Nutná obrana § 25 Trestného zákona

Nutná obrana§ 25 Trestného zákona (1) Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. (2) Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu. (3) Ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku 2, nebude trestne zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia. (4) Ak sa niekto vzhľadom na okolnosti prípadu mylne domnieva, že útok hrozí, nevylučuje to trestnú zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti.

Podstatou nutnej obrany je odvracanie nebezpečenstva, ktoré vzniká útokom človeka na chránené záujmy, a to konaním namiereným proti útočníkovi. • Vo vzťahu ku krajnej núdzi je nutná obrana osobitným, špeciálnym a privilegovaným ustanovením (lex specialis). Namiesto akéhokoľvek nebezpečenstva (krajná núdza) sa predpokladá „útok ako úmyselné protiprávne konanie človeka (útok je vlastne kvalifikovaným nebezpečenstvom). Škoda spôsobená obranou nevzniká komukoľvek, ale len útočníkovi. • (R 18/1996): Význam nutnej obrany spočíva v tom, aby sa trestne nestíhali osoby, ktoré pri rešpektovaní určitých podmienok bránia, resp. vystúpia na obranu záujmov chránených Trestným zákonom. Obrana je právom občana, ktorému je dovolené sa brániť aj v situácii, keď sa útoku bolo možné vyhnúť, alebo keď bolo možné sa dovolať pomoci ďalších osôb.

Podmienky nutnej obrany • Odvracia sa útoku na záujem chránený Trestným zákonom • Útok priamo hrozí alebo trvá • Obrana musí smerovať proti útočníkovi • Obrana nesmie byť celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa na osobu útočníka alebo na osobu obrancu.

Odvracia sa útoku na záujem chránený Trestným zákonom • Útokom sa rozumie úmyselné protiprávne konanie človeka. • Útok nemusí byť trestným činom, a preto sa nevyžaduje, aby bol útočník trestne zodpovednou osobou. Útočníkom preto môže byť aj soba nepríčetná, maloletý a osoba konajúca v skutkovom omyle. • (R 9/1980, R 47/1997): Útok má spravidla formu konania. Môže však mať aj formu opomenutia. Napríklad osoba neopustí cudzí byt alebo dom a zotrvá v ňom. V takom prípade útok trvá dovtedy, kým sa nepodarí takú osobu z bytu alebo z domu vyhnať. • Útok musí ohrozovať niektorý záujem chránený Trestným zákonom. Trestný zákon však bližšie nevymedzuje, pri ktorých ním chránených záujmoch je nutná obrana prípustná. Nutnú obranu preto možno použiť proti útoku na život človeka, zdravie, slobodu a majetok.

Za útok proti chráneným záujmom sa považuje aj vyprovokovaný útok. • Nutná obrana nemôže byť použitá v každom prípade vyprovokovaného útoku. Ak obranca koná v úmysle vyprovokovať útok len preto, aby mohol v rámci konania v nutnej obrane spáchať proti útočníkovi trestný čin, nejde o nutnú obranu. Napríklad jedna osoba vyprovokuje k útoku proti sebe inú osobu, ale s tým úmyslom, aby jej mohla v rámci obrany spôsobiť ujmu na zdraví. Provokácia je v takomto prípade prostriedkom spáchania trestného činu. • Útok nemôže byť spôsobený dovoleným činom alebo činom nariadeným podľa právneho predpisu. Takéto činy nemôžu ohrozovať chránené záujmy. Preto proti nim nie je prípustná nutná obrana, teda napríklad proti služobnému zákroku policajta, ktorý sa snaží obnoviť verejný poriadok tým, že použije zákonné oprávnenia proti jeho narušiteľovi.

Útok priamo hrozí alebo trvá • Útok hrozí priamo vtedy, ak má nastať ihneď, bezprostredne, v najbližšom okamihu. Napadnutá osoba nemusí čakať, kým mu útočník zasadí prvý úder, pretože niekedy by už mohlo byť na obranu neskoro. Priamo hroziacim útokom môže byť podľa okolností prípadu aj vyhrážka. • Nutná obrana nie je prípustná ani proti už ukončenému útoku. Ukončenie útoku však musí byť definitívne. O nutnú obranu už nepôjde, ak napadnutý beží za útočníkom, ktorý mu spôsobil ujmu na zdraví a potom sa dal na útek.

(R 36/1991): Pri použití dôvodov, ktoré vylučujú protiprávnosť podľa ustanovení o nutnej obrane, sa nemôže vychádzať zo záveru, že útok zo strany poškodeného „sa veľmi pravdepodobne neskončil“. Ak túto otázku nemožno celkom bezpečne zistiť vykonanými dôkazmi, je nevyhnutné vychádzať zo zásady „in dubio pro reo‘‘ (v pochybnostiach v prospech veci) a z hľadiska skončenia či neskončenia útoku na záujem chránený Trestným zákonom urobiť záver, že útok v čase činu obvineného, ktorý sa mu bránil, trval.

Obrana musí smerovať proti útočníkovi • Obrana musí byť zameraná len proti osobe útočníka. Ak je útočníkov viac, konanie v nutnej obrane je prípustné proti ktorémukoľvek z nich, nielen proti hlavnému útočníkovi.

Obrana nesmie byť celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa na osobu útočníka alebo na osobu obrancu. • (R 18/1996): Ak má byť nutná obrana úspešná, môže a niekedy aj musí napadnutý použiť intenzívnejšie konanie alebo účinnejšie prostriedky, než použil útočník. Nesmie však ísť o konanie alebo prostriedky celkom zjavne neprimerané povahe a nebezpečnosti útoku. • Škoda spôsobená v obrane môže byť väčšia ako škoda, ktorú útočník spôsobil napadnutému alebo ktorá hrozila z jeho útoku. Nesmie však byť medzi nimi celkom zjavný nepomer. Skutočnosť, že si niekto pripraví na obranu proti hroziacemu a očakávanému útoku zbraň, nevylučuje záver, že ide o nutnú obranu. • Občan má právo výberu, či sa útoku vyhne inak, než použitím obrany, alebo sa rozhodne brániť, lebo nikto nie je povinný ustupovať pred neoprávneným útokom na záujmy chránené Trestným zákonom. Riziko vyvolané útokom musí znášať útočník.

(R 41/1980, R 18/1982):Medzi účinnosťou nástrojov útoku a obrany nemusí byť úmernosť. Podľa prostriedkov, ktoré používa útočník, môže obranca odhadnúť hroziace nebezpečenstvo. Od obrancu však nemožno žiadať, aby nepoužil účinnejší prostriedok, než má útočník. Obranca nie je povinný pri nutnej obrane riskovať. V tomto smere neplatí žiadna zásada rovnosť zbraní. • Obrana sa nemusí obmedzovať len na tzv. pasívnu obranu (odrážanie rán, ustupovanie pred útočníkom), ale môže byť aj aktívna. O tom, kto je v role obrancu a kto v role útočníka, rozhodujúca je vždy iniciatíva na začiatku stretu, nie jeho ďalší priebeh.

Kritériá na posúdenie primeranosti obrany k útoku • Spôsob útoku - intenzita, teda či je útok individuálny, alebo skupinový, či útočník útočí so zbraňou, alebo bez nej, aký je pomer síl medzi útočníkom a obrancom. • Miesto útoku - či sa útok odohráva na opustenom mieste, alebo na mieste verejnosti prístupnom, či v uzavretom priestore, alebo na voľnom priestranstve, prípadne aká je možnosť rýchleho zásahu polície alebo privolania pomoci. • Čas útoku - moment prekvapenia, či k útoku došlo vo dne, alebo v noci, v čase, keď obranca odpočíval, v čase, keď sa zabával.

Okolnosti vzťahujúce sa na osobu útočníka - jeho fyzické a psychické dispozície, vek, pohlavie, bojové skúsenosti a pod.. • Okolností vzťahujúcich sa na osobu obrancu - fyzické a psychické vlastnosti, vek, pohlavie, skúsenosti a pod.. • Pri posudzovaní nutnej obrany nebude rozhodujúce, aký prostriedok bol použitý, ale to, ako ho obranca na odvrátenie útoku použije. Podmienky nutnej obrany budú spravidla zachované v prípade smrti útočníka, z útoku ktorého však tiež hrozila smrť alebo ťažká ujma na zdraví.

Osobitné podmienky konania v nutnej obrane • Ten kto odvracia útok spôsobom celkom zjavne neprimeraným ( § 25 ods. 2 TZ), nebude trestne zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia. • Musí ísť rozrušenie takej kvality, že znemožňuje obrancovi racionálne posúdiť primeranosť obrany k charakteru útoku.

Zdanlivá nutná obrana • Dva prípady zdanlivej obrany. • V prvom prípade, trestná zodpovednosť nevznikne vôbec, ak pôjde o odôvodnený omyl, ale omyl nebude spočívať ani v nedbanlivosti. • V druhom prípade vznikne trestná zodpovednosť za nedbanlivostný trestný čin, ak pôjde o odôvodnený omyl, ale tento bude spočívať v nedbanlivosti.

Vybočenie z medzí nutnej obrany (exces) • Obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku (intenzívny exces); napríklad streľba zo strelnej zbrane na zlodeja, ktorý kradne úrodu z poľa. • Ku konaniu v nutnej obrane došlo v čase, keď útok bezprostredne nehrozil alebo už netrval (extenzívny exces); napríklad obranca prenasleduje útočníka, ktorý ho fyzicky napadol, ale potom sa dá na útek, obranca útočníka dobehne a ešte ho niekoľkokrát udrie päsťou do tváre. • Vybočenie z medzí nutnej obrany je protiprávne, a preto je trestné podľa toho, aká skutková podstata trestného činu bola takým konaním obrancu naplnená. Takto môže byť spáchaný nielen nedbanlivostný, ale aj úmyselný trestný čin. Spáchanie trestného činu v rámci konania v nutnej obrane, bez splnenia zákonných podmienok nutnej obrany, je však poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36písm. i) TZ.

(R 9/1980): Oprávnený konať v nutnej obrane a aj v krajnej núdzi je každý, nielen ten, komu útok, resp. nebezpečenstvo hrozí. Ak teda osoba činom inak trestným odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok, ktorý je namierený proti telesnej integrite inej osoby, ide o nutnú obranu. • (R 9/1980): Čin v nutnej obrane je činom dovoleným, a preto nie je proti nemu prípustná obrana. Konanie útočníka, ktoré je namierené proti osobe, ktorá koná v nutnej obrane, treba považovať za pokračovanie útoku, bez ohľadu na to, či bol útok od začiatku namierený proti osobe, ktorá koná v nutnej obrane alebo proti inej osobe.

Nutná obrana § 25 Trestného zákona