diakritických znamienok - filmovej interpunkcie - je oddeliť, a to časove i priestorove MM I/2006

  48. Diakritické znamienka • Ostrý strih – aj ostrým strihom môžeme preklenúť čas a vzdialenosť. • Vyjdenie a vojdenie zo/do záberu - Volíme ak chceme ukázať spojitosť dvoch priestorovo oddelených scén. Týmto prechodom záberov dosahujeme najmä skrátenie filmového času, • Prestrih - Popri opisovaných prechodoch je prestrih jedným z najdôležitejších spôsobov skrátenia filmového času. MM I/2006

  49. Spojenie prechodom • Ak za spájadlo dvoch záberov použijeme tretí záber, alebo nejaké diakritické znamienko, potom hovoríme o použití prechodu. • Podľa druhu cez detail, • cez subjektívny záber, • symbol MM I/2006

  50. Prechod cez ... • Prechod cez detail - Je veľmi účinný a často sa spája s jazdou, panorámovaním alebo sklzom. V detaile sa stráca možnosť orientovať - nájsť sa v inom prostredí • Prechod cez subjektívnr záber - Uplatníme ho najmä vtedy, ak sa chceme vyhnúť spojeniu záberov, ktoré sú snímané cez os, alebo ich nemožno na seba nadviazať. MM I/2006

More Related