1 / 15

Predikcia vývoja ekonomiky Slovenska a dlhová kríza

Predikcia vývoja ekonomiky Slovenska a dlhová kríza. Jozef Makúch guvernér. Konferencia Finančné riadenie podnikov 2013 Bratislava, 9. októbra 2013. Základné charakteristiky predikcie. Septembrová predikcia oproti júnovej prognóze nebola výrazne revidovaná.

quasar
Download Presentation

Predikcia vývoja ekonomiky Slovenska a dlhová kríza

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Predikcia vývoja ekonomiky Slovenska a dlhová kríza Jozef Makúch guvernér Konferencia Finančné riadenie podnikov 2013Bratislava, 9. októbra 2013

  2. Základné charakteristiky predikcie • Septembrová predikcia oproti júnovej prognóze nebola výrazne revidovaná. • Bola ovplyvnená mierne nižším zahraničným dopytom, ktorý sa ale v horizonte predikcie výraznejšie oživuje (0,9 % v tomto roku, 4,4 % v budúcom a 5,3 % v roku 2015). • Konečná spotreba domácností vykázala v 2. štvrťroku po prvý raz medziročný nárast, čo by mohlo znamenať dlhoočakávaný obrat z doterajších prepadov (predtým vzrástla medziročne nepatrne vo 4. štvrťroku 2010). • Investície boli stále slabé, cítiť v nich pretrvávajúcu neistotu tak na strane bánk, ako aj podnikov. • Inflácia momentálne nie je témou dňa, v horizonte predikcie sa očakáva jej úroveň tesne pod 2 %. 2

  3. Základné charakteristiky predikcie • Trh práce javí známky stabilizácie, resp. mierneho zlepšovania (v júli a auguste). To platí pri pohľade na znižujúcu sa mieru nezamestnanosti, ako aj zlepšujúce sa očakávania. • Naopak, zamestnanosť sa aj naďalej v 2. štvrťroku prepadávala. Vzhľadom na dobrý sentiment a pokračujúci rast ekonomiky by sa mala v 2. polroku začať stabilizovať a následne postupne rásť. • - Riziká predikcie HDP sú prevažne vybilancované, pre rok 2015 sú rizikom dodatočné konsolidačné opatrenia, príp. aktivácia dlhovej brzdy. • - Rizikom predikcie inflácie je vývoj technických predpokladov. Doterajší, ako aj aktuálny vývoj v jednotlivých ukazovateľoch spolu s odhadom technických predpokladov, ovplyvňuje ich strednodobú predikciu. Kým HDP relatívne výrazne prekročí svoju predkrízovú úroveň vďaka exportu a do menšej miery aj vplyvom konečnej spotreby, investície a zamestnanosť sa ani v roku 2015 nedostanú na úroveň spred krízy. Aby sa nezamestnanosť dostala na úroveň 9 %, bolo by potrebné do konca horizontu prognózy vytvoriť 100 tisíc pracovných miest. Percentuálna zmena voči predkrízovému obdobiu (2008) * Výraznejší prepad súvisí s nepriaznivým vývoj v 1. polroku 2013 3

  4. Predikcia v číslach

  5. Vývoj a odhady HDP sú výrazne ovplyvňované zmenami zahraničného dopytu a dlhšie trvajúcou slabou dôverou podnikov (s dopadom do vysokej nezamestnanosti), bánk (prísnejšie úverové podmienky) a obyvateľstva (dlhodobejší prepad resp. slabá spotreba). To sa potom (ale aj vplyvom konsolidácie verejných financií) prejavuje v neustálych revíziách očakávaného oživenia, či už našej alebo celoeurópskej ekonomiky. HDP a zahraničný dopyt Zahraničný dopyt by sa mal postupne oživovať. Vďaka charakteru produkcie najmä nášho automobilového priemyslu sme aj napriek slabému zahraničnému dopytu dokázali získavať trhový podiel našej produkcie. Porovnanie zahraničného dopytu a exportu Zmeny predikcií HDP SR Predikcia v číslach 5

  6. Ako ďalej investície? Vývoj zisku a investícií Prostredie pre rozvoj investícií nie je zatiaľ veľmi priateľské. Zisk je slabý, sentiment sa oživuje zatiaľ len váhavo. V prostredí neistoty nie je priestor pre rozvoj zamestnanosti a rovnako ani dopyt po úveroch, a to aj v podmienkach najnižších úrokových sadzieb. Tie však zároveň nemajú priestor pre ďalší pokles z dôvodu opatrnosti na strane bánk a vyššej rizikovosti úverov v podmienkach neistoty ďalšieho rozvoja produkcie a ekonomiky ako takej. Vývoj investícií, sentimentu a úverov Vývoj úrokových sadzieb pre nefinančné spoločnosti 6

  7. Banky na základe výsledkov júlového dotazníka o vývoji ponuky a dopytu na trhu úverov pociťujú, že dopyt po úverových zdrojoch zo strany podnikov sa nezmenil, ale je stále slabý. Klesajúca investičná aktivita však spôsobila pokles dlhodobých úverov podnikov. Dopyt podnikov po úveroch Zmeny v dopyte po úveroch podnikov a faktory prispievajúce k zmene dopytu Vývoj dynamiky úverov podnikom

  8. Celkové úverové štandardy pre podniky zostali zo strany bánk v 2. štvrťroku nezmenené v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom, stále sú však relatívne prísne. Banky sprísňovali úverové štandardy selektívne a odrážali tak najmä perspektívny vývoj jednotlivých odvetví, ako aj pretrvávajúcu neistotu týkajúcu sa celkového ekonomického vývoja. Zmena úverových štandardov sa konkrétne prejavila najmä vo vyššej marži bánk pri rizikovejších úveroch a v sprísnení zmluvných podmienok. Úverové štandardy pre podniky Zmeny v úverových štandardoch podnikov a faktory vplývajúce na zmenu štandardov Zmeny v úverových podmienkach podnikov pri schvaľovaní úverov

  9. Zamestnanosť a jej perspektíva Zamestnanosť od roka 2009 zaznamenáva v SR nepriaznivý vývoj. Firmy sa snažia obmedzovať tvorbu pracovných miest najmä za účelom zefektívňovania výrobného procesu. Spolu s doteraz existujúcou neistotou ohľadne udržateľného oživenia ekonomiky našej a európskej je zamestnanosť v SR stále pod predkrízovou úrovňou a nie je zatiaľ predpoklad, že by ju prekonala v horizonte predikcie. Podobné štrukturálne zmeny pravdepodobne neprebiehali v takom rozsahu v okolitých krajinách. Otázna je aj dostatočnosť rôznych podporných programov na zlepšenie fungovania trhu práce v SR v porovnaní s okolitými krajinami. Zaostávanie vývoja úrovne zamestnanosti za vývojom HDP (v porovnaní s predkrízovou úrovňou) Porovnanie vývoja zamestnanosti 9

  10. Zamestnanosť a jej perspektíva • Na Slovensku sa prepad produkcie, jej následné pozvoľné obnovovanie, avšak v prostredí pretrvávajúcej neistoty, riešilo znižovaním tej zložky nákladov práce, ktorá súvisela s poklesom zamestnanosti, nie miezd (ktoré sú rigidné smerom nadol). • Očakávame, že opatrnejší prístup podnikov k tvorbe pracovných miest bude ešte nejaký čas pokračovať, čo by sa malo prejaviť v miernejšom raste zamestnanosti v porovnaní s HDP. Súčasne relatívne rýchle dobiehanie mzdovej úrovne v porovnaní s okolitými krajinami môže aj v dlhšom horizonte predstavovať riziko tvorby pracovných miest. Porovnanie vývoja miezd a zamestnanosti Porovnanie vývoja priemerných miezd, V4, EUR

  11. Opätovne pozitívny sentiment= oživenie zahraničného dopytu by mohlo byť realistické Indikátory očakávaného vývoja v Nemecku a rast priemyselnej výroby na Slovensku (sezónne očistenej) IFO a medziročný rast HDP Nemecka 11

  12. Vývoj HDP a dlhu v EA- zlé smerovanie Ekonomika EA je slabá a oživenie bude pozvoľné a zatiaľ krehké. Heterogenita je výrazná medzi členskými krajinami – kde Nemecko je motor (ale vďaka rozumnej mzdovej a fiškálnej politike). Dlh sa neznižoval tak, ako bolo predpokladané a požadované, jeho vysoká úroveň môže byť zdrojom neistoty v ďalšom období (privatizácia?). Vývoj HDP v EA Vývoj dlhu v EA 12

  13. Ad dlhová kríza Momentálna situácia je pokojná, ale krehká. Vlády však musia nájsť dôležitú rovnováhu medzi nutnosťou znižovať dlh a deficity, ale zároveň podporovať a nepodväzovať ekonomický rast. Obidvoje ovplyvňuje dôveru investorov. Spready ako jeden zo signálov sú stabilizované, v niektorých krajinách sú však stále vysoké. Vývoj spreadov výnosov 10-ročných vládnych dlhopisov (voči Nemecku) 13

  14. Záver • Predikcia ekonomiky a dlhová kríza spolu úzko súvisia a navzájom sa ovplyvňujú. • Je potrebné doplniť ďalší fenomén – a to krízu dôvery. • Všetky tieto krízy budú potrebovať dlhší čas na prekonanie. • Zároveň bude potrebné riešiť udržateľnosť a podporu konkurencieschopnosti, vzdelávacieho systému, zdravotného systému a starnutia populácie. • Centrálne banky môžu poskytnúť podporu prostredníctvom udržania cenovej stability a poskytnutia likvidity na podporu tohto cieľa. Rozhodujúce postavenie a nástroje majú v rukách vlády. 14

  15. Ďakujem za pozornosť

More Related