INT 305s Daniela Rozgoňová

1. INT 305s Daniela Rozgoňová

2. Spoločná poľnohospodárska politika EÚ Týždeň V/1

3. Spoločná poľnohospodárska politika SPP: • Najrozsiahlejšia a najnákladnejšia politika EÚ, aj najkontroverznejšia. • Súhrn pravidiel a mechanizmov upravujúcich produkciu, výmenu a spracovanie poľnohospodárskych produktov. • Prikladá rastúcu dôležitosť rozvoju vidieka.

4. Ciele SPP podľa Rímskych zmlúv: • Zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva pomocou technického rozvoja. • Zabezpečiť primeranú životnú úroveň roľníckemu obyvateľstvu. • Stabilizovať trhy s poľnohospodárskymi produktmi. • Garantovať bezpečnosť potravín. • Zabezpečiť rozumné ceny potravín pre spotrebiteľa.

5. Princípy spoločného poľnohospodárskeho trhu v EHS od 60. rokov: • Zjednotený trh, čiže voľný pohyb poľnohospodárskych produktov na území členských štátov. • Uprednostňovanie produktov, čiže cenové zvýhodnenie produktov EU v porovnaní s dovezenými produktmi. • Finančná solidarita, čiže výdavky a náklady na SPP sú hradené zo spoločného rozpočtu.

6. Rada stanovovala každoročne vysoké ceny produktov ako ochranu pred dovozom za pomoci tzv. vyrovnávacích poplatkov. Vysoké/ nízke ceny stimulovali farmárov viac produkovať určité produkty a menej iné. EHS sa stalo najväčším svetovým dovozcom a druhým najväčším vývozcom poľnohospodárskych produktov.

7. SPP 60. rokov úspešná: objem poľnohospodárskej produkcie v členských štátoch EHS rástol nepretržite v r. 1962-72, potravinová sebestačnosť bola zabezpečená, ceny boli nízke. • V neskorších 70. rokoch prvé problémy s nadprodukciou, SPP bolo treba reformovať. • Reformy obmedzovali zásahy do trhu, stimulovali vidiecke oblasti, pomáhali vysokohorským oblastiam, atď.

8. Spoločná organizácia poľnohospodárskych trhov SOPT • V závislosti od produktov boli v EHS vytvorené viaceré spoločné trhové organizácie s rôznymi mechanizmami. • V súčasnosti je v EÚ 21 SOPT, ktoré pokrývajú väčšinu poľnohospodárskych výrobkov. • Podľa použitých mechanizmov môžeme SOPT rozdeliť do 3 skupín:

9. SOPT s garantovanými cenami: pokrývajú asi 70% poľnohosp. výrobkov (obilniny, cukor, mliečne výrobky, mäso, niektoré druhy ovocia a zeleniny, stolové víno). • Ceny stanovuje Rada EÚ. • Štátne intervenčné agentúry za ne ponúkajú poľnohospodárom výkup produkcie. • Istota pre poľnohospodárov na nestabilnom trhu. • Pri niektorých produktoch sú garantované ceny kombinované s priamymi platbami poľnohospodárom.

10. SOPT so spoločnou vonkajšou ochranou: • Týkajú sa asi 25% poľnohospodárskych výrobkov (vajcia, hydina, niektoré druhy ovocia a zeleniny, okrasné rastliny, iné ako stolové vína). • Obmedzujú sa na vonkajšiu ochranu pred konkurenciou z nečlenských krajín prostredníctvom ciel.

11. SOPT s priamymi platbami: Vzťahujú sa na výrobky, ktoré sa v EÚ produkujú v malom množstve (konope, ľan, bavlna, chmeľ, osivo a suché krmivo). • V 60. rokoch EHS veľmi málo zasahovalo do poľnohospodárskych štruktúr (rozdiely medzi členskými štátmi). • Politika štrukturálneho rozvoja sa inšpirovala francúzskymi zákonmi zo začiatku 60. rokov.

12. 1968 - Mansholtova správa navrhovala rozsiahle štrukturálne zmeny v poľnohospodárstve. • Od 1972 poľnohospodári mali možnosť získať prostriedky na modernizáciu a zväčšenie fariem, ak predložia rozvojové plány a preukážu rentabilitu. • Dostali aj možnosť odísť do dôchodku v 55 rokoch ak sa vzdajú pôdy v prospech mladých farmárov. • Vyčlenené dotácie na vzdelávanie farmárov.

13. 1974-75 opatrenia na pomoc horským oblastiam a inak znevýhodneným regiónom. • 1985 špeciálne programy pre pomoc regiónom v okolí Stredozemného mora vo FR, IT a EL (príprava na vstup ES a PT). • Na štrukturálne opatrenia SPP vplývala aj regionálna politika EÚ (nadrezortný charakter). • Štrukturálne fondy regionálnej politiky dôležité aj pre poľnohospodárstvo:

14. Agrárny fond • Európsky sociálny fond • Európsky fond regionálneho rozvoja • Kohézny fond Európsky poľnohospodársky garančný a usmerňovací fond EAGGF • Financuje SPP a čerpá veľkú časť rozpočtu EÚ.

15. EAGGF pozostáva z 2 sekcií: • Usmerňovacia sekcia: Štrukturálny fond, ktorý prispieva k štrukturálnym reformám a investíciám do nových technológií v poľnohospodárstve. • Záručná sekcia: Pokrýva výdavky na spoločnú organizáciu Trhov (výkup a skladovania nadbytkov, podpora exportu).

16. Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky • Reformy z 80. rokov nepriniesli želané výsledky. • Začiatkom 90. rokov trhy stále zaznamenávali výrazné nadbytky. • Výsledky reformy SPP z r. 1992: • Komoditné trhy sa priblížili rovnováhe. • Rozpočtové výdavky SPP pod kontrolou (pokles). • Rast príjmov poľnohospodárov (v priemere o 4,5 až 6%).

17. Zmluva o EÚ (Maastrichtská) zriaďuje Spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov vo forme: • Spoločných predpisov v oblasti konkurencie. • Povinnej koordinácie národných organizácií trhu. • Európskej organizácie trhu.

18. Agenda 2000 • Ministri poľnohospodárstva členských krajín EÚ dohodli reformu SPP v rámci Agendy 2000 v marci 1999. • Špecifikuje opatrenia na pripravenie poľnohospodárstva EÚ na výzvy nového tisícročia (vrátane rozširovania EÚ): reforma SPP, finančná perspektíva na 2000-06, štrukturálne opatrenia.

19. Agenda 2000 - najradikálnejšia reforma SPP vôbec, v oblasti ekonomickej, environmentálnej, ako aj rozvoja vidieka: • Posilnenie konkurencieschopnosti poľnohospodárskych výrobkov na domácich aj svetových trhoch. • Zabezpečenie primeraného životného štandardu farmárskej komunity. • Vytvorenie náhradných pracovných miest a iných zdrojov príjmu pre farmárov.

20. Vytvorenie novej politiky rozvoja vidieckych oblastí. • Začlenenie environmentálnych a vidieckych problémov do SPP. • Zlepšenie kvality a bezpečnosti potravinových produktov. • Zjednodušenie poľnohospodárskej legislatívy, decentralizácia jej uplatňovania. • Postupné zníženie garantovaných cien (-20% hovädzie mäso, -15% obilniny a mliečne výrobky). • Zavedenie a zvyšovanie priamych platieb.

21. Rozvoj vidieka sa stáva ďalšou dimenziou SPP. • Zameriava sa na zaostalé regióny. • V období 2000-06 dosiahli výdavky SPP ročne 38,22 mld. euro a rozvoj vidieka 4,34 mld. euro. • Agenda 2000 vytvára podmienky na rozvoj multifunkčného, udržateľného a konkurencieschopného poľnohospodárstva v EÚ.

22. SPP a WTO • Poľnohospodársky obchod má mimoriadny význam pre EÚ, keďže je 1. najväčším svetovým dovozcom a 2. najväčším vývozcom poľnohospodárskych výrobkov. • EÚ je členom WTO a zastáva v nej spoločné postoje aj v oblasti SPP.

23. V Uruguajskom kole GATT (1986-93) boli v otázkach poľnohospodárstva hlavnými rokovacími stranami ES/EÚ a USA. • USA požadovali, aby EÚ výrazne obmedzila podporu svojej poľnohospodárskej produkcie a sprístupnila svoj trh zahraničnej konkurencii. • Záväzky EÚ z dohody z 1994: • Zníženie trhovej podpory o 20% voči základu z 1986-88.

24. Ochranné opatrenia voči tretím krajinám v podobe ciel a ich zníženie do 2000 o 36%, najmenej však 15%. • Zníženie výdavkov na exportné refundácie do 2000 o 36% oproti 1986-90. • Zabezpečenie minimálneho prístupu zahraničnej poľnohospodárskej produkcie na trh EÚ vo výške 3% domácej spotreby z 1986-88, a do 2000 na 5% domácej spotreby. • Zavedenie základnej osevnej plochy pre olejniny vo výške 5 128 mil. ha.

25. Ciele EÚ v týchto rokovaniach: • Pozornosť netrhovým aspektom poľnohospodárstva (okrem produkcie potravín zabezpečuje aj krajinotvornú úlohu, biosféru, kvalitu a bezpečnosť potravín). • Potrebnú rovnováhu medzi trhovými a netrhovými aspektmi poľnohospodárstva. • Diferencovaný prístup k rozvojovým krajinám. • Lepšie príležitosti pre exportérov z EÚ.

26. Historicky sa o zrod systému registrácie územného pôvodu potravín postarali obchodné vojny medzi starým kontinentom a Amerikou. Pričinili sa oň najmä Francúzi, ktorým sa pred druhou svetovou vojnou znepáčilo, že názvy ich syrov a vín používajú americkí potravinári. Územná ochrana potravín v EÚ

27. Šlo o produkty, ktoré naozaj „vymysleli“ vo Francúzsku a niesli názvy tamojších regiónov. Len sa časom stali také populárne, že ich Američania – a firmy z ďalších krajín – začali kopírovať. Vlajkovou loďou francúzskeho ťaženia sa stal syr Roquefort. Francúzi preto prišli s novým systémom. Založili ho na historických záznamoch, presne vymedzených hraniciach povolenej výroby a úradných kontrolách dodržiavania registrovanej receptúry. Časom ho prevzala celá Európska únia. Do jej registra sa zapisujú syry, mäsové výrobky, pečivá, pivá, medy či oleje. A presné hranice výroby majú i niektoré druhy obilnín, zeleniny, ovocia, korenín či rýb.

28. Registrujú sa dva typy názvov. Prvým sú takzvané druhové, ktoré označujú celú kategóriu výrobkov. Pri druhom sa k názvu prvého typu pridáva prívlastok. Príkladom registrácie názvu prvého typu je Roquefort. V praxi to znamená, že nikto iný – okrem mliekárov z vymedzeného regiónu Francúzska – nemôže syr označovať ako Roquefort, hoci by chutil rovnako. Nie všetkým svetoznámym produktom sa dostalo až takej ochrany. Pre mozzarellu či parmezán sa voľná výroba neuzavrela. Taliani ich majú zaregistrované s prívlastkami: Mozzarella di Bufana Campana, Parmigiano Reggiano. Konkurenčná paranoja v EÚ Certifikácia územného pôvodu sa v nedávnych rokoch stala súčasťou konkurenčného boja európskych potravinárov. Najaktívnejší sú južania. Taliani a Francúzi majú v bruselskom registri po 150 produktoch, Španieli a Portugalci po stovke.

29. Naopak Íri, Švédi a Fíni dohromady menej ako desať. Certifikované dedičstvo si európski lokálpatrioti starostlivo opatrujú. Ak objavia niekoho, kto používa chránený názov mimo vymedzeného územia, ženú ho pred súd, požadujú zastavenie výroby a náhradu škody. Registračnou horúčkou sa nakazili aj Stredoeurópania. A keďže niektoré výrobky sa historicky vyrábajú vo viacerých krajinách, vznikajú spory, kto má a kto nemá právo ich územnú ochranu registrovať. Slováci sa pred časom s Poliakmi hádali o oštiepok, teraz sa s Čechmi sporia o nivu. Celý kolotoč sa napokon vymkýna spod kontroly. Firmy alebo združenia registrujú iba preto, aby ich nepredbehol niekto iný. A boj o písmenká sa ešte zintenzívni, ak ide o názov, ktorý sa používa nielen pre konkrétny produkt, ale pre celý rad produktov. Napríklad „typický“ slovenský produkt bryndza sa vyrába aj v Poľsku a Rumunsku. Rovnako ako ďalší, oštiepok – i keď Poliaci si ho v Bruseli zapísali ako oscypek.

30. „Obávali sme sa, aby nám niekto nezaregistroval tieto názvy bez prívlastkov. To by sme o ne úplne prišli,“ vysvetľuje dôvod slovenských syrových prihlášok podpredseda slovenského Cechu bryndziarov Peter Lajda. Poliaci si napokon v európskom registri zapísali Podhalanskú bryndzu, Slováci Slovenskú bryndzu, takže obe súperiace strany boli viac-menej spokojné. Tak ako v druhom prípade: cez poľský oscypek sa Slováci preniesli, lebo sa nedá voľne preložiť ako oštiepok. Slovensko má v bruselskom registri originálneho pôvodu potravín zapísané prvé štyry tuzemské originálv – Slovenskú bryndzu, Slovenskú parenicu, Slovenský oštiepok a Skalický trdelník.