Slovenská stredoveká literatúra (800-1500)

1. Slovenská stredoveká literatúra (800-1500) Slovenskú stredovekú literatúru rozdeľujeme na dve vývinové obdobia: Začiatky slovenskej literatúry – Staroslovienska literatúra (800-1000). Po latinsky a po česky (slovakizovanou češtinou) písaná stredoveká literatúra (1000-1500) Vtip na úvod: Angličan, Švéd a Slovák sa rozhodli darovať manželkám zlaté lyžicky.Na Angličanovej lyžičke bol nápis: Mojej anglickej ruži.Na Švédovej: Mojej švédskej orchidei.Na Slovákovej: Hotel Sliač.

2. Staroslovienska literatúra (800-1000)(Veľkomoravské obdobie) Historické okolnosti vzniku: • 833 moravské knieža Mojmír vyhnal knieža Pribinu z Nitry a obidve kniežatstvá spojil do štátneho útvaru – Veľká Morava • V susedstve mali veľkú a mocnú Východofranskú ríšu. • Veľkomoravské kniežatá museli bojovať proti jej politickému a kultúrnemu vplyvu. • Začiatky veľkomoravskej literatúry súvisia s príchodom kresťanstva na naše územie, ktoré v prvopočiatkoch šírili franskí kňazi podľa latinskej liturgie. Bohoslužobným jazykom bola teda latinčina, len základné náboženské texty preložili do domáceho jazyka. • V snahe vymaniť sa spod politického a kultúrneho aj náboženského vplyvu Východofranskej ríše vypravil knieža Rastislav posolstvo do Byzancie k cisárovi Michalovi III. so žiadosťou o učiteľov, ktorí by ľud učili kresťanstvu v reči jemu zrozumiteľnej • Cisár jeho žiadosti vyhovel a v r. 863 prišli do Veľkomoravskej ríše dvaja vzdelaní kňazi-misionári, KONŠTANTÍN a METOD.

3. Život a činnosť Konštantína a Metoda • Ešte pred príchodom na VM zostavil Konštantín prvé slovanské písmo – hlaholiku z malých písmen gréckej abecedy. • Vytvorili prvý slovanský spisovný jazyk, staroslovienčinu • Zaviedli staroslovienske bohoslužby • Vytvorili prvú slovanskú pôvodu a prekladovú literatúru. • Franskí kňazi ich obvinili z bohorúhačstva, pretože cirkev dovtedy uznávala len tri liturgické jazyky: latinčinu, hebejčinu a gréčtinu. V Ríme bojovali s týmito tzv. trojjazyčníkmi a svoje učenie obhájili aj pred pápežom. Pápež Hadrián II. schválil teda staroslovienské bohoslužby, Metoda vymenoval za panónskeho arcibiskupa, Konštantín vstúpil v Ríme do kláštora a prijal meno Cyril. • Metoda za vlády Svätopluka na VM uväznili franskí kňazi, prepustili ho až po dvoch rokoch na zásah pápeža Jána VIII. • Po Metodovej smrti bola staroslovienska liturgia opäť zakázaná a Metodovi žiaci boli vyhnaní z VM. Uchýlili sa najme do Bulharska (k Ochridskému jazeru), kde na začiatku 10. storočia zostavili nové písmo – cyriliku (z veľkých písmen gréckej abecedy) • Z cyriliky sa vyvinula azbuka – písmo, ktorým píšu Rusi, Bulhari a iní.

4. Staroslovienska prekladová a pôvodná tvorba Prekladová tvorba • Bola určená najmä na náboženské, liturgické potreby • Preklady sa zachovali iba v neskorších odpisoch z 10. – 11. storočia. • Konštantín s Metodom preložili do staroslovienčiny misál, žaltár, spevník, breviár, evanjelijá, Starý zákon a Súdny zákonník pre všetkých ľudí. Pôvodná tvorba • Konštantín napísal predslov k prekladu Evanjelia, tzv. Proglas (predslov) • Je to prvá slovanská báseň • Oslavuje starosloviensky preklad Písma a obhajuje práva Slovanov na vlastný liturgický jazyk • Je písaný obrazným štýlom a je popretkávaný citátmi z Biblie.

5. K ďalším významným veľkomoravským pamiatkam, ktoré napísal pravdepodobne Konštantínov a Metodov žiak Kliment, patria: Moravsko-panónske legendy; Pochvala Cyrilovi Filozofovi; Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda; Život Konštantínov. Moravsko-panónske legendy - Tvoria ich dve legendy: Život sv. Konštantína, ktorý napísal Kliment a Život sv. Metoda, ktorého autorstvo sa pripisuje Gorazdovi. - Predstavili umeleckú prózu a zároveň historický dokument - Nie sú to legendy v pravom zmysle slova, pridržiavajú sa konkrétnych faktov a udalostí Život sv. Konštantína • Sústredí sa najmä na Konštantínovu činnosť pred príchodom na VM. Vykresľuje jeho detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť a súcit s trpiacimi. Opisuje jeho povahu, náboženskú a kultúrnu činnosť. Legenda sa končí Konštantínovou cestou do Ríma, jeho smrťou a pohrebom.

6. Život sv. Metoda • Je kratší, epickejší, vecnejší, menej legendový • Je to takmer realistický životopis, ktorý neobsahuje legendové prvky. • Metodovej mladosti sa venuje len stručne, podrobnejšie si všíma jeho činnosť na VM, lebo s jeho osobou sa spája vznik samostatnej cirkevnej provincie na našom území. Obsahuje aj historické dokumenty o schválení slovanskej liturgie a vymenovaní Metoda za arcibiskupa. Končí sa Metodovou smrťou a jeho pohrebom. PO LATINSKY A PO ČESKY (SLOVAKIZOVANOU ČEŠTINOU) PÍSANÁ STREDOVEKÁ LITERATÚRA (1000-1500) - Veľkomoravská ríša zanikla na začiatku 10. storočia. Územie Slovenska sa postupne stalo súčasťou Uhorského štátu. - - Uhorsko sa orientovalo na latinskú kultúru a vzdelanie, a preto sa literárnym, administratívnym a náboženským jazykom stala latinčina. Od 15. storočia začala šľachta používať aj češtinu (slovakizovanú češtinu). - Ľud sa dorozumieval nárečiami. - Literatúra bola v službách kresťanstva. Mala prevažne náboženský obsah (žalmy, kázne, modlitby, piesne, legendy). - Medzi najpopulárnejšie žánre stredovekej literatúry patrili legendy.

7. Latinské legendy majú nielen umeleckú, ale aj historickú hodnotu. Zachovala sa Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi (koniec 11. stor.) a tri Legendy o sv. Štefanovi (11.-12. stor.) Svetskú literatúru reprezentujú po latinsky písané kroniky, napr. Anonymova kronika; Kronika Šimona z Kézy Zachovali sa aj náboženské piesne, napr. Vitaj milý spasiteľu, modlitby, napr. Spišské modlitby, a svetské piesne Z mestskej literatúry sa zachovali mestské knihy, napr. Žilinská kniha, listy a listiny.

8. Použitá literatúra VARSÁNYIOVÁ, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. Komárno: VARIA, 2003. 240 s. ISBN 80-968982-7-2 SMIEŠKOVÁ, M.: Literatúra. Bratislava: Fragment, 2007. 164 s. ISBN 978-80-8089-065-0 www.maturitavpohode.webnode.sk Spracoval: Mgr. Peter Beňo