Ivana Šikulová Ekonomický ústav SAV 12. jún 2008, Košice

1. Ivana Šikulová Ekonomický ústav SAV 12. jún 2008, Košice KONVERGENCIA V PROCESE EURÓPSKEJ MENOVEJ INTEGRÁCIETáto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývojana základe Zmluvy č. APVV-51-037405.

2. Menová integrácia v Európe • vznik EMU = zavŕšenie desaťročia trvajúcich snáh o zavedenie jednotnej meny v Európe • 1.1.1999 - euro v bezhotovostnom platobnom styku (11 krajín EÚ) • 1.1.2001 - euro v bezhotovostnom platobnom styku aj v Grécku • 1.1.2002 - euro v hotovostnom platobnom styku (12 krajín EÚ) • prínosy - hospodárska stabilita - redukcia transakčných nákladov - eliminácia kurzovej volatility - pokles úrokových sadzieb - zvýšenie cenovej transparentnosti • problémy - pomalý rast ekonomickej výkonnosti - relatívne vysoká nezamestnanosť - neplnenie požiadaviek Paktu stability a rastu

3. Rozširovanie EÚ a EMU • 1. máj 2004 - 10 nových členských štátov EÚ • 1. január 2007 - ďalšie 2 nové členské štáty EÚ = členovia EMU s derogáciou na prijatie eura (záväzok v prístupových zmluvách, „no opt-out clause“) • termín vstupu do eurozóny - možnosť voľby 2007 – Slovinsko 2008 – Cyprus, Malta 2009 – Slovensko • vysoké nároky na ekonomickú pripravenosť eurozóny aj pristupujúcich krajín

4. Ekonomická konvergencia • proces približovania ekonomických úrovní krajín združených v menovom zoskupení alebo doň smerujúcich => vytvorenie homogénnejšieho spoločenstva a tým zvýšenie vhodnosti jednotnej menovej politiky • nominálna - maastrichtské makroekonomické fiškálne a menové kritériá ako jediné oficiálne podmienky prijatia eura • štrukturálna - kritériá teórie optimálnej menovej oblasti (OMO) (niektorí autori ich zahŕňajú do reálnej konvergencie) • reálna - HDP/obyv. v PPP, produktivita, cenová hladina • asymetrický prístup ku konvergencii v EMU = zdroj komplikácií

5. Cieľ publikácie • poukázať na význam konvergencie – nielen nominálnej, ale aj štrukturálnej a reálnej - pre bezporuchové fungovanie krajiny v európskej menovej únii i samotnej menovej únie ako celku V rámci dosiahnutia tohto cieľa: • analyzovať jednotlivé typy konvergencie a ich vzájomné vzťahy, • zhodnotiť aktuálnosť kritérií nominálnej konvergencie z pohľadu rozširovania eurozóny o nové členské štáty EÚ, • zhodnotiť úroveň dosahovanej konvergencie slovenskej ekonomiky k ekonomikám eurozóny a vyvodiť z toho vyplývajúce závery metodológia: analýza, syntéza, komparácia, indukcia, dedukcia

6. Štrukturálna konvergencia = približovanie hospodárskych štruktúr jednotlivých krajín => zníženie výskytu a rozsahu prípadných asymetrických šokov, resp. zmiernenie ich následných negatívnych dopadov na ekonomiku krajiny - nástroj jej hodnotenia = teória optimálnej menovej oblasti (OMO) - odpovedá na otázku, za akých podmienok je pre krajinu vhodné zapojiť sa do menovej integrácie • kritériá teórie OMO - mobilita výrobných faktorov - cenová a mzdová flexibilita - diverzifikácia výroby a spotreby - otvorenosť ekonomík - rozsah vzájomného obchodu - finančná a fiškálna integrácia - približne rovnaká miera inflácie

7. Krajiny EÚ z pohľadu teórie OMO • eurozóna ≠ OMO (len jej jadro: hlavne Nemecko, Belgicko, Holandsko, Rakúsko), po rozšírení bude od OMO ešte vzdialenejšia Nedostatky: nízka mobilita pracovnej sily, nízka pružnosť miezd a cien, absencia fiškálneho federalizmu Jednotná menová politika ECB („one size fits all“) ako náklad členstva v eurozóne: • príliš vysoké úrokové sadzby napr. pre Portugalsko, Taliansko, Francúzsko • príliš nízke úrokové sadzby napr. pre Írsko, Grécko, Španielsko, Slovinsko Nové členské štáty = = dobiehajúce ekonomiky s nízkou váhou v EMU => relatívne slabý vplyv na realizáciu jednotnej menovej politiky ECB, t.j. vysoká pravdepodobnosť jej nevhodnosti => potreba náhradných adaptačných mechanizmov

8. Reálna konvergencia =približovanie reálnych parametrov a podmienok konkrétnej ekonomiky k parametrom a podmienkam referenčnej krajiny alebo skupiny krajín (napr. priemer EÚ27) Kritériá: • hlavne: - HDP/obyv. v PPP - porovnateľná cenová hladina - produktivita práce • niektorí autori aj: - vybrané kritériá štrukturálnej konvergencie Priebeh: - rýchlejší rast reálneho HDP v dobiehajúcich krajinách (rast produktivity práce) a/alebo - zhodnocovanie reálneho kurzu (cez inflačný diferenciál a/alebo nominálnu apreciáciu výmenného kurzu)

9. Reálna konvergencia v nových a vybraných starých členských štátoch EÚ v r. 2007 (resp. 2006 – cenová hladina)(EÚ27=100) Eurostat, 2008

10. Nominálna konvergencia v nových členských štátoch EÚ v roku 2007

11. Sú dnes maastrichtské kritériá aktuálne? • princíp rovnakého zaobchádzania medzi starými a novými členskými štátmi, ale... ...maastrichtské kritériá boli sformulované začiatkom 90. rokov minulého storočia, kedy: - o rozširovaní EÚ ani EMU o krajiny nachádzajúce sa v procese dobiehania (t.j. s tendenciou k vyššej inflácii) sa ešte neuvažovalo - niektoré členské krajiny dnešnej EMU uplatňovali kapitálové kontroly (dnes plne otvorené kapitálové účty a omnoho vyššia mobilita kapitálu => priestor na špekulatívne útoky na meny malých ekonomík) - problematická je najmä formulácia inflačného kritéria, kvôli ktorému boli rýchlo rastúce pobaltské ekonomiky nútené odložiť termín prijatia eura

12. Termíny prijatia jednotnej menyv nových členských štátoch EÚ

13. Vzťahy medzi jednotlivými typmi konvergencie ekonomík • maastrichtské kritériá predpokladali, že budúci členovia EMU dosiahli dostatočnú úroveň reálnej a štrukturálnej konvergencie • nominálna konvergencia – štrukturálna konvergencia - maastrichtské kritériá nezodpovedajú kritériám teórie OMO (len podobnosť miery inflácie) - Veľká Británia zohľadňuje pri rozhodovaní o zavedení eura kritériá oboch konvergencií (vrátane hospodárskeho cyklu, štruktúry a flexibility ekonomiky) • reálna konvergencia – štrukturálna konvergencia - vzájomná podpora • nominálna konvergencia – reálna konvergencia - potenciálne trade-off v prípade dobiehajúcich ekonomík

14. Nominálna a reálna konvergencia – synergia alebo trade-off? • zvyšovanie nominálnej konvergencie nemusí nevyhnutne prispieť k zvýšeniu reálnej konvergencie, aspoň nie v krátko- až strednodobom horizonte - nižšiu infláciu a nižší deficit verejných financií je možné dosiahnuť len za cenu nižšieho reálneho rastu a naopak • oba procesy podieľajúce sa na reálnej apreciácii (inflačný diferenciál, nominálna apreciácia) sú obmedzované: - maastrichtskými kritériami (cenová a kurzová stabilita) - členstvom v EMU (menová politika ECB, jednotná mena) • rozpor medzi zvyšovaním nominálnej a reálnej konvergencie možno zmierniť uskutočňovaním stabilizačnej hospodárskej politiky a implementáciou reforiem zvyšujúcich pružnosť trhov

15. Štrukturálna konvergencia v SR • „splnené“ kritériá: - otvorenosť ekonomiky (takmer 180 % HDP, t.j. viac než Belgicko, Holandsko, Írsko; vyššia otvorenosť v EÚ len Luxembursko, Malta) - rozsah vzájomného obchodu s EÚ (87 % exportu a 69 % importu) • „nesplnené“ kritériá: - diverzifikácia produkcie a exportu (automobilový priemysel) - synchronizácia hospodárskeho cyklu s EÚ/EMU - korelácia dopytových a ponukových šokov - mobilita pracovnej sily - cenová a mzdová pružnosť

16. Reálna konvergencia v SR • HDP/obyv. v PPP - 69 % priemeru EÚ27 (2007) • produktivita práce - 77 % priemeru EÚ27 (2007) • cenová úroveň - 58 % priemeru EÚ27 (2006) • pozitívum: slovenská ekonomika – - už niekoľko rokov jedna z najdynamickejšie rastúcich spomedzi ekonomík EÚ - 2007, prognóza EK na 2008, 2009 – najrýchlejšie rastúca ekonomika EÚ • od roku 2002 viac než 3 %-ný (v r. 2007 dokonca takmer 8 %-ný) rastový diferenciál v porovnaní s eurozónou

17. Ekonomický rast v SR a v eurozóne Európska komisia, 2008

18. Nominálna konvergencia v SR Eurostat, EK, 2008

19. Vývoj inflácie v SR v porovnanís referenčnou hodnotou Eurostat, EK 2008

20. Úlohy hospodárskej politiky SR v procese menovej integrácie • nevyhnutnosť dostatočnej stability a flexibility ekonomiky - konzistentné a navzájom koordinované politiky - strata autonómnej menovej politiky po vstupe do EMU - fiškálna politika a trh práce - stále významnejšia stabilizačná úloha - zvýšenie schopnosti ekonomiky pružne reagovať na prípadné asymetrické šoky • nevyhnutnosť rastu (hlavne necenovej) konkurenčnej schopnosti ekonomiky – budovanie znalostnej ekonomiky=> rast podielu odvetví produkujúcich výrobky s vyššou pridanou hodnotou na celkovej produkcii a na celkovom exporte

21. Hlavné závery • potreba komplexného vnímania ekonomickej konvergencie: - predpokladom úspešnej menovej integrácie, bezproblémového fungovania krajiny v menovej únii a menovej únie ako celku je nielen nominálna, ale aj reálna a štrukturálna konvergencia • samotné splnenie nominálnych maastrichtských kritérií nie je ani nutnou, ani postačujúcou podmienkou hladkej menovej integrácie, čoho dôkazom sú aj z toho vyplývajúce problémy dnešnej EMU Skutočnosť, že SR v súčasnosti nevykazuje dostatočne vysokú úroveň konvergencie v reálnych a štrukturálnych ukazovateľoch, nie je síce formálnou prekážkou prijatia eura k 1. januáru 2009, avšak čím väčší pokrok krajina dosahuje vo všetkých uvedených oblastiach, tým lepšia môže byť bilancia prínosov a nákladov jej členstva v EMU.

22. Ďakujem za pozornosť