160 likes | 367 Views
4. Rozhodovanie a jeho postavenie v riadení. Rozhodovanie je základnou činnosťou každého manažéra a jadrom riadenia. Konečným cieľom rozhodovania nie je len prijatie rozhodnutia, ale jeho realizácia. Teórie rozhodovania : 1. teória kardinálneho úžitku,
E N D
Rozhodovanie je základnou činnosťou každého manažéra a jadrom riadenia. Konečným cieľom rozhodovania nie je len prijatie rozhodnutia, ale jeho realizácia. Teórie rozhodovania : 1. teória kardinálneho úžitku, 2. teória hraničného úžitku, 3. teória ordinálneho úžitku, 4. axiomatické teórie, 5. teórie rozhodovania vychádzajúce zo psychologických a sociologických prístupov
6. teórie rozhodovania tzv. dobre štruktúrovaných úloh, 7. teórie rozhodovania tzv. zle štruktúrovaných úloh. Prvky rozhodovacieho procesu: V každom rozhodovacom procese sa stretávame s niekoľkými základnými prvkami ( názory na ich počet sa rôznia ) : 1. subjekt rozhodovania, 2. rozhodovací problém,
3. cieľ rozhodovania, 4. podmienky rozhodovania, 5. varianty rozhodovania, 6. kritéria rozhodovania, 7. pravidlá rozhodovania. Fázy rozhodovacieho procesu : V súvislosti s vymedzením podstaty a obsahu rozhodovania sme uviedli, že rozhodovanie je zložitý proces pozostávajúci z viacerých po sebe nasledujúcich činností. Ak tieto činnosti zoskupíme do určitých chronologicky usporiadaných súborov, vymedzíme tzv. fázy rozhodovacieho procesu.
Podľa niektorých názorov je proces rozhodovania dvojfázový: 1. identifikácia problému, 2. voľba optimálneho variantu. Veľmi často sa stretávame so štvorfázovým rozčlenením: 1. identifikácia, formovanie a zdôvodnenie problému, 2. práca s informáciami nevyhnutnými na prijatie rozhodnutia,
3. výber a formulácia možných variantov riešenia, 4. výber a formulácia optimálneho riešenia. Existuje aj riešenie viacfázového rozčleňovania: 1. vymedzenie problému, 2. analýza faktorov rozhodovania, určenie kritérií a pravidiel rozhodovania, 3. rozpoznanie a tvorba variantov, 4. prognózovanie dôsledkov voľby variantov
5. hodnotenie dôsledkov voľby variantov, 6. prijatie rozhodnutia – akt voľby najvhodnejšieho variantu, 7. konečná formulácia rozhodnutia. Kvalifikácia typov rozhodnutia: Z hľadiska informovanosti subjektu rozhodovania ( ono patrí medzi najvýznamnejšie kritéria ) poznáme : 1. rozhodovanie v podmienkach istoty, 2. rozhodovanie v podmienkach rizika, 3. rozhodovanie v podmienkach neurčitosti.
Rozhodovanie v podmienkach istoty je takým typom rozhodovania, keď rozhodovací subjekt ( manažér ) všetky varianty riešenia s istotou pozná, aký stav okolia nastane a v konečnom dôsledku môže určiť aj dôsledky ( efektívnosť ) jednotlivých variantov riešenia. Pri rozhodovaní v podmienkach rizika subjekt rozhodovania síce pozná varianty riešenia, ale nevie s určitosťou, ktorý stav okolia sa vyskytne. Rozhodovanie v podmienkach neurčitosti je takým typom rozhodovania, keď poznáme
všetky prvky ( varianty ), stav okolia ( dôsledky) rozhodovacej matice, ale nepoznáme ( ani s určitou pravdepodobnosťou ) výskyt stavu okolia. Z hľadiska závažnosti rozhodovania a časového rozpätia medzi prijatím a realizáciou rozhodnutia rozlišujeme : a / strategické rozhodovanie b / taktické rozhodovanie c/ operatívne rozhodovanie.
Z hľadiska možnosti algoritmizácie rozhodovania poznáme : a / programové ( algoritmizovateľné ) rozhodovanie, b / neprogramové ( nealgoritmizovateľné ) rozhodovanie. Z hľadiska počtu cieľov a kritérií rozhodovania : a / jednokriterálne rozhodovanie, b / multikriterálne rozhodovanie.
Metódy rozhodovania – klasifikácia metód rozhodovania : 1. empirické, 2. exaktné, 3. heuristické. Empirické metódy : a / empiricko – intuitívne, b / empiricko – analytické c / expertné.
Exaktné metódy : a / ekonomicko – štatistické metódy b / metódy operačnej analýzy c / matematické programovanie d / stochastické programovanie e / dynamické programovanie Heuretické metódy : a / metóda rozhodovacích tabuliek b / metóda rozhodovacieho stromu c / metóda rozhodovacej analýzy
Rozhodovacia analýza : 1. vymedzenie problémov a určenie cieľov 2. rozbor informácií a podkladov 3. stanovenie variantov 4. stanovenie kritérií 5. hodnotenie a porovnávanie variantov 6. výpočet rizika ( nepriaznivých dôsledkov ) variantov 7. výber ( voľba ) optimálneho variantu
Expertné systémy v rozhodovaní : Expertné systémy ( expert systems ) predstavujú ďalšiu etapu rozvoja moderných informačných technológií založených na využívaní počítačov. Podľa povahy rozoznávame : 1. fakty z príslušnej oblasti ( všeobecne prijímané, objektívne poznatky ) 2. poznatky heuristické, ktoré sú formulované dlhodobými skúsenosťami expertov danej oblasti
Podľa spôsobu vyjadrenia môžeme expertné poznatky členiť na : 1. deklaratívne, ktoré charakterizujú povahu riešeného problému 2. procedurálne, ktoré vyjadrujú postup riešenia. Z hľadiska charakteru riešených problémov môžeme expertné systémy rozdeliť na : 1. diagnostické 2. generatívne