Sociálna práca so žiadateľmi o azyl

1. Sociálna práca so žiadateľmi o azyl PhDr. Monika Mačkinová, PhD.

2. Základné pojmy • Utečenec - človek, ktorý sa nachádza mimo územia svojej vlasti a má opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodov rasových, náboženských, národnostných, politických, sociálnych a nemôže alebo nechce sa vrátiť späť • Azylant - cudzinec, ktorému bol v našej republike udelený azyl • Azyl - ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov rasových.... • Žiadateľ - cudzinec, ktorý na útvare PZ vyhlási, že žiada o udelenie azylu • Odídenec - osoba, ktorej sa na základe rozhodnutia vlády poskytlo dočasné útočisko

3. Bezpečná krajina pôvodu – stabilný právny štát s demokratickým zriadením, ktorého je cudzinec štátnym občanom alebo v prípade osoby bez štátnej príslušnosti štát jej bydliska. • Bezpečná tretia krajina - stabilný právny štát s demokratickým zriadením, iný ako štát, ktorého je cudzinec štátnym občanom alebo v prípade osoby bez štátnej príslušnosti je to štát jeho bydliska.

4. AZYL Podľa § 8 zákona o azyle Slovenská republika udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu • opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, • z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, • ak je žiadateľ prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Azyl možno udeliť aj z humanitných dôvodov, ktoré môže zvážiť správny orgán. Na tento druh azylu však nie je právny nárok. Zákon o azyle samozrejme pamätá aj na udeľovanie tejto formy ochrany na účely zlučovania rodín.

5. DOPLNKOVÁ OCHRANA Podľa § 13a zákona o azyle Slovenská republika poskytne doplnkovú ochranu v prípade, že sa žiadateľovi neudelil azyl, avšak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Vážnym bezprávím pritom je • uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, • mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, • vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

6. Podstatným rozdielom pri udeľovaní azylu a poskytovaní doplnkovej ochrany je čas, na ktorý sa ochrana udeľuje. V prípade azylu ide o trvalý pobyt cudzinca na našom území, v prípade doplnkovej ochrany ide o prechodný pobyt na dobu jedného roka, ktorý na základe opodstatnených dôvodov možno opäť predĺžiť na ďalší rok.

7. Tolerovaný pobyt sa udeľuje cudzincovi: • ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko, • ktorý je maloletým dieťaťom nájdeným na území Slovenskej republiky, • ktorý je obeťou trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi, ak má menej ako 18 rokov.

8. Zariadenia MV MÚ SR • záchytný tábor – zariadenie MV MÚ SR, v ktorom sa počas karanténnych opatrení zabezpečuje pobyt pred ich umiestnením v pobytovom tábore, pobyt cudzincov, ktorí žiadali o pridelenie dočasného útočiska, pobyt odídencov pred ich umiestnením v humanitnom centre • pobytový tábor – zabezpečenie pobytu žiadateľov až po vydanie rozhodnutia • prijímacie centrum – miesto v tranzitnom priestore medzinárodného letiska, v ktorom sa umiestňuje žiadateľ • humanitné centrum – zariadenie MV, v ktorom sa zabezpečuje pobyt cudzincom ktorí požiadali o dočasné útočisko • Integračné stredisko – zariadenie MV – zabezpečenie prechodného pobytu azylantom • Intregrácia – proces začleňovania azylantov do spoločnosti

9. Karanténne opatrenia – dočasná izolácia žiadateľov, cudzincov, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska alebo odídencov v záchytnom tábore na čas nevyhnutne potrebný na vykonanie základných zdravotníckych opatrení ( 5 základných vyšetrení: TBC, HIV, žltačka, syfilis, salamonela). • Prenasledovanie – závažné alebo opakované konanie spôsobujúce ohrozenie života alebo slobody, psychický nátlak na osobu, ak je vykonávané, podporované alebo trpené štátnymi orgánmi v štáte, ktorého je cudzinec štátnym občanom, alebo je jeho bydliskom.

10. Bydlisko cudzinca bez štátnej príslušnosti – štát, v ktorom sa pred vstupom na územie SR dlhodobo zdržiaval a viažu ho k nemu určité osobné vzťahy. • Konanie o azyl – konanie o udelení a odňatí azylu.

11. Reunifikácia - zlúčenie s vlastnou rodinou • Repatriácia - návrat do krajiny pôvodu

12. História • najstarší príklad hromadného pohybu migrantov je zachytený v Biblii – odchod Izraelcov z Egypta – pod Mojžíšovým vedením opustilo Egypt po 430 – tich rokoch približne 600 000 mužov, okrem detí. • Prvé písomné zmienky o utečencoch – staroveký Egypt – v spojeneckej zmluve uzavretej medzi Ramzesom II. a chetitským kráľom Chattušillišom III. uzavretej v r. 1273 p.n.l • v Egypte, Chettitskej ríši a v Číne právo azylu – ako právo štátu poskytnúť súhlas na pobyt osobám, ktoré sú stíhané v domovskom štáte nebolo považované za právny inštitút

13. v starovekom Grécku cudzinec – žiadateľ o prijatie sa utekal pod ochranu boha Xénia – povinnosť uvítať a pohostiť cudzinca. • azyl ako inštitút vznikol v starovekom Grécku – asylon – nedotknuteľnosť, posvätný, neprístupný, útočisko • miesta azylu – chrámy, obetné miesta, jaskyne, miesta v prírode, ktoré mali osobitnú symboliku v histórií konkrétneho štátu • nástup kresťanstva- prevzatie funkcie útočiska cirkevnými inštitúciami – kláštory • cirkevné útočisko sa stalo inštitútom, ktorý predchádzal vzniku štátneho azylového práva

14. zosvetštenie azylu – v stredoveku –výsada panovníka –právo poskytovať útočisko • 16.stor. ustálenie územného azylu –ochrana len náboženským a politickým previnilcom a diplomatický azyl – týkal sa každého, kto ho požiadal • 18.-19.stor. –diplomatický azyl stráca opodstatnenie – štáty v rámci úsilia o potlačenie zločinnosti začali uzatvárať tzv. extradičné zmluvy – utečenci mohli byť postihovaný aj na území iného štátu

15. podstatné zmeny – po 1. svetovej vojne: • 1921 Spoločnosť národov vytvorila funkciu Vysokého komisára pre ruských utečencov (emigrovali v dôsledku VOSR) schválenie dohôd a konvencií – Dohoda 1926 –o vydávaní potvrdení totožností • - Dohoda 1933 – o medzinárodnom postavení utečencov • 1947 – vznik Medzinárodnej organizácie pre utečencov IRO – do roku 1951 • 1951 IRO nahradená dodnes fungujúcim Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov – UNHCR – najvýznamnejšie konvencie: • 1954 – Konvencia o postavení osôb bez štátnej príslušnosti • 1967 – Protokol o utečeneckom štatúte • 1961- Konvencia o obmedzení počtu osôb bez štátnej príslušnosti • 1967 – Deklarácia OSN o teritoriálnom azyle

16. Migračné pohyby v Európe Po rozpade Rímskej ríše sa Európa zmietala vo vojnách a nepokojoch. Jedinou zjednocujúcou silou zostalo kresťanstvo. -Zlé životné a sociálne podmienky v centrálnej Ázii prinútili barbarské kmene opustiť svoje domovy a hľadať nové územia, na ktorých by sa usadili. -V 4. – 7. storočí po Kristovi nastal veľký migračný pohyb, pre ktorý sa zaužíval v odbornej literatúre pojem sťahovanie národov. Kmene Hunov, Gótov, Vandalov a neskôr aj Slovanov prekonali počas tohto obdobia tisícky kilometrov. Ich pohyb zastavil až vznik novej mocnosti na troskách rozpadnutej Zapadorímskej ríše – merovejovskej Franskej ríše.

17. Na juhu sa však objavil nový nepriateľ v podobe výbojných Arabov, ktorí v mene islamu vpadli na územie Pyrenejského polostrova a ohrozovali južné marky Franskej ríše. • Zo severu podnikali výpravy vikingskí bojovníci, ktorí v bleskových nájazdoch pustošili sídla a brali ľudí do otroctva. • Po rozdelení Franskej ríše sa Európa etnicky premiešala nielen v dôsledku migračných tlakov severských Normanov, ale neskôr aj kočovných Maďarov prichádzajúcich z východu. • Tieto národy sa usadili v Európe a prijali jej kultúru a náboženstvo, v dôsledku čoho postupne splynuli s jej vtedajším obyvateľstvom.

18. Stredovek • Obdobie vrcholného stredoveku (10. – 11. storočie po Kristovi), bolo charakteristické migračnými a kultúrnymi zmenami v dôsledku križiackych vojen. • Výsledkom bolo posilnenie feudálneho zriadenia a posilnenie etnických spoločenstiev formovaním národných štátov. • Toto obdobie ukončila ďalšia udalosť kultúrno-etnického významu – tatársky vpád. Výboje Džingischána a jeho bojovníkov otvorili cesty z Ázie do Európy. • Súčasne sa na južných hraniciach Byzantskej ríše objavili osmanskí Turci, ktorí s novou silou rozširovali odkaz Mohameda a podmanili sa nielen Svätú zem, ale v 15. storočí rozvrátili aj mocnú Byzantskú ríšu. • K tomu sa pridružili také sprievodné javy ako cholera a hľuzový mor, ktoré spolu s vojenským vpádom Tatárov vyhubili tretinu obyvateľstva vtedajšej Európy. Z obdobia neskorého stredoveku (13. – 15. storočie) sú známe aj ďalšie migračné javy, ako napr. saská a neskôr valašská kolonizácia.

19. Ďalším migračným fenoménom, ktorý významne ovplyvnil Európu, bol vpád Turkov a  neskôr aj reformačné a  protireformačné hnutie a  s  tým súvisiaca tridsaťročná vojna. • Aj v dôsledku týchto udalostí dochádza k emigračnej vlne do tzv. Nového sveta. Do amerických kolónií emigrovali obyvatelia Francúzska, Nemecka, Španielska, Holandska a najmä Anglicka. Odchádzali, aby našli zlato, striebro, drahé kamene alebo pokojný život a  ochranu pred náboženským a  politickým prenasledovaním.

20. Avšak ozajstnú emigračnú vlnu v Európe spôsobili až dve neskoršie udalosti. • Prvou bolo vyhlásenie nezávislosti v trinástich britských kolóniách (1776) a následný vznik Spojených štátov amerických. • Druhou bola buržoázna revolúcia vo Francúzsku (1789). • Vznik Spojených štátov, vidina slobody, vlastníctva pôdy a tzv. zlaté horúčky prilákali do Ameriky obrovské množstvo prisťahovalcov z Európy. • Moderná migrácia priemyselnej éry sa začala rozvíjať už v polovici 19. storočia. Najväčší počet emigrantov zo strednej a  východnej Európy pochádzal z rakúsko-uhorskej monarchie. Ich počet sa zvýšil v priebehu druhej polovice 19. storočia a najvyššiu úroveň dosiahol medzi rokmi 1901 a 1915, kedy viac než sedem miliónov ľudí z rakúsko-uhorskej monarchie a ruského impéria emigrovalo do USA a ďalších zámorských krajín.

21. Politická reorganizácia Európy po 1. svetovej vojne priniesla zmeny na mape strednej a východnej Európy. Rozpad Rakúsko – Uhorska umožnil vznik nástupnických štátov – Československa, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie a Poľska. • V mnohých prípadoch viedli teritoriálne zmeny k vzniku nových etnických minorít. Mnoho pohybov obyvateľstva sa uskutočnilo migráciou za podpory štátu, aby sa zabránilo etnickému napätiu, napríklad v prípade dobrovoľného návratu ľudí do krajiny pôvodu (povojnové štátoprávne usporiadanie v dôsledku mierových zmlúv podpísaných vo Versailles, St. Germain a v Sevres).

22. Prvá svetová vojna prerušila zámorské migračné toky. Počas dvoch medzivojnových desaťročí sa tieto kontakty čiastočne obnovili, ale už nie v predvojnovej miere. Dôležitou zložkou medzinárodnej migrácie obyvateľov strednej a východnej Európy v medzivojnovom období bola vnútroeurópska migrácia. • Začiatok druhej svetovej vojny uviedol do pohybu veľké množstvo ľudí – utečencov, presídlencov z politických dôvodov, repatriovaných etnických Nemcov z baltských štátov, Rakúska, Poľska a Sovietskeho zväzu a pracovných migrantov, ktorí museli podporovať nemecký vojenský priemysel.

23. Porážkou Nemecka a politickou reorganizáciou nasledujúcou po vojne, predovšetkým vytvorením nových hraníc Poľska, nastalo nové obdobie medzinárodných pohybov obyvateľstva. • Viac ako 12 miliónov Nemcov sa navrátilo do Nemecka. • Okolo 1,5 milióna etnických Poliakov bolo donútených opustiť Sovietskym zväzom zabrané východné územia Poľska. • Do roku 1950 uvalili nastolené komunistické režimy v strednej a východnej Európe striktné emigračné kontroly v celom popisovanom regióne. Odhaduje sa, že v rokoch 1950 – 1989 emigrovalo zo strednej a východnej Európy a Sovietskeho zväzu dohromady asi 12 – 13 miliónov obyvateľov. Mnoho ľudí emigrovalo pri zahraničných zájazdoch či pracovných pobytoch. Zdá sa teda, že kontrola emigrácie nebola dostatočne efektívna.

24. Postupná dezintegrácia komunistického systému, ktorá mala svoj vrchol v rokoch 1989 – 1991, podmienila vysoký stupeň medzinárodnej mobility. • Rozpadlo sa Československo, Sovietsky zväz a Juhoslávia. V priebehu obdobia štyridsiatich rokov sa počet krajín v tomto priestore strojnásobil. Z deviatich krajín v polovici roku 1989, keď stále existovala Nemecká demokratická republika, sa tento počet k 1. januáru 1993, kedy Česká republika a Slovensko vyhlásili svoju samostatnosť, zvýšil na dvadsaťsedem. • V režimoch, ktoré vznikli po historických zmenách v rokoch 1989-1991, sa obmedzovanie občanov, ktorí chceli vycestovať alebo emigrovať, stalo prakticky neexistujúcim javom. S výnimkou Poľska, Maďarska, Českej republiky a Slovenska boli vo všetkých postsocialistických krajinách v priebehu 90. rokov dôvody vedúce ľudí k prekročeniu štátnych hraníc v mnohých rysoch zhodné. Išlo predovšetkým o politickú nestabilitu, etnické napätie, vojenské konflikty a zlé ekonomické a sociálne podmienky. Tieto dôvody v niektorých krajinách spôsobili značnú migráciu.

25. Začiatok medzinárodnej migrácie • „Neoclassícal economis : macro theory“ • Pravdepodobne najstaršia a  najznámejšia teória medzinárodnej migrácie bola vyvinutá pre vysvetlenie pracovnej migrácie v procese ekonomického rozvoja. • Podľa nej je medzinárodná migrácia zapríčinená geografickými rozdielmi v ponuke a dopyte po pracovnej sile. • Štáty s nadbytkom pracovnej sily a malým množstvom kapitálu majú nízku trhovú mzdu, zatiaľ čo štáty s limitovaným množstvom pracovnej sily a veľkou akumuláciou kapitálu sú charakterizované vysokou trhovou mzdou. • Rozdiel v mzdách podnecuje pracujúcich z krajín s nízkou hladinou miezd migrovať do krajín s vysokou hladinou miezd. • Výsledkom tohto pohybu je, že v relatívne chudobnejších krajinách ponuka pracovnej sily klesá a mzdy rastú, zatiaľ čo v bohatších krajinách ponuka pracovných síl rastie a mzdy klesajú. To teoreticky pokračuje tak dlho, pokiaľ sa úroveň miezd nevyrovná.

26. Ak to zhrnieme, tak hlavnou myšlienkou tejto teórie je, že: • Príčinou medzinárodnej migrácie sú rozdiely v mzdách pracujúcich v krajinách emigračných a imigračných. • Eliminácia mzdových rozdielov ukončí pohyb pracovnej sily, pri absencii týchto rozdielov migrácia nebude pokračovať. • Trhy práce podmieňujú medzinárodné toky pracovnej sily. Iné typy trhov nemajú na medzinárodnú migráciu zásadný vplyv. • Spôsob kontroly migrácie spočíva v regulácii vplyvu na trhy práce v zdrojových a hostiteľských krajinách.

27. „Neoclassícal economis : micro theory“ • Mikroekonomická teória je „modelom individuálnej voľby“. • V tomto systéme sa jedinec rozhodne migrovať, pretože jeho kalkulácie ziskov a strát ho prinútia ísť tam, kde je podľa neho očakávaný zisk najvyšší. Ľudia migrujú tam, kde môžu byť najviac produktívni vo vzťahu k svojej kvalifikácii a skúsenostiam. • Súčasne však zvažujú i možné investície, ktoré zahŕňajú: výdavky na dopravu, náklady počas pobytu a hľadanie práce, úsilie zahŕňajúce prispôsobenie sa novému jazyku a kultúre, ťažkosti s adaptáciou na novom trhu práce a psychologickú záťaž spojenú s pretrhnutím starých a vytvorením nových sociálnych väzieb. Nelegálni migranti musia mať na pamäti aj možnosť vyhostenia z krajiny.

28. Základom teórie je, že potenciálny migrant ide tam, kde sú čisté zisky z migrácie najväčšie. V skratke sa dá táto teória charakterizovať týmito tézami: • Migračné pohyby vychádzajú z medzinárodných rozdielov v zárobkoch a v miere zamestnanosti, výška rozdielov determinuje predpokladaný zárobok. • Charakteristiky ľudského kapitálu (vzdelanie, skúsenosti, jazykové znalosti a pod.) zvyšujú pravdepodobnosť medzinárodného pohybu. • Individuálne charakteristiky, napr. sociálne podmienky, kontakty v mieste imigrácie alebo spôsoby, ktoré znižujú migračné náklady, zdvíhajú čisté zisky z migrácie a podporujú pravdepodobnosť medzinárodného pohybu. • Na medzinárodné pohyby majú vplyv rozdiely v zárobkoch a v mierach zamestnanosti medzi štátmi. Migrácia pokračuje, pokiaľ očakávané zárobky nie sú vyrovnané. • Migračné rozhodnutie pramení z nerovnováhy medzi trhmi práce, ďalšie trhy len nepriamo ovplyvňujú rozhodnutie k migrácii. • Aj keď môžu byť podmienky v hostiteľských štátoch pre prípadných migrantov psychologicky atraktívne, rozdiel migračných nákladov a ziskov môže byť negatívny. V tomto prípade môže záporný rozdiel migráciu zastaviť.

29. „The new economics of migration“ • Kľúčové tézy tejto teórie obsahujú nasledujúce myšlienky: • Rodiny a domácnosti alebo inak definované skupiny sú vhodné jednotky pre výskum migrácie. • Rozdiely v mzdách medzi krajinami nie sú nutnou podmienkou pre medzinárodnú migráciu. Domácnosti môžu mať dôvod diverzifikovať riziko medzinárodným pohybom aj pri absencii mzdových rozdielov. • Medzinárodné pohyby neskončia, keď budú eliminované rozdiely v mzdách. Podnety pre migráciu môžu pokračovať, ak ďalšie trhy v zdrojovej krajine nie sú dokonalé alebo sú v rovnováhe. • Rovnaký predpokladaný príjem nebude mať rovnaký efekt pre možnosti migrácie v domácnostiach umiestnených na rôznom stupni príjmovej úrovne alebo patriacich do komunít s rôznou úrovňou príjmu. • Vlády môžu ovplyvniť mieru migrácie nielen politikou, ktorá ovplyvňuje trh práce, ale tiež podmienkami pre vytváranie poisťovacieho trhu, trhu s kapitálom a pod. Vládne poisťovacie programy, predovšetkým poistenie v nezamestnanosti, môžu významnou mierou pôsobiť na medzinárodný pohyb obyvateľstva.

30. „Dual labour market theory“ (Teória dvojakého trhu) • Zástancovia teórie dvojakého trhu argumentujú tým, že medzinárodná migrácia vychádza v moderných priemyselných spoločnostiach zo skutočného dopytu po práci. Imigrácia nie je zapríčinená „push“ faktormi v zdrojových krajinách (nízke mzdy, vysoká nezamestnanosť), ale „pull“ faktormi v hostiteľských krajinách (chronická potreba zahraničnej pracovnej sily). • Vyspelé ekonomiky sú charakterizované rozdvojeným pracovným trhom, pretože existuje základná dualita medzi pracovnou silou a kapitálom. • V týchto ekonomikách môžeme identifikovať dva základné sektory. – - Primárny pracovný sektor, ktorý zamestnáva kvalifikovaných pracovníkov, dobre ich platí a poskytuje im napr. aj ďalšie vzdelanie. - Pre sekundárny sektor sú typické nízke platy, nestabilné pracovné podmienky, malá šanca postupu na rebríčku kariéry. Kedysi v tejto kategórii pracovali predovšetkým ženy, mladiství a etnické menšiny. V súčasnej dobe sa tieto skupiny posúvajú do primárneho sektoru a sekundárny sektor tvoria z veľkej časti zahraniční pracovníci.

31. Teórie vzniku sieti migrantov a rozvoju inštitúcií: • 1. „Network theory“ (Teória sietí) • Siete migrantov sú tvorené medziľudskými zväzkami, ktoré spájajú migrantov, skorších migrantov a nemigrantov v krajinách pôvodu a v hostiteľských krajinách putami, ako sú napr. príbuzenstvo alebo priateľstvo. To zvyšuje pravdepodobnosť medzinárodnej migrácie, pretože tieto väzby znižujú náklady a riziká pohybu a zvyšujú očakávaný čistý zisk migrácie. • Prví migranti, ktorí odcestujú do nového pôsobiska, nemajú vytvorené žiadne sociálne väzby. Preto je pre nich migrácia nákladnejšia, najmä vtedy, keď vstúpia do inej krajiny bez potrebných dokladov. Po tom, čo prví migranti opustia svoju krajinu pôvodu, potencionálne náklady na migráciu pre ich priateľov a príbuzných sa znížia. Vďaka povahe príbuzenských a priateľských štruktúr si každý nový migrant vytvára skupinu ľudí so sociálnou väzbou k miestu svojho nového pôsobiska. Migranti sú nevyhnutne naviazaní aj na nemigrantov. Záväzky vyplývajúce z ich vzťahov (priateľstvo, príbuzenstvo) zaistia potenciálnym migrantom jednoduchší prístup k zamestnaniu a podporu v mieste nového bydliska.

32. . „ Institucional theory“ (Inštitucionálna teória) • Ziskové organizácie a súkromní podnikatelia poskytujú veľakrát rôzne služby za poplatok. Medzi tieto služby patrí napríklad aj nedovolený prechod hraníc, tajný prevoz do vnútrozemia, pracovná dohoda medzi zamestnávateľom a migrantom, falšované doklady a víza, fingované svadby medzi migrantmi a miestnym obyvateľstvom, nocľah a ďalšie služby. V súčasnosti je všeobecne známa existencia a činnosť „prevádzačských gangov“, ktoré sú súčasťou organizovaného zločinu. • Humanitárne organizácie pomáhajú migrantom najmä poskytovaním poradenstva, prístrešia a základných životných potrieb. Časom sa jedinci, firmy a organizácie podnikajúce na poli medzinárodnej migrácie stabilizujú a stávajú sa medzi migrantmi dobre známymi. Základné tézy inštitucionálnej teórie možno zhrnúť nasledovne: Čím viac podporujú rôzne organizácie medzinárodný pohyb, tým viac sa medzinárodný tok migrantov stáva inštitucionalizovanejším a nezávislejším na faktoroch, ktoré migráciu väčšinou iniciujú. Vlády ťažko kontrolujú tieto toky, pretože proces inštitucionalizácie je ťažko regulovateľný.

33. Pokiaľ ide o jednotlivé kroky vedúce k  úteku, rozlišujeme nasledujúce fázy útekového procesu: • 1. fáza fáza rozhodovacia – v tejto etape pôsobia najmä motivačné PUSH a PULL faktory, ktoré ovplyvňujú rozhodnutie cudzincov opustiť danú krajinu pôvodu,

34. 2. fáza • fáza prípravná – zahŕňa rozhodovanie o cieľovej krajine budúceho usadenia, analýzy, plánovanie, voľba trasy presunu, spôsob presunu, spôsob ochrany počas úteku, predaj majetku, nehnuteľnosti. Táto fáza nemusí byť jednoznačne identifikovaná a nemusí sa vzťahovať na všetkých ľudí opúšťajúcich svoju domovskú krajinu. Ľudia, ktorí si útekom pred terorom štátnej moci, či v dôsledku humanitnej katastrofy z neho vyplývajúcej, zachraňujú často holé životy, o príprave, či plánovaní úteku často ani neuvažujú.

35. 3. fáza • fáza samotného úteku – transport – rozhodujúca a najťažšia fáza, počas ktorej sú utečenci vystavení najdramatickejším účinkom úteku. Zahŕňa také faktory, ako sú strach, trauma v domovskej krajine, pocity ublíženia, stres, smútok zo straty identity, straty blízkych a príbuzných, strach z neznáma. Ďalej túto fázu sprevádzajú také okolnosti, ako je nedostatok jedla, spánku, hygieny, choroba alebo zranenie, nedôstojné zaobchádzanie zo strany prevádzačov a organizácií zabezpečujúcich ich transport do cieľovej krajiny, nezriedka spojené s priamym ohrozením ich života, ohrozenia, ktoré vyplývajú zo samotného transportu,

36. 4. fáza • fáza usadenia sa v cieľovej krajine – pokiaľ utečenci úspešne absolvovali všetky predchádzajúce fázy, dostávajú sa do etapy, ktorá je z pohľadu ich budúcnosti najdôležitejšia. Jej cieľom je úspešné usadenie sa v krajine, ktorá sa stáva ich cieľovou, resp. v prípade presmerovania cieľa (náhradné riešenie) aspoň krajinou dočasného pobytu, a následná snaha o integráciu v krajine azylu.

37. Legislatíva • zákon č.480/2002 Z.z. o azyle -vymedzuje základné pojmy, -upravuje konanie o azyle -ustanovuje postup pri poskytovaní dočasného útočiska -ustanovuje práva a povinnosti žiadateľov o udelenie azylu, azylantov, žiadateľov o poskytnutie dočasného útočiska a odídencov -ustanovuje pôsobnosť orgánov verejnej moci na úseku azylu a dočasného útočiska -upravuje integráciu azylantov do spoločnosti -upravuje pobyt v azylových zariadeniach zákon č.48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov na území SR - upravuje problémy vstupu a pobytu cudzincov na území SR - spracovaný v kontexte potrieb SR pri uplatnení vstupu do EÚ - zmena sa týka cudzincov na území SR, ktorí tu žijú za účelom podnikania, zamestnania a štúdia

38. Dohovory o odstránení diskriminácie: • -1967 –Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie • 1979 - Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien • Európske rezolúcie: • Rezolúcia o mimovládnych garanciách pri azylovom konaní • Rezolúcia o zjavne neopodstatnených žiadostiach o azyl • Rezolúcia o harmonizovanom prístupe k otázkam týkajúcich sa hostiteľských tretích ktajín • Dohovory upravujúce postavenie špecifických osôb: • Ženevský dohovor o právnom postavení utečenca z 28:7:1951 v ČSFR nadobudol platnosť 24.2.1992 • Dohovor o postavení osôb bez štátnej príslušnosti • Dohovor o právach dieťaťa • Dublinský dohovor /15.júna 1990/ určujúci štát zodpovedný za preskúmanie žiadosti o azyl podaných v jednom z členských štátov Európskych spoločenstiev. Krajiny EÚ aplikujú od r. 1997 • Protokol týkajúci sa právneho postavenia utečencov 31.1.1967 v New Yorku v ČSFR nadobudol platnosť 26.11.1991 • Spoločné stanovisko Európskej rady o harmonizovanom uplatňovaní definície termínu „utečenec“ 1966 • Nariadenie vlády SR 716/2002 Z.z. z 11.12.2002, ktorým sa vydáva zoznam bezpečných tretích krajín a bezpečných krajín pôvodu

39. Starostlivosť o utečencov na Slovensku Migračný úrad MV SR – zriadený Uznesením vlády SR č. 501 k 13.7.1993 • orgán štátnej správy patriaci pod rezort MV SR, rieši problematiku utečencov Činnosť MU v súlade s organizačným poriadkom je zameraná na plnenie úloh spojených s migráciou osôb na územie SR, rozhodovanie o postavení utečenca v prvostupňovom konaní a rozhodovanie o priznaní azylu na prvom stupni • -migračná politika sa realizuje v súlade so zákonom 480/2002 a 48/2002 • -zabezpečuje realizáciu úloh v súvislosti s integráciou utečencov, azylantov, presídlencov, starostlivosťou o odídencov, organizáciou, koordináciou, koncepciou, analitikou, legislatívou, ekonomicko-technickým zabezpečením, ochranou utajovaných skutočností a archívnou činnosťou odbory MÚ • organizačný a právny • procedurálny • odbor ekonomiky a prevádzky • odbor migrácie a integrácie • oddelenie dokumentaristiky • - inštitucionálne zariadenia – výkonné pracoviska v pôsobnosti MÚ • záchytný tábor • pobytový tábor • integračné stredisko • azylové centrum

40. UNHCR – medzinárodná organizácia s celosvetovou pôsobnosťou • poskytuje utečencom medzinárodnú ochranu, pomoc, orientuje pozornosť na oblasť dodržiavania základných ľudských práv a slobôd od roku 1951 • sídlo v Ženeve, založená 14.12.1950 rozhodnutím valného zhromaždenia OSN • vyše 5000 zamestnancov v 120 krajinách sveta • poskytuje pomoc v oblasti právného poradenstva, vzdelávania, bytových problémov • 1994 v Bratislave otvorený Zastupiteľský úrad pre Slovensko, ktorý spolupracuje s MÚ

41. MPSV a R SR • Detský domov pre maloletých bez sprievodu

42. IOM – medzinárodná organizácia pre migráciu – založená 1951 • pracuje s migrantami a vládami, aby zabezpečila humánny prístup k riešeniu problémov migrácie • zaoberá sa paletou aktivít riadenej migrácie prostredníctvom svojích úradov v 76 krajinách • Slovensko sa stalo členom IOM v novembri 1995, 1996 IOM otvorila kanceláriu v Bratislave, od júna aj v Košiciach

43. mimivládne organizácie • Slovenská humanitná rada SHR – pôsobí na Slovensku od 1990 -je to národné dobrovolnícke centrum humanitných a charitatívnych organizácií, občianských združení a nadácií pôsobiacích v sociálnej oblasti - spolupracuje s UNHCR, MÚ MV SR aj inými MVO • Slovenský helsinský výbor - SHV na základe zmluvy s UNHCR vykonávajú právnu pomoc žiadateľom o azyl jediná organizácia, ktorá poskytuje túto pomoc až kým nie je udelený azyl činnosť vykonáva vo svojom sídle v Bratislave, v táboroch, na MV SR, na krajskom a na Najvyššom súde SR - v prípade neudelenia azylu – zastupovanie v konaní o vyhostení a v ďalších individuálnych prípadoch • Spoločnosť ľudí dobrej vôle /GOOD WILL/ dobrovoľné združenie ľudí, ktorí sa chcú aktívne podieľať na humanitárnej pomoci ľuďom, ktorí nie sú schopní sami sa o seba postarať vznik 1990 so sídlom v Košiciach a celoslovenskou pôsobnosťou je členskou organizáciou SHR a od 1996 spolupracuje s UNHCR

44. Azylové konanie • - konanie sa začína vyhlásením žiadateľa: • - pri vstupe na územie SR policajnému útvaru hraničného priechodu • - po vstupe na územie SR policajnému útvaru podľa miesta, kde sa cudzinec zdržiava • - policajnému útvaru v tranzitnom priestore medzinárodného letiska • - policajný útvar zaznamená vyhlásenie na úradnom tlačive a pošle ministerstvu do 24 hod. • -policajný útvar odníme žiadateľovi cestovný alebo iný doklad totožnosti, vydá mu potvrdenie, doklady zašle na ministerstvo a zabezpečí odňatie daktiloskopických otlačkov • - žiadateľ je povinný dostaviť sa do 24hod. do záchytného tábora

45. Recepčné pracovisko /odobratie dočasného preukazu a prepravenky, poučenie o právach a povinnostiach vyplývajúcich z konania, odoslanie na odfotografovanie, zdravotnú prehliadku, zaregistrovanie a zavedenie do informačného systému/ Sociálny pracovník – poučenie o možnosti zastupovania v konaní, vyplnenie dotazníka a vystavenie preukazu žiadateľa o azyl Žiadateľ – je povinný poskytnúť pravdivo a všetky požadované údaje do dotazníka Ministerstvo – premiestnenie žiadateľa z príjímacieho centra ZT, ak nerozhodne o žiadosti do 7 dní od vyplnenia dotazníka, súd nerozhodne do 30 dní od podania opravného prostriedku - vydáva preukaz žiadateľa cudzincovi staršiemu ako 15 rokov, odlúčeným deťom aj pod 15 rokov dieťa narodené na území SR žiadateľke alebo azylantke sa považuje za žiadateľa /do 60 dní od narodenia povinnosť poskytnúť údaje na rozhodnutie o udelení azylu/ • vystavenie zdravotného preukazu VsP recepčná ZT – pridelenie izby, posteľnej bielizne a základných hygienických potrieb, príboru

46. pohovor – vykoná poverený zamestnanec ministerstva – poučenie o právach povinnostiach počas konania, zabezpečenie tlmočníka, pohovor s maloletou osobou možno vykonať len za prítomnosti zákonného zástupcu alebo opatrovníka doručovanie písomností – do vlastných rúk, uložením v azylovom zariadení alebo oznámenie o uložení nedoručenej písomnosti vyvesením na informačnej tabuli v azylovom zariadení, do 5 dní od jeho uloženia – posledný deň je deň doručenia udelenie azylu- na základe definície utečenca – z humanitárnych dôvodov alebo na účel zlúčenia s rodinou zamietnutie žiadosti ako neprípustnej – príslušný iný štát /je uvedený vo výroku rozhodnutia/, ak žiadateľ pochádza z bezpečnej 3 krajiny, rozhodnutie do 30 dní zamietnutie žiadosti ako zjavne neopodstatnenej – iné dôvody, úmyselne nepravdivé údaje, nepravá totožnosť, nespolupráca s ministrestvom, odvrátenie hroziaceho vyhostenia, rozhodnutie do 30 dní, žiadosť sa nezamietne u neplnoletého žiadateľa, ktorého nesprevádza zákonný zástupca

47. neudelenie azylu- dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu proti mieru, ľudskosti, vojnového trestného činu, závažného trestného činu, koná v rozpore s cieľmi a zásadami OSN, žiadateľ s viacerými štátnymi občianstvami zánik azylu – udelením štátneho občianstva SR azylantovi,písomné vyhlásenie o vzdaní sa azylu – zaniká dňom doručenia na ministerstvo, smrť azylanta, odňatím azylu odňatie azylu – ak azylant dobrovoľne využil ochranu svojho štátu, znovuzískanie svojho pôvodného občianstva, nové štátne občianstvo, bezdôvodné odmietanie ochrany vlastného štátu, dobrovoľné zdržiavanie sa v pôvodne opustenom štáte, dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, po písomnom vyhlásení o vzdaní sa azylu sa azyl odníme aj „zlúčenej rodine“, ak pominuli humanitné dôvody, ak dol pridelený na základe nepravdivých dôvodov účastník konania – žiadateľ, azylant, zákonný zástupca, opatrovník zastavenie konania – ak sa žiadateľ nedostaví do záchytného tábora do 3 dní, ak si zákonný zástupca nesplnil povinnosť /nahlásenie narodenie dieťaťa do 60 dní/, vzatia žiadosti späť, pominuli dôvody konania začatého na podnet ministerstva, smrť žiadateľa, ak sa žiadateľ zdržiava viac ako 30 dní mimo tábor, dobrovoľné opustenie SR

48. Zraniteľné skupiny Ženy a mladé dievčatá, staré vdovy a osamelé matky • - patria medzi najviac postihnuté obete násilia a neistoty  situáciách spojených s útekom. - UNHCR- využíva smernice, ktoré slúžia k prevencií sexuálneho násilia a reakcií na takéto násilie - UNHCR -vytvorilo zvláštny program zameraný na ochranu a pomoc mladým dievčatám a ženám – People Oriented Planning (POP – Plánovanie s ľudskou dimenziou - s cieľom motivovať pracovníkov, aby sa viac sústredili na ochranu a pomoc ženám – utečenkyniam. - UNHCR – doporučuje brať ako dôvod na udelenie štatútu utečenca: - znásilnenie, jednotlivé formy sexuálneho násilia z politických alebo rasových dôvodov, - neľudské zaobchádzanie z dôvodu prekročenia sociálnej normy, - mrzačenie ženských pohlavných orgánov – forma mučenia, - nútená interupcia, sterilizácia

49. Deti • - sú najviac vystavené riziku rozvinutia okamžitých alebo dlhotrvajúcich psychických porúch, paria sem: • -deti bez sprievodu, • -deti, ktorých člen blízkej rodiny zomrel, bol zabitý alebo je nezvestný, • -deti, ktoré zažili obzvlášť traumatizujúce udalosti, • -deti, so symptómami psychosociálnych porúch, • -fyzicky alebo mentálne handicapované deti

50. Dospievajúci - môžu mať tieto problémy: • - normálne vývojovými úlohami spojené s formovaním identity, so zvládnutím agresívnych a sexuálnych impulzov • - modifikácie klasickej hierarchie kvôli chýbajúcim rodičom, • - vzťahy trpia vážnym roztrhnutím a rozpadnutím, • - morálne, spoločenské a kultúrne hodnoty sú otázne, vymedzenie medzi dobrým a zlým nie je jasné, • - v prípade diferencie medzi pôvodnými hodnotami a hodnotami hostiteľskej krajiny je prispôsobovanie sa týmto hodnotám zdĺhavejšie Starí ľudia – dôvody zraniteľnosti: • prispôsobivé bojovanie proti kombinovaným stresom vojny, odchodu, núteného vysťahovania a inej traumy –potenciálne zredukované • väčšie ťažkosti v prispôsobení sa novému prostrediu • horšie fyzické trápenie • trauma má silnejší a dlhšie trvajúci psychosociálny vplyv kvôli väčšej upätosti na rodinný celok