Slovo života

1. Slovoživota November 2008

2. „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma.“(Lk 9,23)

3. Never, že tu na svete budeš plávať ľahko ako ryba vo vode.

4. Never, že keď k tebe cez rádio a televíziu vstupuje celý svet, môžeš si dovoliť počúvať každú reláciu a pozerať sa na akýkoľvek program.

5. Never, že keď kráčaš ulicami sveta, môžeš sa bez následkov pozerať na všetko, čo sa ti núka, či kúpiť si akýkoľvek časopis alebo knihu.

6. Ani never, že vo svete sa môžeš riadiť každým z jeho spôsobov zmýšľania: nesvedomitosť, nemravnosť, potraty, rozvod, nenávisť, násilie, okrádanie.

7. Veru nie! Lebo aj keď si vo svete – veď to vidí každý –, ty nie si zo sveta! To však prináša so sebou veľkú odlišnosť.

8. Zaraďuje ťa to medzi tých, čo sa neživia vecami tohto sveta, ale tými, ktoré i tebe naznačuje Boží hlas v tvojom vnútri.

9. Ten hlas sa ozýva v srdci každého človeka. Keď ho počúvaš, uvádza ťa do sveta, kde sa žije v pravej láske, spravodlivo, čisto, ohľaduplne, skromne, kde sa človek snaží ovládať sám seba.

10. Veď prečo mnohí mladí ľudia odchádzajú do ázijských krajín, ako je India, aby tam našli väčší pokoj a osvojili si tajomstvo niektorých významných spiritualít, ktoré po dlhom umŕtvovaní svojho nižšieho ja umožňujú nájsť lásku (…), ktorá zapôsobí na každého, kto ju spozná?

11. Ide o prirodzenú reakciu na zmätok sveta, na zhon, ktorý panuje vonku a zmocňuje sa i nás, pričom nenecháva nijaký priestor tichu, aby bolo možné počuť Boha. Lenže pozor! Vari preto treba ísť naozaj až do Indie, keď pred dvetisíc rokmi i tebe Kristus povedal: zapri sám seba…, zapri sám seba…?

12. Veru ani kresťan nemá ľahkú a pokojnú cestu. Ak chceš nasledovať Krista, ani on nežiada od teba menej. Svet ťa strhuje ako prudká rieka, pričom ty musíš ísť proti prúdu.

13. Pre kresťana je svet ako trasovisko, na ktorom si treba dávať pozor, kam klásť nohy.

14. Kde ich teda treba klásť? Do stôp, ktoré ti vytvoril sám Kristus, keď kráčal po tejto zemi. Sú nimi jeho slová. Dnes ti hovorí:

15. „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba...“

16. Azda tebou budú pohŕdať, zakúsiš nepochopenie, výsmech, osočovanie; budú sa ti vyhýbať, vyzývať ťa, aby si sa prispôsobil, zanechal kresťanstvo a stal sa moderným, teda stratil svoju tvár. Ale Kristus žiada ešte viac:

17. „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasledujema.“

18. Či chceš, či nechceš, bolesť strpčuje každý život. I tvoj. Malé i veľké bolesti sa vyskytujú každý deň. Chceš im uniknúť? Búriš sa? Máš chuť nadávať? Potom nie si kresťan.

19. Hoci aj cez slzy, no kresťan miluje kríž, miluje bolesť, lebo vie, že majú hodnotu. Boh mal mnoho prostriedkov na to, aby spasil svet, no zvolil si bolesť.

20. Lenže nezabúdaj, že potom, ako niesol kríž a pribili ho naň, vstal z mŕtvych.

21. Vzkriesenie bude i tvojou cestou, keď i ty radšej prijmeš bolesť, ktorú ti spôsobuje tvoja kresťanská zásadovosť, i všetko ďalšie, s čím sa v živote stretneš, a budeš to prijímať s láskou.

22. Dokonca zakúsiš, že kríž je už na tejto zemi cestou k radosti, akú si nikdy nezažil, lebo bude rásť tvoj duchovný život: Božie kráľovstvo sa v tebe upevní, vonkajší svet bude v tvojich očiach čoraz malichernejší a bude ti pripadať iba ako zdrap papiera. A nebudeš nikomu nič závidieť. Vtedy sa budeš môcť nazvať Kristovým nasledovníkom:

23. „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma.“

24. Podobne ako Kristus, ktorého odteraz nasleduješ, budeš svetlom a láskou pre obrovské rany, ktoré sužujú dnešné ľudstvo. “Parola di Vita”, pubblicazione mensile del Movimento dei Focolari. Testo di: Chiara Lubich (1978) Grafica di Anna Lollo in collaborazione con don Placido D’Omina (Sicilia - Italia)