Patopsychológia osobnosti

1. Patopsychológia osobnosti Vymedzenie základných pojmov patopsychológie a vzťah tejto vedy k príbuzných vedným disciplínam

2. Patopsychológia a príbuzné vedné disciplíny • Patopsychológia • Klinická psychológia • Lekárska psychológia • Psychiatria • Špeciálna pedagogika • Psychológia zdravia • Psychológia zdravého správania

3. Kritéria duševného zdravia a duševnej poruchy • Normatívne (štatistické) • Spoločenské • Funkčné • Skupinové • Medicínske • Subjektívne

4. Duševné zdravie je podľa WHO a WFMH: „stav úplnej psychickej a fyzickej pohody, keď všetky duševné pochody prebiehajú optimálnym spôsobom, harmonicky, umožňujú správne odrážať vonkajšiu realitu, primerane a pohotovo reagovať na všetky podnety a riešiť bežné i neočakávané úlohy, stále sa zdokonaľovať a mať pocit uspokojenia zo svojej činnosti“. (WHO, 1968) Vymedzenie: duševné zdravie

5. Vymedzenie duševnej poruchy „Zjavná porucha duševnej činnosti, natoľko špecifická v svojich prejavoch, že je spoľahlivo rozoznateľná podľa zhodne definovaných znakov a natoľko závažná, že spôsobuje stratu pracovnej schopnosti alebo sociálnej kapacity alebo oboch a to v takej miere, že sa môže vyjadriť dĺžkou pracovnej neschopnosti alebo neschopnosti zúčastniť sa na rôznych právnych či iných sociálnych činnostiach“.

6. Endogénne príčiny Genetika Vrodené poruchy vývinu plodu Poruchy látkovej výmeny Poruchy nervovej činnosti (VNČ) Exogénne príčiny Stres Frustrácia Konflikt Deprivácia Agresivita Nezvládanie Osobnostné charakt. Etiopatogenéza duševných porúch

7. Základné pojmy, najčastejšie používané v patopsychológii Psychická anomália: „zjavná úchylka od toho, čo je typické alebo normálne, ale bez toho, aby zahrňoval patologický stav.“ (Chaplin,2000) Pozn:! (pojem nie je vžitý, skôr sa používa pojem „postihnutý“ al. osoba so špeciálnymi potrebami)

8. Psychický deficit „stav osoby, ktorej výkon v niektorom špeciálnom aspekte alebo celkovo spadá nižšie, než sa to od nej odôvodnene očakáva“ (English, English, 1999), čiže spadá nižšie v porovnaní s typickými jednotlivcami alebo v porovnaní s niektorými ukazovateľmi súčasného alebo minulého správania.

9. Retardácia Je spomalenie alebo oneskorenie telesného, psychického a charaktrového vývinu. Keď sa retardácia vzťahuje na telesný vývin a súhrn duševných javovo na vývin celej osobnosti, hovoríme o psychosomatickej retardácii. (Jakabčič, Požár, 1996)

10. Psychická deprivácia „je to psychický stav, ku ktorému dochádza následkom takých životných situácií, keď subjektu nie je poskytnutá príležitosť na uspokojenie niektorej jeho základnej (vitálnej) psychickej potreby v dostačujúcej miere a po dosť dlhý čas.“ (Langmeier, Matejček, 1998) Ide teda o stav duševného strádania, ktorý však nie je nemenný a trvalý.

11. Demencia Prerušenie normálne začatého duševného vývinu, zaostávanie normálneho vývinu a stratu už nadobudnutých duševných schopností. (L. Košč, 1999) O demencii hovoríme v tom prípade, ak sa deti do istého veku napr. 4-6 roku vyvíjali normálne, dosiahli primeraný stupeň psychického vývinu , ale potom z nejakého vážneho dôvodu (ZMB, úraz mozgu) sa ich vývin prerušil. (V. Daňo, 1988)

12. Regresia Predstavuje návrat, zvrat vývinu, úpadok na skoršie vývinové obdobie niekedy straty už rozvinutých schopností a niekedy znovuobjavením sa skorších foriem správania (napr. detinské správanie u starších ľudí v dôsledku veku, agresívne primitívne správanie u opilcov a pod.)

13. Frustrácia Frustráciou rozumieme zmarenie aktivity smerujúcej k určitému cieľu. Vzniká vtedy, keď sa organizmu resp. osobnosti kladú viac-menej neprekonateľné prekážky alebo obmedzenia. Podľa toho, ako organizmus resp. osobnosť zareaguje, hovoríme o frustračnej tolerancii. (Rosenzweig, 1998)

14. Akcelerácia Predstavuje zrýchlenie psychického, telesného resp. sociálneho vývinu v určitých vývinových obdobiach alebo celkového vývinu osobnosti. Vo väčšine prípadov ide o pozitívnu zmenu osobnosti, ale môže ísť aj o patologické prípady, napr. predčasná sexuálna zrelosť v 2.-4. roku života dieťaťa.