280 likes | 451 Views
Slovo života. Jún 2012. „Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka.“ ( Jn 6,27).
E N D
Slovo života Jún 2012
„Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka.“(Jn 6,27)
Potom, čo Ježiš nasýtil zástup rozmnožením chleba pri Tiberiadskom jazere, potajomky sa preplavil na druhý breh do Kafarnauma, aby sa utiahol pred davom, ktorý ho chcel urobiť kráľom.
Mnohí sa aj napriek tomu rozhodli hľadať ho a aj ho našli. Avšak ich nadšenie, za ktorým sa skrýval bočný záujem, Ježiš neprijal.
Nasýtili sa zázračným chlebom, no zostali len pri čisto materiálnej výhode a nepochopili hlboký význam tohto pokrmu, ktorý poukazuje na to, že Ježiša poslal Boh, aby svetu daroval pravý život.
V Ježišovi videli len divotvorcu, pozemského mesiáša schopného zaobstarať pre nich dostatok jedla za dobrú cenu. A práve vtedy sa na nich Ježiš obracia slovami:
„Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka.“
Týmto „nepominuteľným pokrmom“ je sám Ježiš, ale je ním aj jeho učenie, ktoré je úplne totožné s jeho osobou.
Keď ďalej čítame Ježišove slová, zistíme, že tento „nepominuteľný pokrm“ sa stotožňuje s Ježišovým eucharistickým telom.
Môžeme teda povedať, že „nepominuteľným pokrmom“ je sám Ježiš, ktorý sa nám daruje vo svojom Slove a v Eucharistii.
„Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka.“
Obraz chleba, podobne ako obraz vody, sa v Biblii objavuje veľmi často. Chlieb a voda predstavujú základnú potravu nevyhnutnú pre život človeka.
Tým, že Ježiš spája obraz chleba so sebou samým, nám chce povedať, že rovnako ako je chlieb dôležitý pre telesný život človeka, on a jeho učenie sú nevyhnutné pre duchovný život človeka.
Chlieb je nepochybne potrebný. Sám Ježiš ho zázračne zaobstaral pre zástup ľudí. Avšak chlieb sám osebe nestačí.
Človek v sebe nosí – možno bez toho, aby si to naplno uvedomoval – hlad po pravde, spravodlivosti, dobrote, láske, čistote, svetle, pokoji, radosti, po nekonečne, po večnosti. Nosí v sebe hlad, ktorý nijaká vec na svete nemôže utíšiť.
Ježiš ponúka seba samého ako toho, ktorý jediný je schopný tento vnútorný hlad človeka zasýtiť.
„Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka.“
Keďže sa nám Ježiš predstavuje ako „chlieb života“, neobmedzuje sa len na to, aby zdôraznil potrebu živiť sa ním, čiže potrebu veriť jeho slovám, aby sme mali večný život. On nás pobáda k osobnej skúsenosti s ním.
Veď práve slovami: „Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka“ sa na nás obracia s naliehavou výzvou. Hovorí, že je potrebné vysúkať si rukávy, použiť všetok náš dôvtip, aby sme si zaobstarali tento pokrm. Ježiš sa nevnucuje, ale chce, aby sme ho objavili, chce, aby sme ho zakúsili.
Človeku zaiste nestačia len jeho vlastné sily, aby došiel k Ježišovi. Dokáže to, keď mu to bude dané ako Boží dar. Ježiš napriek tomu neprestajne pozýva človeka, aby bol pripravený prijať dar, ktorý mu Ježiš chce dať v sebe samom.
Práve vtedy, keď sa budeme usilovať uskutočňovať jeho Slovo, dospejeme k plnosti viery v Ježiša a okúsime jeho Slovo ako čerstvý a chutný chlieb.
„Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka.“
Cieľom Slova života na tento mesiac nie je zamerať našu pozornosť na nejaký osobitný bod Ježišovho učenia (ako napríklad odpustenie urážky, odstup od bohatstva atď.), ale jeho zámerom je priviesť nás k samotnému koreňu kresťanského života, ktorým je náš osobný vzťah s Ježišom.
Myslím, že ak sme naplno začali žiť jeho slová a predovšetkým prikázanie lásky k blížnemu, ktoré je syntézou všetkých Božích slov a všetkých jeho prikázaní, aspoň trochu sme okúsili, že Ježiš je „chlebom“ nášho života. On je schopný plniť túžby nášho srdca, je prameňom našej radosti, je naším svetlom.
Keď budeme jeho slová uskutočňovať, dôjdeme do bodu, keď aspoň trochu zažijeme, že jeho Slovo je skutočnou odpoveďou na problémy človeka a sveta. A keďže Ježiš, „chlieb života“, nám dáva najväčší dar seba samého v Eucharistii, je len prirodzené, že budeme s láskou prijímať Eucharistiu a ona zaujme dôležité miesto v našom živote.
Preto je potrebné, aby tí z nás, ktorí zakúsili účinky tohto úžasného daru, nenechali si tento objav len pre seba. S rovnakou naliehavosťou, s akou Ježiš nabáda zaobstarať si chlieb života, odovzdávajme tento objav druhým, aby tak mnohí našli v Ježišovi to, čo ich srdce odjakživa hľadá.
Bude to ten najväčší skutok lásky, ktorý môžeme urobiť našim blížnym, aby aj oni mohli už na tejto zemi spoznať pravý život a aby mali život, ktorý sa nekončí. A čo viac si môžeme priať?
„Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka.“ (Jn 6,27) “Parola di Vita”, pubblicazione mensile del Movimento dei Focolari. Testo di: Chiara Lubich, scritta nel 1985 Grafica Anna Lollo in collaborazione con don Placido D’Omina (Sicilia, Italia) Questo commento alla Parola di Vita è tradotto in 96 lingue e idiomi, e raggiunge vari milioni di persone in tutto il mondotramite stampa, radio, TV e via internet.Per informazioni www.focolare.orgQuesto PPS, in diverse lingue, è pubblicato su www.santuariosancalogero.org (da dove si può scaricare)