1 / 16

4. Rozhodovanie a jeho postavenie v riadení

4. Rozhodovanie a jeho postavenie v riadení. Rozhodovanie je základnou činnosťou každého manažéra a jadrom riadenia. Konečným cieľom rozhodovania nie je len prijatie rozhodnutia, ale jeho realizácia. Teórie rozhodovania : 1. teória kardinálneho úžitku,

libra
Download Presentation

4. Rozhodovanie a jeho postavenie v riadení

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. 4. Rozhodovanie a jeho postavenie v riadení

  2. Rozhodovanie je základnou činnosťou každého manažéra a jadrom riadenia. Konečným cieľom rozhodovania nie je len prijatie rozhodnutia, ale jeho realizácia. Teórie rozhodovania : 1. teória kardinálneho úžitku, 2. teória hraničného úžitku, 3. teória ordinálneho úžitku, 4. axiomatické teórie, 5. teórie rozhodovania vychádzajúce zo psychologických a sociologických prístupov

  3. 6. teórie rozhodovania tzv. dobre štruktúrovaných úloh, 7. teórie rozhodovania tzv. zle štruktúrovaných úloh. Prvky rozhodovacieho procesu: V každom rozhodovacom procese sa stretávame s niekoľkými základnými prvkami ( názory na ich počet sa rôznia ) : 1. subjekt rozhodovania, 2. rozhodovací problém,

  4. 3. cieľ rozhodovania, 4. podmienky rozhodovania, 5. varianty rozhodovania, 6. kritéria rozhodovania, 7. pravidlá rozhodovania. Fázy rozhodovacieho procesu : V súvislosti s vymedzením podstaty a obsahu rozhodovania sme uviedli, že rozhodovanie je zložitý proces pozostávajúci z viacerých po sebe nasledujúcich činností. Ak tieto činnosti zoskupíme do určitých chronologicky usporiadaných súborov, vymedzíme tzv. fázy rozhodovacieho procesu.

  5. Podľa niektorých názorov je proces rozhodovania dvojfázový: 1. identifikácia problému, 2. voľba optimálneho variantu. Veľmi často sa stretávame so štvorfázovým rozčlenením: 1. identifikácia, formovanie a zdôvodnenie problému, 2. práca s informáciami nevyhnutnými na prijatie rozhodnutia,

  6. 3. výber a formulácia možných variantov riešenia, 4. výber a formulácia optimálneho riešenia. Existuje aj riešenie viacfázového rozčleňovania: 1. vymedzenie problému, 2. analýza faktorov rozhodovania, určenie kritérií a pravidiel rozhodovania, 3. rozpoznanie a tvorba variantov, 4. prognózovanie dôsledkov voľby variantov

  7. 5. hodnotenie dôsledkov voľby variantov, 6. prijatie rozhodnutia – akt voľby najvhodnejšieho variantu, 7. konečná formulácia rozhodnutia. Kvalifikácia typov rozhodnutia: Z hľadiska informovanosti subjektu rozhodovania ( ono patrí medzi najvýznamnejšie kritéria ) poznáme : 1. rozhodovanie v podmienkach istoty, 2. rozhodovanie v podmienkach rizika, 3. rozhodovanie v podmienkach neurčitosti.

  8. Rozhodovanie v podmienkach istoty je takým typom rozhodovania, keď rozhodovací subjekt ( manažér ) všetky varianty riešenia s istotou pozná, aký stav okolia nastane a v konečnom dôsledku môže určiť aj dôsledky ( efektívnosť ) jednotlivých variantov riešenia. Pri rozhodovaní v podmienkach rizika subjekt rozhodovania síce pozná varianty riešenia, ale nevie s určitosťou, ktorý stav okolia sa vyskytne. Rozhodovanie v podmienkach neurčitosti je takým typom rozhodovania, keď poznáme

  9. všetky prvky ( varianty ), stav okolia ( dôsledky) rozhodovacej matice, ale nepoznáme ( ani s určitou pravdepodobnosťou ) výskyt stavu okolia. Z hľadiska závažnosti rozhodovania a časového rozpätia medzi prijatím a realizáciou rozhodnutia rozlišujeme : a / strategické rozhodovanie b / taktické rozhodovanie c/ operatívne rozhodovanie.

  10. Z hľadiska možnosti algoritmizácie rozhodovania poznáme : a / programové ( algoritmizovateľné ) rozhodovanie, b / neprogramové ( nealgoritmizovateľné ) rozhodovanie. Z hľadiska počtu cieľov a kritérií rozhodovania : a / jednokriterálne rozhodovanie, b / multikriterálne rozhodovanie.

  11. Metódy rozhodovania – klasifikácia metód rozhodovania : 1. empirické, 2. exaktné, 3. heuristické. Empirické metódy : a / empiricko – intuitívne, b / empiricko – analytické c / expertné.

  12. Exaktné metódy : a / ekonomicko – štatistické metódy b / metódy operačnej analýzy c / matematické programovanie d / stochastické programovanie e / dynamické programovanie Heuretické metódy : a / metóda rozhodovacích tabuliek b / metóda rozhodovacieho stromu c / metóda rozhodovacej analýzy

  13. Rozhodovacia analýza : 1. vymedzenie problémov a určenie cieľov 2. rozbor informácií a podkladov 3. stanovenie variantov 4. stanovenie kritérií 5. hodnotenie a porovnávanie variantov 6. výpočet rizika ( nepriaznivých dôsledkov ) variantov 7. výber ( voľba ) optimálneho variantu

  14. Expertné systémy v rozhodovaní : Expertné systémy ( expert systems ) predstavujú ďalšiu etapu rozvoja moderných informačných technológií založených na využívaní počítačov. Podľa povahy rozoznávame : 1. fakty z príslušnej oblasti ( všeobecne prijímané, objektívne poznatky ) 2. poznatky heuristické, ktoré sú formulované dlhodobými skúsenosťami expertov danej oblasti

  15. Podľa spôsobu vyjadrenia môžeme expertné poznatky členiť na : 1. deklaratívne, ktoré charakterizujú povahu riešeného problému 2. procedurálne, ktoré vyjadrujú postup riešenia. Z hľadiska charakteru riešených problémov môžeme expertné systémy rozdeliť na : 1. diagnostické 2. generatívne

More Related