260 likes | 373 Views
Vyťažiteľnost geotermálnych zdrojov v oblasti mesta Michalovce a okolia. Otto Halás, generálny riaditeľ. Vymedzené územie. Doterajšie výsledky geologického prieskumu. V priľahlých častiach vymedzeného územia bolo realizovaných 97 hlbokých vrtov
E N D
Vyťažiteľnost geotermálnych zdrojovv oblasti mesta Michalovce a okolia Otto Halás, generálny riaditeľ
Doterajšie výsledky geologického prieskumu • V priľahlých častiach vymedzeného územia bolo realizovaných 97 hlbokých vrtov • zvodnené horninové telesá sú v strati-grafických celkoch v sarmate, v bádene a v predneogénnom podloží – v okolí Michaloviec najmä v súvrstviach neogénu.
Regionálny gravimetrický prieskum bol uskutočnený v rokoch 1952-1953 • Podrobná mapa izanomál magnetickej vertikálnej intenzity (Mann) v r. 1961 • Geoelektrické merania (1957) sa dotýkajú územia len čiastočne pri východnom okraji • Seizmický prieskum bol pomerne rozsiahly (v r.1957, 1961, 1963-1965), nadväzné merania 1975, 1987 a 1995 komplexne a regionálne pokrývajú územie michalovsko-stretavského elevačného pásma s vkleslou depresiou k východu medzi elevačným pásmom a halužicko-iňačovským chrbtom • V r. 2005 bola urobená 3D seizmika
Geochemický prieskum - katalogizácia analýz chemizmu vôd z hlbokých vrtov realizovaných v rokoch 1960-1998 v neogéne Východoslovenskej nížiny, vrátane vymedzeného územia bolad publikovaná r.1998 (Magyar et al.) • Vrtný prieskum plytký bol robený iba v malom rozsahu – pre veľkú hrúbku pliocénu a pestrému vývoju nebolo možné týmito vrtmi riešiť úložné pomery v danej oblasti (Čverčko-Smetana)
Stredne hlboký (cf 600) štruktúrny prieskum (Bánovce, Iňačovce, Lastomír, Lesné, Michalovce, Pozdišovce, Rakovec, Suché, Trhovište, Zbudza, Hnojné ap.) identifikoval pozitívne štruktúry zásobní-ky, zmeny a obsah médií, jednotlivé stratigrafické celky, typy hornín a ich vlastnosti, ložiskové teploty a pod.
Geologická charakteristika územia • Vymedzené územie je budované predterciérnym podložím, terciérnymi a kvartérnymi útvarmi, ktoré navŕtali hlboké vrty Iňačovce-2,-3, Lesné-1,-2, Michalovce-1, Pozdišovce-1 a ďalšie • Názory na stavbu, stratigrafiu, litológiu záujmového územia platné v súčas-nosti, obsahujú práce autorov Vass – Čverčko (1985), Rudinec (1989), Soták et al. (2005)
Litostratigrafické celky: • Blatnopolianska skupina tvorí najstarší komplex hornín okolia Michaloviec. Zistená bola vrtmi juhovýchodne od mesta a je zastúpená pestrým a karbonatickým metasedimentárnym komplexom hornín. Vyskytuje sa v nej: • Pozdišovské súvrstvie tvorené bridličnato-karbonatickými horninami s palynologickými dôkazmi (Planderová in Slávik, 1977). • Bunkovské súvrstvie je budované z fialovo-červených fylitov a svetlých kryštalických vápencov s rekryštalizovanými schránkami riasových foraminifér (Soták et al. 1994).
Michalovská skupina sa skladá z čiernych metapelitov, v ktorej sú prítomné: • Iňačovské súvrstvie tvorené z pestrého súboru tmavých fylitických a zelených bridlíc, chloristických fylitov, chloritoidových bridlíc, vápnitých fylitov a kryštalických vápencov. Silicifikované vložky obsahujú detrit krinoidových článkov a ihlíc ježoviek. Hrúbka súvrstvia je až 1000,0 m. • Rebrínske súvrstvie je budované z monotónneho metamorfného komplexu hornín typu čiernych bridlíc s ofiolitmi zachytených v hlbokých vrtoch južne až juhovýchodne od Michaloviec.
Podvihorlatská skupina zahrňuje metasedimenty flyšových hornín s postupným pribúdaním pieskovcových komponentov – metaarenitov. V jej stratigrafickom rozpätí boli vyčlenené: • Nacinoveské súvrstvie tvorené z meta-morfovaných flyšových hornín prejavujúcich sa výraznou magnetickou anomáliou v širšej oblasti. • Lesnianske súvrstvie je budované meta-pelitickými horninami s prevahou fylitických bridlíc zachytených v rovnomerných vrtoch severne od Michaloviec.
Neogénna výplň: • Karpat – je reprezentovaný troma litostratigrafickými jednotkami: teriakovským, soľnobanským a kladzianskym súvrstvím • Báden – zahŕňa päť litostratigrafických jednotiek: nižnohrabovské, zbudzské, lastomírske a klčovské súvrstvie • Sarmat – má dve litostratigrafické jednotky: stretavské a ptrukšanské súvrstvie • Panón – pliocén – má dve litostratigrafické jednotky s lokálnymi vývojmi: sečovské, čečehovské súvrstvie • Pleistocén – holocén – je charakterizovaný ako celok
Neovulkanity: Výrazným prvkov geolo-gickej stavby územia a organickou časťou jej výplne sú sopečné (neovul-kanické) horniny. Sarmatské ryolitové a andezitové lávy vekovo datované na 12,4 milióna rokov sa vylievali na svahoch pahorku Biela hora, Oreské ap. Lávovým prúdom predchádzali erupcie sopečného popola, z ktorých sa vytvorili vrstvy tufov a tufitov (Biela hora a inde).
Hydrogeologické pomery • Z predneogénneho podložia sú v priľahlých častiach záujmového územia prítoky geotermálnych vôd známe len v Sobraneckých kúpeľoch – vrt TMS-1 a z vrtu Bunkovce-1 a Jovsa • Neogén: Významné prejavy geotermál-nych vôd sa viažu na klčovské súvrst-vie vrchného bádenu - štruktúra Bánovce • Zo stretavského súvrstvia spodného sarmatu- štruktúra Lastomír
V kochanovskom súvrství vyššieho sarmatu, ďalej v sečovskom súvrství panónu a čečehovskom súvrství pliocénu v hydrodynamicky skúšaných intervaloch boli zaregistrované prítoky slabo slaných až slaných vôd.
Predpokladaný stratigraficko - litologický profil vrtu MEGT-1 • Hĺbka (m)Stratigrafia – litológia 0 - 40 kvartér - 630 pliocén, panón - 810 vyšší sarmat - 1330 spodný sarmat - 1810 Vrchný báden – klčovské súvrstvie - 1900 Vrchný báden - lastomírske súvrstvie • Projekt. hĺbka vrtu: 1900,0 m (+300,0 m)
Perspektívne hydrogeotermálne štruktúry • Geotermálne vody sú viazané na nasledujúce typy horninového prostredia: • Karbonaticko-metasedimentárny komplex permo-triasu podložia neogénnej výplne • Kryštalické vápence, fylity, bridlice, brekcie jury až kriedy silne mylonitizované so sekundárnou (puklinovou) pórovitosťou v podloží neogénnej výplne • Klastické sedimenty – piesky, pieskovce až zlepence, brekcie, vulkanoklastika, najmä klčovského súvrstvia vrchného bádenu, stretavského súvrstvia spodného sarmatu a vyššieho sarmatu – bázy panónu
Hydrogeotermálna štruktúra Michalovce: Geotermálne vody s ložiskovou teplotou 30 až 60°C sa budú pravdepodobne vyskytovať v piesčitých horizontoch sarmatu v hĺbkach 600 až 1300,0 m. V piesčitých polohách vrchného bádenu sa očakáva ložisková teplota geotermálnych vôd na úrovni 60 až 100°C v hĺbkach 1300 až 1900 m. • Hydrogeotermálna štruktúra Hnojné: Prítomnosť geotermálnych vôd s ložiskovou teplotou 30-50°C a viac môžeme očakávať v karbonaticko-metasedimentárnom komplexe permo-triasu z podložia neogénnej výplne v hĺbkach 400 až 1500 m.
Vysoká hodnota tepelného toku bola vo vymedzenom území Michalovce v neogéne Východoslovenskej nížiny stanovená v 8 vrtoch. Pohybuje sa v rozmedzí 94,8-119,8 mW/m2. Vysoké hodnoty tepelného toku sú typické pre centrálnu časť panve. Tepelný tok nad 115 mWm2 bol zistený na vysokej pozdišovskej kryhe, kde vo vrte Pozdišovce-1 je tepelný tok 119,8 mW/m2 jeho hodnota je 116,3mW/m2.Vo vrte Bunkovce-1 v blízkosti okraja vymedzeného územia bol vypočítaný tepelný tok 94,8 mWm2
Predpokladaný tepelno-energetický potenciál • alternatíva 1 – zdroj 1 sonda ťažobná a 1 reinjektážna, prípadne vypúšťanie využitej geotermálnej vody do povrchového recipientu • Podmienky: 1 ťažobný vrt • výdatnosť vrtu m = 15 l/s • teplota na hlave vrtu 85°C • teplota ochladenej vody 30°C (s TČ) • využiteľný energetický potenciál 3,5 MW • ročná výroba tepla 60 480 GJ
alternatíva 2– zdroj 2 ťažobné sondy a 1 reinjektážna, prípadne vypúšťanie využitej geotermálnej vody do povrchového recipientu • Podmienky: 2 ťažobné vrty • výdatnosť m = 30 l/s • teplota na hlave vrtu 85°C • teplota ochladenej vody 30°C (s TČ) • využiteľný energetický potenciál 6,9 MW • ročná dodávka tepla 119 240 GJ
Vypúšťanier využitýchgeoterm. vôd do povrchového recipientu • Na základe rozborov vody vrtu Lastomír-7 bola namodelovaná termálna voda s minerali-záciou 20 g/l, s predpokladaným prietokom 15 l/s, 95 % rozp. látok sa predpokladá NaCl • podľa výsledkov prepočtu vplyvu vypúšťanej využitej geotermálnej vody na kvalitu vody povrchového toku Laborec je uvedený tok schopný ju zneškodniť pri dodržaní kvalita-tívnych požiadaviek v zmysle Nariadenia vlády SR č. 296/2005 Z.z.
Vplyv vypúšťania využitej geoterm. vody na kvalitu vody recipienta
Výhody projektu pre obyvateľstvo a mesto Michalovce • Zníženie ceny tepla a vylepšenie sociálnej situácie • Zníženie závislosti na importe fosílnych palív • Ekolocký zdroj energie • Zníženie emisií CO, CO2, SO2, NOx a polietavého prachu • Zdroj energie je obnoviteľný s dlhodobým výhľadom jeho využívania • Možnosť sekundárneho využitia na rekreáciu a iné aktivity (skleníky, rybochov a iné)
ĎAKUJEME ZA POZORNOSŤ! Palisády 39, 811 06 Bratislava Tel.č.: 02/54 41 77 41 slovgeoterm@slovgeoterm.sk www.slovgeoterm.sk